
Mentálne postihnutie je vývinová porucha, ktorá ovplyvňuje kognitívne, sociálne a adaptívne funkcie. Deti s mentálnym postihnutím môžu mať ťažkosti s učením, komunikáciou, riešením problémov a adaptáciou na nové situácie. Našťastie, existuje množstvo pomôcok, ktoré im môžu pomôcť dosiahnuť svoj plný potenciál. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o formách čítania pre mentálne postihnuté deti, pokrýva rôzne oblasti vývinu a špeciálne potreby.
Špeciálnopedagogická didaktika je vedná disciplína, ktorá sa zaoberá zákonitosťami procesu vyučovania postihnutých, narušených jedincov a jedincov so špeciálnymi potrebami, prihliadnutím na druh a stupeň postihnutia (defektu), narušenia a vek vyučovaných. Didaktika v jednotlivých učebných predmetoch sa označuje ako metodika. Delí sa na didaktiku zrakovo, sluchovo, telesne postihnutých a zdravotne oslabených, žiakov s narušenou komunikáciou, detí psychosociálne narušených, detí s poruchami učenia, správania, detí s viacnásobným postihom a detí výnimočne nadaných a talentovaných.
Pri zohľadňovaní sprostredkovaného obsahu vzdelávania možno hovoriť o didaktike (metodike) všeobecnovzdelávacích predmetov (na špeciálnych školách), didaktike odborných predmetov, didaktike pracovného vyučovania a didaktike odborného výcviku (na odborných učilištiach). Špecializované didaktiky sa sústreďujú na osobitosti vyučovania príslušného typu postihnutia, narušenia, alebo potreby - napr. používanie Braillovho písma pri vyučovaní nevidiacich, posunkovej reči pri vyučovaní nepočujúcich.
Didaktiky predmetov špeciálnych škôl rozpracúvajú spôsoby vyučovania jednotlivých vyučovacích predmetov s ohľadom na cieľ, obsah, podmienky a prostriedky výchovno-vzdelávacieho procesu na špeciálnych školách. Didaktiky možno členiť podľa druhu a stupňa postihnutia (napr. žiakov telesne postihnutých, slabozrakých), podľa jednotlivých predmetov (napr. SJ, TV, ZEM, HV, CH) a podľa šírky ponímania predmetu alebo skupiny predmetov (napr. didaktiky elementárnej triedy, všeobecného vzdelávania predmetov, odborného výcviku). Osobitosťou didaktík predmetov špeciálnych škôl je aj to, že v rámci nich sa uplatňujú spravidla špeciálne metódy, reedukácie alebo rehabilitácie.
Metódy vyučovania sú spôsoby usporiadania a realizácie vyučovacej činnosti učenia na dosiahnutie vytýčených vyučovacích cieľov. Závisí od druhu a stupňa postihnutia alebo narušenia vyučovaných žiakov, od cieľov a obsahu ich vzdelávania, od vybavenia školy i žiaka vhodnou kompenzačnou technikou a pod.
Prečítajte si tiež: Legislatíva sociálnych služieb
Triedenie metód pre potreby vyučovania postihnutých alebo narušených jedincov:
Ďalšie delenie je podľa:
Pri adaptácii týchto metód druhu a stupňa postihnutia alebo narušenia vznikajú špeciálne metódy, ktoré sa opierajú o prirodzené záujmy dieťaťa, o jeho potreby, psychické a telesné možnosti a o požiadavky obsahu a rozsahu učiva. Proces výučby sa realizuje v nasledujúcich etapách:
Vo výučbe sa používa čítanie, písanie a počítanie. Koncipovanie obsahu vzdelávania vychádza z potreby poznať najbližšie prostredie, ktoré sa postupne stupňovito rozširuje. Obsah vzdelávania je rozložený nie v predmetoch, ale v témach - ročných, mesačných, týždenných, denných.
Metódy akými sa postihnutí vedú k osvojeniu základných komunikačných spôsobilostí, t.j. rozprávaniu, písaniu, čítaniu, počítaniu:
Prečítajte si tiež: Sociálne služby na Slovensku
Podľa spôsobov sprostredkovania informácií v rámci vyučovacieho procesu u postihnutých alebo narušených detí možno uviesť toto triedenie:
Špeciálne metódy možno deliť aj v závislosti od foriem sprostredkovania informácií:
Dôležitou súčasťou metód sú špeciálne metodiky, ktoré môžu byť zamerané na vyučovacie predmety alebo spôsobilosti, ktoré si žiaci majú osvojiť. Ide tu o konkrétne spôsoby a postupy individuálne volené a prispôsobené druhu a stupňu postihnutia. Ide tu o špeciálnopedagogické metodiky u nevidiacich na osvojenie čítania a písania pomocou bodového písma; u telesne postihnutých o špeciálnopedagogické metodiky písania kýpťom, protézou, ústami, nohami a pod.
Formy vyučovania postihnutých a narušených žiakov predstavujú organizačné usporiadanie podmienok a priebehu vyučovacieho celku, na základe ktorých učiteľ organizuje svoju prácu. Patria sem:
Medzi organizačné formy patrí aj rozdelenie žiakov do paralelných tried podľa stupňa schopností, nadania a inteligencie v rámci daného druhu a stupňa postihnutia, či mimo nej, napr. - najschopnejší, priemerní, podpriemerní. Z hľadiska tempa postupu žiakov môže ísť o organizačné formy, kde sa postupuje rovnakým tempom (všetci žiaci) a formy individuálnym tempom.
