Folklór v okrese Vranov nad Topľou: Hudba, tradície a súčasnosť

Okres Vranov nad Topľou, nachádzajúci sa v Prešovskom samosprávnom kraji, je oblasťou s bohatou a živou folklórnou tradíciou. Tento článok sa zameriava na zdokumentovanie a priblíženie ľudovej hudby a folklórnych prejavov, ktoré boli a sú neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva tohto regiónu.

Úvod do folklórneho bohatstva Vranovského okresu

Vranovský okres sa dlhodobo radí medzi rozvinuté a veľmi aktívne slovenské okresy z pohľadu uchovávania a šírenia tradičnej ľudovej kultúry. Mená mnohých obcí rezonujú v ušiach širokej verejnosti v spojení s folklórom ako atraktívne a známe. V takmer každej väčšej obci v severnej časti okresu Vranov nad Topľou v druhej polovici 20. storočia pôsobila, alebo dodnes stále pôsobí, folklórna skupina alebo folklórny súbor.

Geografické a kultúrne rozhranie

Okres Vranov nad Topľou sa rozprestiera na rozlohe 769,47 km2 a má viac ako 79 000 obyvateľov. Územie má členitý povrch, kde z juhu zasahuje Východoslovenská nížina, na západe ho ohraničujú Slanské vrchy a na severe Nízke Beskydy. Pretekajú ním dve rieky: Topľa a Ondava. Z hľadiska administratívneho členenia sa tu nachádza 68 obcí, z toho dve majú štatút mesta - Vranov nad Topľou a Hanušovce nad Topľou.

Z pohľadu tradičnej ľudovej kultúry sa dá povedať, že severozápadná časť okresu Vranov nad Topľou sa rozprestiera v dvoch bohatých regiónoch Slovenska. Veľmi zaujímavým spôsobom sa tu miešajú folklórne prejavy Šariša a Zemplína. Kým pre zemplínsku časť sú z hľadiska tanečných prejavov charakteristické ženské chorovody, karičky, mužské cifrovanie, čapáše, čardáše a iné párové tance, šarišská časť je obohatená okrem skôr menovaných aj o krucené, verbunky, ceperki, tance sólomaďar, čerjana a rôzne typy poliek (Hanušovská, Raslavická, Šemetkovská, Hertnícka, Mirošovská). K spomínaným tancom, samozrejme, patril aj hudobný sprievod.

Historické korene hudobnej kultúry

Kultúrnym centrom tejto oblasti je mesto Hanušovce nad Topľou. Samuel Bruss rozprával o úzkom vzťahu majiteľov kaštieľa k hudbe. Podľa jeho slov bol vnuk Jozefa, František Dessewffy ml. (1754 - † 1820), hudobne veľmi nadaný. Sám aktívne hrával, komponoval hudbu a v kaštieli v Hanušovciach vydržiaval dvorný orchester. František bol vo veľmi priateľskom vzťahu so šľachtickou rodinou Brunswickovcov z Dolnej Krupej, vďaka ktorej sa osobne spoznal s Ludwigom van Beethovenom (1770 - † 1827), ktorého následne pozval na Šariš. Povráva sa, že Beethoven dokonca do jednej zo svojich symfónií zakomponoval nápev šarišskej polky. Ľudové hudby z okolitých dedín často v nedeľu vyhrávali v parku kaštieľa a zabávali tak miestnych obyvateľov aj grófsku rodinu. Hudobná kultúra tu má teda veľmi hlboké korene.

Prečítajte si tiež: Literatúra a folklór

Ľudové hudby a muzikanti

Ľudové hudby boli neodmysliteľnou súčasťou dedinského života. Obyvateľom dedín prinášali kultúrne vyžitie, ktoré bolo po ťažkej a namáhavej každodennej práci veľmi žiadané. Najčastejšie herné príležitosti pre muzikantov boli dedinské zábavy, svadby, majálesy, odpustové slávnosti a rôzne iné spoločenské udalosti.

