Audiovizuálna Krajina Slovensko: Pohľad na Rok a Perspektívy do Budúcnosti

Úvod

Slovenská audiovizuálna scéna prešla v posledných rokoch dynamickým vývojom, ktorý priniesol úspechy, ale aj výzvy. Tento článok sa zameriava na analýzu aktuálneho stavu audiovízie na Slovensku, s dôrazom na filmovú produkciu a vzdelávanie v tejto oblasti. Skúmame trendy v návštevnosti kín, legislatívne zmeny a podporné mechanizmy, ktoré formujú prostredie pre tvorbu a distribúciu audiovizuálnych diel.

Kiná a Návštevnosť: Realita Roku

Rok potvrdil trend, ktorý bol naznačený už skôr: "Užívajme si úspechy roku 2017, pretože sa tak skoro nezopakujú." Návštevnosť kín v roku zaznamenala pokles oproti predchádzajúcemu roku o 10,88 %, čo predstavuje 5 964 758 divákov. Na druhej strane, zaznamenali sme rekordný počet filmových predstavení (197 789, čo predstavuje nárast o 3,14 %). Tržby poklesli iba mierne - 33 040 891 eur, čo je pokles o 4,27 %. Tento jav je spôsobený zvýšením priemernej ceny vstupeniek z 5,16 na 5,54 eur, čo predstavuje nárast o 7,42 %.

Návštevnosť slovenských filmov klesla na 251 098 divákov (v roku 2017 to bolo 1 430 504 divákov) a dostala sa na úroveň roku 2014. Podiel domácich filmov na celkovej návštevnosti bol v rámci Európy piaty najnižší. Dôvodom je, že do kín neprišiel žiadny domáci blockbuster, podporený masívnou reklamou. Najväčšie ambície v tomto smere mal film Backstage, ktorý nakoniec zaznamenal 64 028 divákov, čo je síce najviac v rebríčku slovenských filmov, ale v rebríčku všetkých distribučných titulov predstavuje až 23. miesto. Celkom sa do slovenských kín dostalo 29 slovenských celovečerných filmov a pásiem, čo je na jednej strane úctyhodné číslo, na druhej inšpiruje k zamysleniu, či skutočne všetky tituly boli predurčené do kinodistribúcie (5 filmov malo menej než 500 divákov…).

Produkcia Slovenských Filmov: Kvantita vs. Kvalita

Čo sa týka produkcie, v roku vzniklo 33 dlhometrážnych filmov pre kiná. 9 z nich malo 100 % slovenský podiel, 10 produkcií bolo majoritných a 14 minoritných. Vysoký podiel majú aj debuty - 12 filmov a pásiem nakrútilo 20 debutujúcich režisérov. Ak porovnáme počet domácich filmov a počet obyvateľstva, je Slovensko už celkom štandardnou európskou krajinou, dokonca sa zaraďuje do hornej tretiny. Problémom je ešte stále distribúcia, ale treba konštatovať, že na jej trendy má veľký vplyv zvyšujúci sa podiel nelegálneho sťahovania. Stále platí, že dnes na Slovensku nie je problém nakrútiť film, a to ani pre debutujúceho režiséra, ale problémom je dostať ho do kín, kde vládne brutálna konkurencia (v roku bolo v kinách celkom 814 titulov, z nich 289 malo premiéru).

Legislatívne Zmeny a Podpora Audiovízie

Dňa 13. marca vláda Slovenskej republiky schválila návrh aktualizácie Projektu systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky na roky - 2021. Hlavným cieľom projektu je systematická ochrana a postupná obnova fondu audiovizuálneho dedičstva, ako aj jeho následné sprístupňovanie verejnosti. Systematika obnovy zahŕňa viacero fáz (inventarizácia, diagnostika, prezervácia/ošetrovanie, obnovenie, digitalizácia filmových materiálov a ich sprístupňovanie), ktoré sa postupne pre jednotlivé audiovizuálie a sprievodné dokumenty súvisiace s výrobou, distribúciou alebo uvádzaním audiovizuálií na verejnosti prelínajú. Nevyhnutnou súčasťou projektu je aj zabezpečenie jeho inštitucionálneho, personálneho, technologického, technického a finančného nároku. Vzhľadom na neustály vývoj v oblasti audiovizuálneho dedičstva, potrebu finančného zabezpečenia súvisiacich činností, ktoré vykonáva Slovenský filmový ústav (SFÚ), ako aj na skutočnosť, že aktualizácia projektu schválená vládou SR v roku 2016 obsahovala konkrétne úlohy pre zainteresované subjekty len do roku 2018, bolo potrebné spracovať aktualizáciu projektu aj na nasledujúce obdobie.

Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok

Fond na Podporu Kultúry Národnostných Menšín

1. júla 2017 nadobudol účinnosť Zákon č. 138/2017 Z. z. - Zákon o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem čl. II, III a čl. V bodov 6, 13 a 19, ktoré nadobudli účinnosť 1. Národná rada Slovenskej republiky 14. júna 2018 schválila zákon č. 211/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. Novela zákona prináša aj ďalšie zmeny v podpornej činnosti fondu. Na základe skúseností z aplikačnej praxe, ako aj podnetov od odbornej verejnosti časť týchto zmien prináša úpravy procesov Audiovizuálneho fondu pri spracovaní žiadostí o podporu a pri následnom vyúčtovaní poskytnutej dotácie. V tejto súvislosti sa novelou presnejšie upravilo určenie oprávnených výdavkov, na ktoré žiadateľ môže použiť poskytnuté finančné prostriedky z fondu v určenom limite. Namiesto doterajších zúčtovateľných výdavkov na prevádzku žiadateľa sa zákonom zaviedla nová kategória paušálnych výdavkov. Tie môže žiadateľ uplatniť najviac vo výške 7 % z poskytnutej dotácie, pričom k týmto výdavkom nemusí predkladať jednotlivé účtovné doklady. Ide najmä o výdavky súvisiace s prevádzkou prijímateľa, ktoré objektívne nie je vždy možné alokovať na konkrétny projekt.

Slovenská Filmová Agentúra a Nefinančná Podpora

Rozmach audiovizuálnej kultúry a priemyslu na Slovensku a čoraz väčšmi rastúci význam tohto odvetvia v Európskej únii prináša aj nové úlohy. Predchádzajúcou novelizáciou zákona v roku 2017 sa rozšíril predmet činnosti fondu, keď k podpornej činnosti pribudla propagácia audiovízie na Slovensku aj v zahraničí. Fondu pripadla úloha zhromažďovať, spracovať a poskytovať základné informácie z oblasti audiovízie (databáza Slovenska ako „filmovej krajiny“), ako aj možnosť poskytovať služby spojené s prezentáciou a propagáciou audiovizuálnej kultúry a priemyslu. Tieto nové činnosti sa stali od 1. júna 2018 základom pre vytvorenie Slovenskej filmovej agentúry. Vzhľadom na to, že jej hlavné aktivity budú slúžiť celému audiovizuálnemu prostrediu, aktuálna novela zákona ich definovala ako poskytovanie nefinančnej podpory. V súvislosti s poskytovaním finančných prostriedkov zákon rozširuje okruh osôb, ktorým fond nemôže poskytnúť finančné prostriedky. Rozšírenie sa týka žiadateľov, ktorí sú majetkovo alebo personálne prepojení s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá nemá vysporiadané finančné vzťahy s fondom. V súvislosti s uplatňovaním zákona č. 18/2018 Z. z. Do zákona o Audiovizuálnom fonde bolo doplnené nové ustanovenie § 22aa o vyúčtovaní finančných prostriedkov na podporu audiovizuálnej kultúry. Novela zákona o Audiovizuálnom fonde nadobudla účinnosť 1. 11. októbra 2018 nadobudol účinnosť zákon č. 215/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení zákona č. 125/2016 Z. z.

Program Kreatívna Európa (2021 - 2027)

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo kultúry“) predložilo na medzirezortné pripomienkové konanie návrh riadneho predbežného stanoviska k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (na obdobie 2021 až 2027) a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. Program Kreatívna Európa (2021 - 2027) nadväzuje na štruktúru a úspešnosť programu Kreatívna Európa 2014 - 2020, ktorý bol ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovil program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušili sa rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES (Ú. v. Program Kreatívna Európa (2021 - 2027) má za cieľ posilňovať európsku kultúrnu a jazykovú rozmanitosť, ako aj kultúrne dedičstvo a tvorivosť, a to v záujme podpory zväčšovania európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov a využívania ich plného potenciálu z hospodárskeho, sociálneho a medzinárodného hľadiska. Zameriava sa na posilňovanie príležitostí pre technologické a umelecky inovačné európske cezhraničné výmeny, podporovanie spoločnej tvorby, ako aj na šírenie európskych diel a ich sprístupňovanie širokému publiku. Hlavnou zmenou návrhu programu je navýšenie rozpočtu pre program Kreatívna Európa (2021 - 2027) na 1,850 miliardy eur, pričom 1,081 miliardy eur sa rozdelí v podprograme MÉDIA a 609 miliónov eur v podprograme KULTÚRA. V MEDZISEKTOROVOM podprograme sa rozdelí 160 miliónov eur.

