Французская кредитная сделка: условия и особенности

Úverová zmluva je komplexný právny inštitút, ktorý sa v rôznych právnych systémoch poníma odlišne. V slovenskom právnom poriadku má svoje špecifiká, ktoré je dôležité poznať pre úspešné a bezproblémové uzatvorenie a plnenie takejto zmluvy.

Úverová zmluva v slovenskom práve

Koncepcia úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku je všeobecnou úpravou, a preto špecifické úverové zmluvy ako zmluva o bankovom úvere sa bude subsidiárne riadiť tiež špeciálnou právnou úpravou úverových operácií v zákone o bankách, prípadne v zákone o stavebnom sporení.

Základné ustanovenia Obchodného zákonníka

Zmluva o úvere je v Obchodnom zákonníku upravená v jeho tretej časti Obchodné záväzkové vzťahy, hlave II., diel V. v ustanoveniach § 497 až 507. Podľa charakteristiky tu uvedenej sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 ObchZ).

Na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom vzniká obchodnoprávny záväzkový vzťah, ktorého obsahom je záväzok veriteľa na požiadanie dlžníka a v jeho prospech poskytnúť dohodnutú sumu peňažných prostriedkov a záväzok dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Zmluva o úvere vzniká už dohodou strán o jej obsahu a je teda zmluvou konsenzuálnou, predmetom ktorej môžu byť výlučne len peňažné prostriedky.

Úverovou zmluvou sa veriteľ zaväzuje na požiadanie dlžníka poskytnúť peňažnú čiastku, a teda sa zaväzuje mať túto čiastku pripravenú, aby mohol dlžníkovmu požiadaniu vyhovieť. V tomto zmysle je teda potrebné chápať úverovú zmluvu nielen ako poskytnutie peňazí, ale aj ako rezervovanie prostriedkov v dohodnutom objeme. V zákone nie je upravená odmena za rezervovanie prostriedkov. S odmenou za rezervovovanie prostriedkov sa ráta, aj keď ju zákon dovoľuje len za predpokladu, že poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Prečítajte si tiež: Francúzska komédia o dedičstve

Podstatné a ostatné časti zmluvy

Dohoda o týchto častiach zmluvy je nevyhnutná na jej vznik. Okrem podstatných častí zmluvy si zmluvné strany zvyčajne dohodnú aj ostatné časti, tzv. vedľajšie dojednania. Zmluvné strany si pri úvere môžu dohodnúť, že peňažné prostriedky sa môžu poskytnúť aj v inej ako slovenskej mene, pokiaľ to nie je v rozpore s devízovými predpismi. Potom ale aj splatenie úveru a úrokov musí byť v tej mene, v akej bol poskytnutý úver, ak sa strany nedohodli inak (§ 498 ObchZ).

Finančný úver a devízové predpisy

Táto možnosť nadväzuje na verejnoprávnu úpravu. V rámci vstupu do OECD a EÚ došlo k uvoľneniu pohybu kapitálu vo vzťahu so zahraničím, ktorý sa odzrkadlil aj v zmenách devízových predpisov. Devízový zákon definuje pojem „finančný úver", ktorým podľa § 2 písm. i) devízového zákona je poskytnutie peňažných prostriedkov v slovenskej mene alebo cudzej mene, s ktorým je spojená povinnosť vrátiť ho v peňažnej forme. Súčasne podľa § 2 písm. Ak sa úver poskytuje po častiach, poskytnutím úveru sa rozumie poskytnutie prvej časti úveru. Zo súčasného znenia devízového zákona teda pre banky nevyplýva nijaké obmedzenie poskytnúť úver v cudzej mene.

Odplata za poskytnutie úveru

Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dohodnúť odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa (§ 499 ObchZ). Toto ustanovenie v Obchodnom zákonníku je jediným kogentným ustanovením v úprave zmluvy o úvere a určuje, že platne možno dohodnúť odplatu za uzavretie úverovej zmluvy len vtedy, ak veriteľ poskytuje úver ako predmet svojho podnikania. Odplata za uzavretie úverovej zmluvy má v zmysle tohto ustanovenia jednorazový charakter a veriteľovi vznikne nárok na jej zaplatenie aj v prípade, keď z dôvodov na strane dlžníka nedôjde k čerpaniu úveru. Dojednanie odplaty upravuje ObchZ ako oprávnenie veriteľa, tzn. že si ju dohodnúť môže, ale nemusí.