Svadobné tradície a hudba

„Svadba oddávna patrila a ešte stále patrí k najväčším spoločenským udalostiam na dedine. Bola najbohatším komplexom rozmanitých obradov a zvykov zo všetkých rodinných obyčajov, ktoré sa až do súčasnosti najviac zachovali. V minulosti sa konala v čase poľnohospodárskeho pokoja, najčastejšie cez fašiangy alebo v jeseni pred adventom, teda v čase, keď bolo v domácnosti väčšie množstvo potravín, s ktorými sa mohla dôstojne zabezpečiť svadobná hostina. Svadby sa do 60.rokov 20.storočia konali zvyčajne v príbytkoch mladomanželov, neskôr v stanoch postavených na dvore ženícha a v kultúrnych domoch. Príprava na svadbu zahŕňala okrem iného aj zabezpečenie muzikantov, ktorí mali svadobčanov zabávať. Mladý ženáč sa v dostatočnom predstihu stretol s primášom vybranej muziky a dohodli sa na termíne konania svadby a na finančnej odmene pre muzikantov. Po dohode dal primáš muziky mladému na oplátku do zálohy svoje husle. V neskorších dobách dávali primáši do zálohy aj občianske preukazy. Pokiaľ hrali svadbu muzikanti z tej istej dediny a panovala dôvera medzi mladoženáčom a primášom, do zálohy sa nedávalo nič. Finančnú zálohu mládenec vopred nedával.

Svadba sa oficiálne začínala v pondelok. Mladá nevesta išla v nedeľu pred svadbou do kostola spolu s družičkami, po omši išli všetky družičky k neveste domov, kde ich čakal pripravený obed, zabávali sa spevom a lúčili sa s mladuchou a jej slobodou. Následne sa presunuli k mladému ženáčovi a tam prebiehala zábava pri muzike až do neskorých večerných hodín. V pondelok sa svadba začínala doma u mladuchy aj u mladého ženáča, kde už od rána hrala muzika. Stretli sa tam družbovia, ktorí sa hostili a spievali. V pondelok ráno išli svadobčania k mladému a odtiaľ sa vo svadobnom sprievode presunuli spolu s hrajúcimi muzikantmi k mladej neveste a išli ju vypýtať - odpitac. Na čele sprievodu išiel vždy zástavník - maršavka, ktorý niesol mladú briezku alebo smrek vyzdobený bielymi stuhami. Spoločne s mladou nevestou potom celý sprievod pokračoval do kostola na svadobný obrad - priśahu. Z kostola išiel sprievod najprv do domu mladej nevesty, kde sa hostili a zabávali a následne sa presunuli do domu mladého ženáča, kde svadobná zábava pokračovala a trvala až do rána. Keď sa svadba konala v rámci jednej dediny, svadobčania sa presúvali pešo, pokiaľ boli z iných obcí, tak sa presúvali na vozoch ťahanými koňmi. Na dvore, pri vchodových dverách do domu ženícha, sprievod privítala jeho matka- svadbena mac, požehnala im a všetkých pozvala na hostinu. Pokiaľ to počasie dovoľovalo, tak sa svadobná hostina a zábava odohrávali vonku na dvore, pokiaľ nie, tak sa zabávalo vo vnútri. Malé príbytky vtedajších ľudí však veľa priestoru neposkytovali, a tak bolo zabávanie sa a tancovanie vo vnútri dosť obmedzené.

Primáš Juraj Husák v rozhovore spomínal na svoje hranie na svadobných hostinách. Hranie na svadbách bolo podľa jeho slov veľmi náročné a nebolo výnimočné ani trojhodinové hranie pri stoloch bez prestávky. Na svadobnej hostine muzikanti hrávali tanečné kolá. Každé tanečné kolo- tanečne solo- sa zvyčajne začínalo valčíkom, nasledovala polka, krucená (len v šarišskej časti okresu Vranov nad Topľou), čardáš a v neskorších dobách aj tango. Pri výskume som sa stretol aj s informáciou, že tanečné kolo začalo čardášom a končilo valčíkom. Išlo o zriedkavú udalosť, ak si na začiatku kola čardáš rozkázal niektorý z mládencov. Tanečné kolá mali rôznu dĺžku podľa osadenstva. Muzikanti hrávali sled piesní podľa vlastného výberu a uváženia. Rozkazovanie piesní na svadbe nebolo počas tanečného kola zvykom. Ak si niekto chcel rozkázať svoju pieseň, urobil tak väčšinou pred začiatkom tanečného kola. Počas prestávky muzikantov tancovali dievčatá a vydaté ženy karičky - u koľeśe a chlapi popíjali a spievali parobske piesne. Zábava trvala do neskorých večerných hodín. Pred polnocou sa mladé nevesty, svatky a starší družba s nevestou odobrali do vedľajšej izby alebo do susedov, aby ju začepiľi. Mladej neveste symbolicky sňali z hlavy partu- veniec (symbol panenstva), založili jej čepiec a uviazali šatku - chustku (symbol vydatej ženy). Začepčenie nevesty mali na starosti dve vydaté ženy - svat.