Zákon o Verejnom Obstarávaní a Audiovízia

Od 1. januára je účinný zákon č. 345/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Táto novela zákona o verejnom obstarávaní prináša aj pozitívnu zmenu pre oblasť audiovízie. Podľa § 8 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, ak prijímateľovi finančných prostriedkov z verejných financií Audiovizuálny fond (alebo iný poskytovateľ, ktorý je zároveň verejným obstarávateľom) poskytne finančné prostriedky, ktorých celková suma presahuje 50 % rozpočtu celého projektu (pri produkcii audiovizuálneho diela bez ohľadu na skutočnosť či ide o jednu alebo viacero dotácií na to isté audiovizuálne dielo), je prijímateľ týchto finančných prostriedkov povinný realizovať celý projekt ako zákazku v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. To znamená, že takýto prijímateľ musí pri realizácii projektu využiť postupy verejného obstarávania, pričom konkrétny postup sa určí v závislosti od predpokladanej hodnoty zákazky. S účinnosťou od 1. januára sa však v § 8 ods. 2 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní zaviedla výnimka z uvedeného postupu práve pre oblasť audiovízie (tvorba, vývoj, príprava realizácie, výroba, postprodukcia, distribúcia, prezentácia, propagácia a šírenie audiovizuálneho diela). V zmysle tejto výnimky bude musieť postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní iba ten prijímateľ dotácie na niektoré z uvedených činností, ktorý nie je zapísaný v zozname osôb pôsobiacich v audiovízii. Tento zoznam vedie Slovenský filmový ústav v zmysle § 6 zákona č. 40/2015 Z. z. Povinnosť uplatniť postupy verejného obstarávania prijímateľom dotácie sa teda naďalej nevzťahuje na projekty, ktoré Audiovizuálny fond podporil celkovou sumou do 50 % rozpočtu projektu. Zároveň však aj v prípade, ak celková dotácia z Audiovizuálneho fondu určená na niektoré z uvedených činností predstavuje viac ako 50 % celkového rozpočtu podporeného projektu, tak s účinnosťou od 1. Uvedená výnimka sa však týka iba tých prijímateľov dotácie, ktorí nie sú verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Vzdelávanie v Audiovizuálnej Oblasti na Slovensku

Možnosť rozvíjať svoj kreatívny potenciál má už najmladšia generácia na viacerých školách: Základnej umeleckej škole Ľudovíta Rajtera (www.zussklenarova.sk), Základnej umeleckej škole Jána Albrechta (www.zusjanaalbrechta.eu), Súkromnej strednej umeleckej škole animovanej tvorby (www.uat.sk) v Bratislave, Súkromnej základnej umeleckej škole DAMA (www.szus-dama.sk) v Prešove a Súkromnej strednej umeleckej škole filmovej (www.filmovaskola.sk) v Košiciach. Hoci je v súčasnosti na Slovensku niekoľko vysokých škôl umeleckého smeru, výučba na nich sa audiovizuálnemu umeniu venuje stále len okrajovo - napr. Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (www.fmk.sk), Katedra fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (www.vsvu.sk), či Katedra intermédií Fakulty umení Technickej univerzity (www.fu.tuke.sk) v Košiciach. Na Akadémii umení v Banskej Bystrici je možné študovať na dvoch fakultách. Na Fakulte výtvarných umení (fvu.aku.sk) je katedra Intermédií a digitálnych médií. Na Fakulte dramatických umení (fdu.aku.sk) sa študujú odbory Divadelné umenie a Filmové umenie a multimédiá. Vedúcim Katedry filmovej dokumentárnej tvorby je Mgr. art. Ľubomír Viluda, ArtD. a vedúcou Katedry filmovej dramaturgie a scenáristiky PhDr. Kateřina Javorská. Filmovú dokumentárnu tvorbu študovalo v školskom roku 2017/2018 v bakalárskom a magisterskom stupni štúdia 42 študentov a filmovú dramaturgiu a scenáristiku v bakalárskom stupni štúdia 44 študentov. Študenti Katedry dokumentárnej tvorby vytvorili v roku 2018 15 filmov a získali 7 ocenení - Majstrovstvo a kumšt (SK, 2016, r. Adrián Mihálik) Cenu Martina Slivku a Tu som Slovákom (SK, 2018, r. Matúš Chovanec) Cenu Slováci vo svete na Etnofilme Čadca 2018 a päť cien na Kinofeste Šaľa 2018. V kategórii dokumentov získal Hráč (SK, 2018, r. Matúš Men) cenu za najlepšiu réžiu a 1. miesto za najlepší film, JuTub.com (SK, 2017, r. Robo Bošeľa) 3. miesto za najlepší film a Nebojsa (SK, 2017, r. Podporu z Audiovizuálneho fondu v celkovej výške 8 200 eur získali dva filmové projekty: (Ne)Viditeľné svety (SK, 2018, r. Zuzana Hudáčeková) a Janove zrno (SK, 2018, r.