Právo dlžníka na poskytnutie peňažných prostriedkov

Nárok na poskytnutie peňažných prostriedkov je dlžník oprávnený uplatniť lehote určenej v zmluve, pričom ak táto lehota nie je zmluvne určená, môže dlžník tento nárok uplatniť, dokiaľ niektorá strana poskytnutie úveru nevypovie (§ 500 ods. 1 ObchZ). Dlžník má právo požadovať, aby mu veriteľ poskytol dohodnutý objem peňažných prostriedkov a žiadosť dlžníka o reálne poskytnutie prostriedkov považuje za súčasť plnenia záväzkov z uzatvorenej úverovej zmluvy. Na základe žiadosti dlžníka sa povinnosť veriteľa stáva splatnou. Pokiaľ ide o čas plnenia zo strany veriteľa, predpokladá sa plnenie okamžité, bez zbytočného odkladu, okamžite ako bol veriteľ o to požiadaný. V opačnom prípade by sa veriteľ dostal do omeškania aj so zákonnými dôsledkami spojenými s omeškaním dlžníka. Ak je v zmluve určená lehota na požiadanie poskytnutia peňažných prostriedkov, nie je možné žiadať o ne pred touto lehotou ani po jej skončení. Čerpanie úveru možno dohodnúť rôznymi spôsobmi ako napríklad jednorazové, postupné, v tranžiach.

Výpoveď úverovej zmluvy

Dlžník môže poskytnutie úveru vypovedať s okamžitou účinnosťou, veriteľ ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená dlžníkovi, ak zmluva neurčuje iné výpovedné lehoty (§ 500 ods. 2 ObchZ). Toto ustanovenie dispozitívne upravuje dĺžku a účinnosť výpovednej lehoty pre dlžníka a veriteľa, ktorá je pre tieto subjekty rôzna. Okamih účinnosti výpovede dlžníkom nastáva jej oznámením (doručením) veriteľovi. Obchodný zákonník výslovne neustanovuje použitie písomnej formy výpovede, ale v ustanovení § 502 ods. Po účinnosti výpovede nemôže dlžník požadovať, aby mu veriteľ poskytol peňažné prostriedky a veriteľ nemôže za dobu po tejto účinnosti požadovať platenie dojednanej odplaty. Výpoveďou nie je dlžník zbavený záväzku vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré čerpal na požiadanie od veriteľa. Iná dohoda, ktorú zákon pripúšťa, sa môže týkať nielen dĺžky, ale aj počítania lehoty výpovede, ba aj nevypovedateľnosti úverovej zmluvy. Vo vzťahu k výpovedi sa uplatnia všeobecné princípy, ktorým je napríklad, že vypovedať možno záväzky uzatvorené na dobu neurčitú, ale nie záväzky na dobu určitú (ak sa na tom strany nedohodli). Úverová zmluva sa môže uzatvoriť obidvoma spôsobmi. Účinky výpovede pôsobia voči stranám „ex nunc“, tzn. odteraz, nie spätne.

