Striedavá starostlivosť vs. Osobná starostlivosť: Rozdiely a aspekty rozhodovania na Slovensku

Rozvodové konania sú vždy náročné, najmä ak sa týkajú maloletých detí. Jednou z kľúčových otázok, ktoré je potrebné vyriešiť, je úprava starostlivosti o deti po rozvode. Na Slovensku existujú rôzne formy starostlivosti, pričom najčastejšie sa spomína striedavá starostlivosť a osobná starostlivosť (výlučná starostlivosť). Tento článok sa zameriava na rozdiely medzi týmito dvoma formami, ako aj na faktory, ktoré súd zohľadňuje pri rozhodovaní o tom, ktorá forma je v najlepšom záujme dieťaťa.

Úprava rodičovských práv a povinností po rozvode

Konanie o rozvod manželstva v súčasnosti upravuje § 92 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok. Spolu s konaním o rozvod manželstva je spojené i rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ak manželia maloleté deti majú. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Spoločná osobná starostlivosť

Spoločná osobná starostlivosť o deti bola zavedená do nášho právneho poriadku v roku 2023. Ide o pomerne nový model starostlivosti o deti po rozvode rodičov. Základom tohto modelu je režim starostlivosti o spoločné deti, ktorý fungoval už pred ich rozvodom a rodičia ho chcú zachovať i po oficiálnom rozvode. Ak sa rodičia dohodnú na spoločnej osobnej starostlivosti, súd a štát zasahujú minimálne do ich dohody, súd neurčuje u koho a kedy budú deti, nie sú presné stanovené časové rámce stretávania sa. Rodičia sa sami medzi sebou dohodnú kedy a u koho bude dieťa.

Striedavá starostlivosť: Nový inštitút v slovenskom práve

Inštitút striedavej starostlivosti je v právnom poriadku Slovenskej republiky pomerne novým inštitútom, ktorý bol zavedený až novelou z roku 2010. Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu resp. dohodou rodičov.

Frekvencia striedania

Z právneho hľadiska nie je možné vysloviť záver, ako optimálne nadstaviť striedavú starostlivosť. Je to skôr otázka psychologická. Doba, po ktorú dieťa trávi čas u každého z rodičov môže byť nastavená rôzne. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne. Nejde o príliš krátke ani o príliš dlhé intervaly, čo zabezpečuje plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci, po 14. dňoch.

Prečítajte si tiež: Výskum o striedavej starostlivosti

Podmienky pre striedavú starostlivosť

Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“

Z uvedeného vyplýva, že pre nariadenie striedavej starostlivosti musia byť splnené nasledovné podmienky:

• Spôsobilosť oboch rodičov vychovávať dieťa: Súd musí posúdiť, či sú obaja rodičia schopní zabezpečiť dieťaťu vhodné výchovné prostredie.
• Záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť: Obaja rodičia musia preukázať aktívny záujem o starostlivosť o dieťa.
• Záujem dieťaťa: Striedavá starostlivosť musí byť v záujme dieťaťa a musia byť takto lepšie zaistené jeho potreby.

Kritéria posudzovania záujmu dieťaťa

Pri rozhodovaní o tom, či je striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa, súd zohľadňuje viaceré faktory, ako napríklad:

• Názor dieťaťa: V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek. To v akej miere však závisí od veku a rozumovej vyspelosti mal. dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja.
• Vek a psychická vyspelosť dieťaťa: Pre súdne konanie je výhodou, ak to chce priamo aj dieťa. Je však možné určiť parametre, ktoré je potrebné sledovať. Jednak je to vek, ale hlavne psychická vyspelosť dieťaťa. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia.
• Vzdialenosť bydlísk rodičov: Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, keby by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie. Súd bude skúmať aj to, ako ďaleko s otcom dieťaťa bývate od seba, či by ho vedel každý deň voziť do školy…
• Schopnosť rodičov spolupracovať: V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa t.j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý.
• Zabezpečenie potrieb dieťaťa: Súd bude skúmať, či zverením detí do striedavej starostlivosti budú lepšie zabezpečené potreby mal. dieťaťa. Toto všetko musí mať súd za preukázané, aby mohol rozhodnúť o zverení detí do striedavej starostlivosti.

Striedavá starostlivosť a výživné

Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Vo väčšine prípadov však súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí. Pôjde najmä o prípady, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca napr. Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť.

Osobná (výlučná) starostlivosť: Tradičný model

Osobná starostlivosť znamená, že dieťa je zverené do starostlivosti len jedného z rodičov. Druhý rodič má právo na styk s dieťaťom, pričom súd určí rozsah tohto styku. Najčastejšie ide o víkendové stretnutia, prípadne aj o styk počas sviatkov a prázdnin.

Prečítajte si tiež: Vzor striedavej starostlivosti

Faktory ovplyvňujúce rozhodnutie o osobnej starostlivosti

Pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov zverí dieťa do osobnej starostlivosti, súd zohľadňuje nasledovné faktory:

• Väzba dieťaťa na rodiča: Súd posudzuje, ku ktorému z rodičov má dieťa silnejšiu citovú väzbu.
• Schopnosť rodiča zabezpečiť potreby dieťaťa: Súd zohľadňuje, ktorý z rodičov je schopný lepšie zabezpečiť materiálne, emocionálne a výchovné potreby dieťaťa.
• Stabilita prostredia: Súd uprednostňuje rodiča, ktorý je schopný zabezpečiť dieťaťu stabilné a harmonické prostredie.
• Doterajšia starostlivosť: Súd berie do úvahy, ktorý z rodičov sa doteraz o dieťa staral v prevažnej miere.

Rozdiel medzi zverením do starostlivosti a výlučnou starostlivosťou

Výlučnej osobnej starostlivosti, len ak druhý rodič bol pozbavený rodičovských práv a povinností. Pokiaľ ani jeden z rodičov nebol zbavený práv a povinností alebo mu neboli práva nijako obmedzené - majetok spravujú obaja spoločne. V bežných veciach každý z rodičov realizuje toto právo samostatne na základe svojho rozhodnutia.

Ako postupovať v konaní o úpravu starostlivosti

Ak sa rodičia nevedia dohodnúť na forme starostlivosti, je potrebné podať na súd návrh na úpravu rodičovských práv a povinností. V návrhu je potrebné uviesť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie súdu. K návrhu je potrebné priložiť všetky dostupné dôkazy, ako napríklad:

• Rodný list dieťaťa
• Dohodu rodičov (ak existuje)
• Znalecké posudky (ak existujú)
• Svedecké výpovede (ak sú relevantné)

V konaní pred súdom má každý z rodičov právo vyjadriť sa k návrhu druhého rodiča a predložiť svoje dôkazy. Súd je povinný zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a prihliadať na najlepší záujem dieťaťa.

Dôležitosť dohody rodičov

Vždy je ideálne, ak sa rodičia dokážu dohodnúť na forme starostlivosti o dieťa. Dohoda rodičov má prednosť pred rozhodnutím súdu, pokiaľ je v súlade so zákonom a v záujme dieťaťa. Súd dohodu rodičov schváli, ak zistí, že je v prospech dieťaťa.

Prečítajte si tiež: Práva rodičov

tags: #striedavá #starostlivosť #vs #opatera #rozdiel