Folklórne kolektívy v okrese Vranov nad Topľou

V okrese Vranov nad Topľou pôsobí množstvo folklórnych kolektívov, ktoré sa aktívne venujú uchovávaniu a šíreniu tradičnej ľudovej kultúry. Tieto kolektívy zahŕňajú detské a dospelé folklórne súbory, ako aj folklórne skupiny. Hornozemplínske osvetové stredisko vo Vranove nad Topľou zohráva kľúčovú úlohu v organizovaní okresných, krajských a celoslovenských súťaží v oblasti folklóru.

Prečítajte si tiež: Spomienky na rok 2019 v Jednote dôchodcov Poprad

Významné folklórne súbory

Medzi najvýznamnejšie folklórne súbory v okrese patria:

• Folklórny súbor Bystrančan: Bol založený v obci Bystré v roku 1954. Súbor prezentuje folklór z regiónov Šariš a Zemplín a úspešne vystupoval doma i v zahraničí.

• Folklórny súbor Lipovec: Vznikol v roku 2012 vo Vranove nad Topľou - mestskej časti Čemerné. Súbor sa pravidelne zúčastňuje rozličných kultúrnych, ľudových, okresných a krajských programov a prehliadok.

• Folklórny súbor Oblík: Bol založený v roku 1967 v obci Petrovce. Vo svojej činnosti sa zameriava na spracovávanie ľudových piesní, tancov a zvykov najmä z oblasti Šariša, ale aj Zemplína.

• Folklórny súbor Orgonina: Bol založený v roku 2005. Súbor má vo svojom repertoári spevy a tance z oblastí Šariša a Zemplína.

  Prečítajte si tiež: Trillium: Kvalitná starostlivosť pre seniorov

• Folklórny súbor Rovina: Pôsobí v Dlhom Klčove. Bol založený vo februári 2007. Pravidelne účinkuje na rôznych kultúrno-spoločenských podujatiach v obci, v okrese i mimo neho.

• Folklórny súbor Vargovčan: Bol založený v roku 2005 a pôsobí v meste Hanušovce nad Topľou. Vo svojej zbierke má tance a spevy hlavne zo Šariša, Spiša, Zemplína a rusínskej oblasti.

• Folklórny súbor Vranovčan: Bol založený v roku 1968. Vo svojej činnosti sa zameriava na scénické spracovávanie folklóru z oblasti Zemplína a Šariša.

Detské folklórne súbory

V okrese Vranov nad Topľou pôsobí aj množstvo detských folklórnych súborov, ktoré zabezpečujú prenos tradícií na mladšiu generáciu. Medzi tieto súbory patria:

• Detský folklórny súbor pri MKS v Sečovskej Polianke
• Detský folklórny súbor Brusnik
• Detský folklórny súbor Cifroško
• Detský folklórny súbor Ďatelinka
• Detský folklórny súbor Lipovček
• Detský folklórny súbor Obličok
• Detský folklórny súbor z Ďapaloviec
• Detský folklórny súbor Ondavka
• Detský folklórny súbor pri Základnej škole v Sedliskách
• Detský folklórny súbor Rovinka
• Detský rómsky súbor Cikni Jagori
• Detský rómsky súbor Ľoľi Ruža
• Detský rómsky súbor Romani Čercheň

Folklórne skupiny

Okrem súborov pôsobia v okrese aj folklórne skupiny, ako napríklad Folklórna skupina Banská a Folklórna skupina Bukovina.

Súťaže a prehliadky

Hornozemplínske osvetové stredisko vo Vranove nad Topľou patrí medzi organizátorov okresných, krajských a celoslovenských súťaží v oblasti folklóru vyhlasovaných Národným osvetovým centrom v Bratislave. Medzi významné súťaže a prehliadky patria:

• Šaffova ostroha: Celoštátna súťaž a prehliadka sólistov tanečníkov v ľudovom tanci, ktorá sa každoročne koná v obci Dlhé Klčovo.

• Hornozemplínske folklórne slávnosti: Trojdňové podujatie, ktoré ponúka program plný folklóru, hudby, remesiel a regionálnej gastronómie.

• Zamutovská struna: Krajská súťaž hudobného folklóru dospelých, ktorá sa koná každý tretí rok v obci Zámutov.

tags: #folklor #okres #Vranov #nad #Topľou