Prečítajte si tiež: Účinky Francúzskej Diéty

Možnosti a obmedzenia výpovede

Výpoveď zmluvy o úvere by nemala existovať po tom, ako sa poskytli peňažné prostriedky v celej výške. V tomto čase už totiž veriteľ splnil svoju povinnosť a dlžník tým, že požiadal, uplatnil svoje právo. Jeho povinnosť vrátiť peniaze spolu s úrokmi bude trvať bez ohľadu na výpoveď. Výpoveď je teda logicky možná iba dovtedy, pokiaľ sa celý úver nevyčerpal a pokiaľ záväzok, ktorý by mal výpoveďou zaniknúť, nezanikol v dôsledku splnenia. Výpoveď možno pripustiť aj v takom prípade, keď napríklad dlžník vyčerpal iba časť úveru a nemieni v čerpaní pokračovať alebo keď veriteľ už nechce poskytnúť ďalšie prostriedky. V takom prípade zaniká nesplnená časť záväzku. Výpoveď podobne ako odstúpenie sú právne skutočnosti, ktoré spôsobujú zánik záväzkov. Ak teda už raz záväzky zanikli splnením, nemôžu už druhý raz zaniknúť výpoveďou. Pritom je potrebné diferencovať medzi záväzkovým vzťahom ako celkom, ktorý obsahuje väčší počet povinností a každou jednotlivou povinnosťou, ktorá tvorí jeho obsah. Pri týchto úvahách je zrejmé, že poskytnutie peňazí s povinnosťou byť pripravený ich poskytnúť zakotvené v jednej zmluve - úverovej zmluve, môže spôsobiť právne problémy. Konečnou hranicou na poskytnutie úveru je vypovedanie zmluvy, pričom v priebehu výpovednej lehoty je ešte veriteľ povinný na požiadanie prostriedky poskytnúť a táto jeho povinnosť zaniká až uplynutím výpovednej lehoty. Po účinnosti výpovede už dlžník nemôže požadovať poskytnutie úveru.

Povinnosti veriteľa pri poskytovaní peňažných prostriedkov

Ak je veriteľ dlžníkom v súlade s úverovou zmluvou požiadaný, musí mu poskytnúť peňažné prostriedky v čase určenom v požiadavke dlžníka, ak tento čas nie je určený, plní bez zbytočného odkladu (§ 501 ods. 1 ObchZ). Tým je určená lehota pre splnenie povinností veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky. Dlžník má právo svojím jednostranným právnym úkonom - žiadosťou o čerpanie úveru určiť veriteľovi lehotu, v ktorej majú byť peňažné prostriedky poskytnuté. Vzhľadom k dispozitívnosti tohto ustanovenia môžu strany zmluvy dohodnúť aj o odlišnú úpravu vzťahov, napríklad v tom, že veriteľ poskytne prostriedky do určitej lehoty po požiadaní alebo že veriteľ sám určí túto lehotu. Toto ale musí byť zakotvené v zmluve o úvere. Vzhľadom na to, že čerpanie úveru môže mať rôznu konkrétnu podobu - napr. banka bude povinná uhradiť faktúry v hotovosti alebo prevodom na iný účet, je potrebné podrobnosti zmluvne dohodnúť. Ak ide o úver poskytovaný bankami, dosť často sa používajú aj formulárové zmluvy, ktoré zvyčajne rátajú s alternatívnymi variantmi.

Účelové použitie úveru

V prípade, že zmluva určí účelové použitie úveru, môže veriteľ obmedziť poskytnutie peňažných prostriedkov len na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto účelom (§ 501 ods. 2 ObchZ). Účelové použitie úveru patrí k typickým ustanoveniam úverových zmlúv, a preto aj zákonodarca s tým výslovne počíta v právnej úprave. Ak by strany v zmluve iba určili, že úver je účelovo obmedzený, vzniklo by veriteľovi oprávnenie, aby dlžníkovi nedal peniaze v hotovosti, ale aby za neho iba uhradil záväzky, ktoré mu vzniknú v súvislosti s účelom, ktorý je v zmluve uvedený.

Ochrana veriteľa a kontrola použitia úveru

Vyžadovanie účelovosti úveru predstavuje ochranu veriteľa, aby peňažné prostriedky neboli použité na nenávratné projekty. Ak veriteľ neposkytuje prostriedky dlžníkovi v hotovosti, ale prevádza ich na účty dodávateľov jeho dlžníkov, napr. na základe faktúr, stará sa aj o návratnosť svojich peňažných prostriedkov. Ak napríklad podnikateľský subjekt získa úver na nákup strojového zariadenia, znamená pre banku realizácia takého zámeru väčšiu pravdepodobnosť, že zariadenie bude vyrábať a dlžník bude schopný úver splatiť. Ak by sa naopak nesledovala účelovosť a dlžník by spotreboval peňažné prostriedky napr. na nákup luxusného auta, znižuje sa týmto pravdepodobnosť, že úver dlžník splatí. Veriteľ môže zabezpečiť dodržanie účelovosti úveru aj sankciami - napr. zmluvnou pokutou.