Prečítajte si tiež: Možnosti náhradnej rodinnej starostlivosti
Najradikálšou formou individualizovaného vyučovania je Daltonský plán. Učebné predmety sa rozdeľujú na hlavné - materinský jazyk a cudzie jazyky, dejepis, matematika a pod. a vedľajšie - telesná, hudobná, pracovná výchova a podobne. Vedľajšie sa vyučujú hromadne (podľa rozvrhu) a hlavné predmety individuálne (bez pevného rozvrhu). Patria sem hodiny spoločenskej výchovy, spojené s usporiadaním besiedok, slávností a pod. O postupe žiakov rozhodujú ich výsledky dosiahnuté v didaktických testoch. Učebné pomôcky je program práce, v ktorom je učivo jednotlivých predmetov (podľa ročníkov) rozdelené na pracovné jednotky (na mesiac, týždne, dni) s príslušným návodom i odkazom na pramene.
Podľa stupňa nadania žiakov sa zvyčajne vypracúvajú pracovné programy: minimálne, normálne a maximálne. Výsledky žiakov sa zaznamenávajú do tzv. osobných grafov. Uvedená forma sa môže uplatniť u telesne postihnutých, rečovo chybných, alebo emocionálno-sociálne narušených.
Inou formou skupinového individualizovaného vyučovania je metódy M. Grzegorzewskej, ktorá na rozdiel od hodinovo - predmetovej formy u postihnutých detí stavia koncepciu globálneho vyučovania. Upúšťa od pevného členenia predmetov na vyučovacie hodiny. Pracuje podľa tematických plánov rozdelených na časové úseky, v rámci ktorých obsah vzdelávania tvoria jednotlivé vybrané problémové celky a žiaci sa s nimi zaoberajú v rámci rôznych činností.
Tvorí súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, ako aj spôsobilostí a zručností, ktoré si má žiak osvojiť v procese vzdelávania. Je určovaný predmetom, druhom a zameranosťou vzdelávania (druhu stupňa školy) a spoločenskými cieľmi. V špeciálnych školách sa upravuje v súlade s možnosťami žiakov, vzhľadom na druh a stupeň ich postihnutia či narušenia napr. individuálna logopedická starostlivosť, tyflopedická starostlivosť pre zrakovo postihnutých, rytmicko - pohybová výchova pre nepočujúcich, dorozumievacia zručnosť a špeciálna telesná výchova pre telesne postihnutých a prispôsobenie mentálnym danostiam žiakov pre mentálne postihnutých.
Inkluzívne vzdelávanie vychádza z modelu, ktorý tvrdí, že prekážky vytvorené spoločnosťou (ekonomické, architektonické, psychické atď.) sú dôvodom zdravotného postihnutia. Vzdelávacie inštitúcie sa snažia minimalizovať tieto bariéry, aby žiaci so zdravotným postihnutím mohli využívať zdroje spoločnosti. Štúdie ukazujú, že inkluzívne vzdelávanie je potrebné približne pre 1/5 školskej populácie. Na splnenie tejto potreby sú nevyhnutné špeciálne edukačné pomôcky pre jednotlivé dysfunkcie.
Deti s mentálnym postihnutím potrebujú zvýšenú pozornosť a podporu, aby sa naučili všetko potrebné. Aktívne rozvíja zmysel pre dotyk a vizuálne vnímanie okolia.
Pre žiakov so zrakovým postihnutím je dôležité zabezpečiť pomôcky, ktoré im umožnia prístup k informáciám a aktívnu účasť na vyučovaní.
Poruchy učenia sú neurologické poruchy, ktoré ovplyvňujú schopnosť učiť sa a spracovávať informácie.
Neschopnosť naučiť sa čítať. Ťažkosti s čítaním, porozumením textu a reprodukovaním textu.
Pomôcky:
Neschopnosť osvojiť si zručnosť písania. Ťažkosti s tvarmi a poradím písmen, nedodržiavanie hraníc slov, vynechávanie diakritických znamienok.
Pomôcky:
Porucha pravopisu. Ťažkosti s rozlišovaním hlások a písmen, zamieňanie krátkych a dlhých samohlások.
Pomôcky:
Porucha počítania. Ťažkosti s matematickými operáciami, číslami a geometrickými tvarmi.
Pomôcky:
Narušená komunikačná schopnosť môže mať rôzne formy, napríklad dysláliu, dyzartriu, zajakavosť, brblavosť, dysfáziu, mutizmus, afáziu, palatoláliu, poruchy hlasu a autizmus.
Senzorická integrácia je proces, pri ktorom mozog spracováva informácie zo zmyslov a organizuje ich tak, aby mohli byť použité na interakciu s prostredím. Deti s mentálnym postihnutím môžu mať ťažkosti so senzorickou integráciou, čo môže viesť k problémom so správaním, učením a sociálnymi interakciami.
Multisenzorické prostredie je priestor, ktorý stimuluje zmysly a podporuje relaxáciu, poznávanie a interakciu.