Kontrolné oprávnenia veriteľa a ručenie tretích osôb

Veriteľ účelovo obmedzeného úveru vykonáva voči dlžníkovi určité právo kontroly použitia poskytnutého úveru, ale nepriamo môže pôsobiť i na napr. obchodnú činnosť dlžníka tým, že akceptuje iba faktúry na preplatenie od určitých subjektov. Ak ale účelovosť v úverovej zmluve nie je uvedená, len ťažko možno vyvodiť dôsledky v podobe odstúpenia alebo vypovedania zmluvy následkom nehospodárneho použitia úveru dlžníkom. Preto je vhodné účelovosť v úverových zmluvách uvádzať. Podobne je vhodné zakotviť aj iné kontrolné oprávnenia zo strany veriteľa, ktoré umožňujú účelovosť efektívne kontrolovať, avšak iba v rámci rovnoprávnych zmluvných vzťahov. Nie je možné, aby veriteľ na základe úverovej zmluvy prevzal riadenie podniku dlžníka. Je tiež otázne, či tretie osoby môžu žiadať, aby veriteľ uplatňoval svoje kontrolné oprávnenie voči dlžníkovi, čo je aktuálne najmä v súvislosti s ručením tretích osôb za záväzky dlžníka voči banke. Tu je vhodné tiež zmluvne dohodnúť aj tú skutočnosť, či ručiteľský záväzok bude trvať aj v takom prípade, ak sa úver použije na iný účel než aký bol uvedený v úverovej zmluve. Je nutné vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že ručiteľ nemá žiadnu možnosť, aby ovplyvnil správanie dlžníka, s ktorým nie je v záväzkovom vzťahu. Nemôže sa teda požadovať, aby ručiteľ niesol ujmu na svojom majetku tým, že veriteľ nedostatočnou kontrolou (ktorú si v zmluve dohodol) prispeje k nespôsobilosti dlžníka splniť záväzok, ktorý je zabezpečený ručením.

Prečítajte si tiež: Ako sa stať legionárom?

Úroky z úveru

Dlžník je povinný od doby poskytnutia peňažných prostriedkov platiť z nich úroky v dojednanej výške, ak výška dojednaná nie je v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške (§ 502 ods. 1 ObchZ).

Povinnosť platiť úroky a ich výška

Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, predstavujú cenu úveru. Sú cenou v zmysle zákona o cenách. Dlžník je povinný platiť úroky až od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote, alebo v omeškaní. Počas rezervácie peňažných prostriedkov povinnosť platiť úrok nevzniká a táto povinnosť zásadne netrvá v čase po vrátení peňazí, ak k nemu dôjde pred dohodnutým časom splatnosti úveru. Zákon neustanovuje konkrétnu výšku úroku. Úverová zmluva sa môže uzatvoriť aj bez dohody o výške úroku. Výška úroku nie je podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy. Tu je možno aplikovať aj zákon o cenách, ktorý zakazuje predražovanie. Každá takáto dohoda by bola považovaná za odporujúcu dobrým mravom a ako taká neplatná.

Určenie obvyklej výšky úrokov

Povinnosť platiť úroky v prípade, že nie je sadzba úroku určená v úverovej zmluve, sa prejavuje v záväzku platiť úroky v obvyklej výške. Vzhľadom na skutočnosť, že banky v rôznych oblastiach poskytujú rôzne úroky, zvolil zákonodarca za rozhodujúce sídlo dlžníka a z hľadiska časového dobu uzatvorenia úverovej zmluvy.

Spôsoby určenia úrokovej sadzby

Úroková sadzba sa v úverovej zmluve určuje rôznym spôsobom. Zvyčajne ide o určenie pevného úroku, úroku indexovaného alebo variabilného. Fixný úrok bude výhodný alebo nevýhodný podľa toto, ako sa bežne požadované úroky budú počas platnosti zmluvy meniť. Banky sa často usilujú určovať úrok takým spôsobom, aby sa menil automaticky, bez novej dohody zmluvných strán. Pokiaľ ide o variabilný úrok, musí sa premenlivý prvok, ktorý určuje úrok, určiť tak, aby nezáležal len na vôli banky. Ak by v úverovej zmluve nebol úrok určený a závisel by len od vôle banky, bolo by také ustanovenie úverovej zmluvy neplatné. Variabilný úrok sa obyčajne dohodne tak, že zmluva obsahuje strop úrokovej sadzby a banka môže určiť nižšiu sadzbu. Zmena tu nie je automatická, takže banka určuje novú výšku úroku, ktorú podľa povahy zmluvy musí dlžníkovi aspoň oznámiť, pokiaľ nie je potrebný jeho súhlas s výškou úroku. Úroková sadzba sa vždy týka ročného obdobia a vyjadruje sa skratkou p.a. - per annum z latinského - ročne. V niektorých prípadoch, najmä pri krátkodobých úveroch to ale môže byť aj inak. Ak by zo zmluvy bolo zrejmé, že strany si úrok dohodli, ale nebolo by jasné, či sa týka ročného obdobia alebo iného časového horizontu, sme toho názoru, že ide o ročný úrok. Ak sa strany chcú vyhnúť rôznemu výkladu o charaktere úroku, musia si to jasne dohodnúť v zmluve.

Daňové zvýhodnenie na úroky pri úveroch na bývanie

Zákon č. 508/2023 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie, priniesol zmeny v zákone o dani z príjmov (zákon č. 595/2003 Z. z.).

Daňový bonus na zaplatené úroky

V súlade s novelizovaným znením § 33a ods. 1 zákona o dani z príjmov účinným od 1. januára vzniká daňovníkovi nárok na sumu daňového zvýhodnenia na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie (ďalej len „daňový bonus na zaplatené úroky“) v príslušnom zdaňovacom období vypočítané z výšky poskytnutého úveru na bývanie [s odkazom na § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 279/2017 Z. z. (ďalej len „zákon o úveroch na bývanie“)] (ďalej len „úver na bývanie“), na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie, na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie s odkazom na § 1 ods. 7 zákona o úveroch na bývanie (ďalej len „tuzemská nehnuteľnosť určená na bývanie“), ktorou je byt alebo rodinný dom slúžiace výlučne k jeho vlastnému trvalému bývaniu alebo k jeho vlastnému trvalému bývaniu spolu s blízkymi osobami (s odkazom na § 116 a 117 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník).

Podmienky nároku na daňový bonus

Ustanovenie § 33a ods. priemerný mesačný príjem daňovníka za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie, výpočet ktorého je zadefinovaný v § 33a ods.

Výška daňového bonusu

V súlade s § 33a ods. 3 zákona o dani z príjmov daňovým bonusom na zaplatené úroky je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období podľa odseku 1 citovaného ustanovenia, najviac však do výšky sumy stanovenej zákonom o dani z príjmov. Znamená to, že daňovým bonusom na zaplatené úroky je v súlade s § 33a ods.

Prechodné ustanovenia

Podľa prechodného ustanovenia § 52zzy ods. Pri zmluvách o úvere na bývanie uzavretých najskôr po 31. decembri sa v súlade s § 52zzy ods. Daňovníkovi, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, nevzniká v súlade s § 52zzy ods.

Daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky

V § 52zzy ods. 3 zákona o dani z príjmov sa zavádza možnosť uplatnenia daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky úveru na bývanie z dôvodu nárastu úroku (ďalej len „daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky“) za zdaňovacie obdobie roka 2023.

Podmienky nároku na daňový bonus zo zvýšenia splátky

Podľa § 52zzy ods. V zmysle § 52zzy ods. 5 zákona o dani z príjmov sa za tú istú zmluvu o úvere na bývanie považuje aj zmena tejto zmluvy, pričom ustanovenia osobitného predpisu, ktorým je § 1 ods.

Výpočet daňového bonusu zo zvýšenia splátky

Výpočet daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky je ustanovený v § 52zzy ods. 6 zákona o dani z príjmov. Uvedený spôsob výpočtu sa použije počas celého obdobia uplatňovania daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky. Ak k zmene výšky splátky dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia, daňovník má nárok na pomernú časť daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to od mesiaca, v ktorom došlo k zvýšeniu zaplatenej splátky oproti výške zaplatenej splátky v roku 2022 v mesačnej výške najviac 150 €. V súlade s § 52zzy ods. 7 zákona o dani z príjmov sa zaplatenou ročnou splátkou pre účely daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky podľa § 52zzy ods.

Potvrdenie od banky

V súlade s § 26b zákona o úveroch na bývanie veriteľ okrem stavebnej sporiteľne (ďalej len „banka“) je na účely uplatňovania daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky povinný na požiadanie spotrebiteľa, ktorému bol poskytnutý úver na bývanie vydať a doručiť potvrdenie na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 5 zákona o úveroch na bývanie (ďalej len „potvrdenie podľa § 26b zákona o úveroch na bývanie“). Z údajov uvedených v riadku 3 tabuľky potvrdenia podľa § 26b zákona o úveroch na bývanie daňovník vyčísli výšku daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky v súlade s § 52zzy ods.

Príklad výpočtu

Daňovník si vypočíta nárok na daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky ako 75 % zo sumy 240 € = 180 €, max.

Spoludlžníci a príjem

V súlade s § 52zzy ods. 8 zákona o dani z príjmov, ak je daňovník dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú si uplatňuje nárok na daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky, spolu s iným spoludlžníkom, priemerný mesačný príjem podľa § 52zzy ods. 4 zákona o dani z príjmov dlžníka spolu so spoludlžníkom nesmie presiahnuť súčin počtu dlžníka a spoludlžníka a 1,6 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca za rok 2022 (t. j. 1 982,40 €). Daňovníkovi, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie nevzniká v súlade s § 52zzy ods.

Zníženie dane a vyplatenie rozdielu

O sumu daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky sa v zmysle § 52zzy ods. V súlade s § 52zzy ods. 11 zákona o dani z príjmov daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie podľa zákona o dani z príjmov zníženej o daňový bonus podľa § 33 zákona o dani z príjmov. Ak suma dane zníženej o daňový bonus podľa § 33 zákona o dani z príjmov vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky a sumou dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie zníženej o daňový bonus podľa § 33 zákona o dani z príjmov. Pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku (§ 79 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.). Ak ide o daňovníka, ktorý má zdaniteľné príjmy podľa § 5 zákona o dani z príjmov a ktorému sa vykonalo ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „ročné zúčtovanie“), uplatní sa postup podľa § 38 zákona o dani z príjmov.

Uplatnenie daňového bonusu

Daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky podľa § 52zzy ods. 4 až 11 zákona o dani z príjmov si môže v súlade s § 52zzy ods. V súlade s § 52zzy ods. 13 zákona o dani z príjmov sa pre uplatnenie daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky podľa § 52zzy ods. 4 až 12 zákona o dani z príjmov rovnako použijú § 9 ods. 2 písm. n), § 32 ods. 10, § 37 ods. 5 a 6, § 38 ods. 4 až 7, § 39 ods. 6, ods. 9 písm. b) a ods. 15, § 40 ods. 9 až 12, § 46a a § 50 ods. 1 písm. V zmysle uvedeného je napr. daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky oslobodený od dane [§ 9 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov], potvrdenie podľa § 26b zákona o úveroch na bývanie je prílohou daňového priznania (§ 32 ods. 10 zákona o dani z príjmov), resp. žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň (§ 37 ods.

Hypotéky a štátny príspevok

Daňovníkovi, ktorému bol poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. januárom, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa § 122ya ods. 12 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 279/2017 Z. z. v zmysle § 52zzy ods. na daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky podľa § 52zzy ods. V súlade s § 52zzy ods. daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky podľa § 52zzy ods.

tags: #francúzska #zmluva #úver #podmienky