Filmová a Televízna Fakulta VŠMU (FTF VŠMU)

FTF VŠMU je členom medzinárodnej organizácie vysokých filmových škôl celého sveta CILECT i jej európskej odnože GEECT. V júni 2018 Akademický senát FTF VŠMU zvolil novú dekanku. Stala sa ňou strihačka prof. Darina Smržová, ktorá viedla Ateliér strihovej skladby.

Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti

Študijné programy na FTF VŠMU:

1. študijný program Scenáristika a réžia hraného a dokumentárneho filmu (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečujú Ateliér scenáristickej tvorby (vedúca: doc. Alena Bodingerová), Ateliér dokumentárnej tvorby (vedúca: prof. Ingrid Mayerová), Ateliér filmovej a televíznej réžie (vedúci: prof.
2. študijný program Animovaná tvorba (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečuje Ateliér animovanej tvorby (vedúca: doc.
3. študijný program Kameramanská tvorba a vizuálne efekty (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečujú Ateliér kameramanskej tvorby (vedúci: prof. Ján Ďuriš) a Ateliér vizuálnych efektov (vedúci: prof.
4. študijný program Strihová a zvuková skladba (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečujú Ateliér strihovej skladby (prof. Darina Smržová, od 1. 10. 2018 doc. Štefan Švec) a Ateliér zvukovej skladby (prof.
5. študijný program Produkcia audiovizuálneho umenia (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečuje Katedra produkcie a distribúcie (vedúci: doc.
6. študijný program Audiovizuálne štúdiá (Bc., Mgr., PhD. stupeň) zabezpečuje Katedra audiovizuálnych štúdií (vedúca: doc.

K 31. 10. 2018 študovalo na FTF VŠMU 264 študentov, z toho 5 zahraničných. 175 študentov študovalo na bakalárskom (z toho 4 zahraniční), 89 na magisterskom (z toho 1 zahraničný). 14 študentov bolo na doktorandskom stupni. V školskom roku 2017/2018 skončilo štúdium FTF VŠMU 102 absolventov: 49 bakalárov (z toho 1 zahraničný), 53 magistrov (z toho 1 zahraničný).

FTF VŠMU sa i v roku 2018 spolupodieľala na organizovaní viacerých workshopov, masterclassov a sérií prednášok ako napr. niekoľkodňové medzinárodné podujatie Visegrad Film Forum; masterclass Slawomira Idziaka Vizuálna dramaturgia; Scenáristika v animácii s Barbarou Slade; masterclass Jana Holmberga Ingmar Bergman po 100 rokoch a neskôr v rámci KADU, široko postavené Bienále animácie Bratislava; masterclass Michaela Dudoka De Wita, prednáška LITA- Súčinnosť európskeho a slovenského autorského práva. Na FTF VŠMU pôsobili 2 špičkové tímy, tím Ateliéru filmovej tvorby pod vedením prof. Šulíka a Ateliér Vizuálnych filmových efektov pod vedením prof.

Festival Študentských Filmov Áčko

18. - 21. sa uskutočnil 22. ročník Festivalu študentských filmov Áčko 2018. Najlepším filmom sa stala Hrejivá komédia o depresii, šialenstve a nesplnených snoch (SK, 2017) v réžii Michala Ďuriša, ktorá získala cenu aj za scenár. Najlepším hraným filmom sa stal Výlet (SK, 2018, r. Daniel Rihák), spomedzi dokumentov zvíťazil titul Luma Andre Keriko/Svet v duši (SK, 2018, r. Katarína Kočanová) a najlepším animovaným filmom je Poetika Anima (SK, 2018, r. Kristína Sagan). V ostatných kategóriách boli ocenení: Samuel Štefanec za zvuk vo filme Výlet, Roman Šupej za kameru vo filme Ďalší deň (SK, 2018, r. Vlado Masný), Dominik Reisel za strih filmu Opus číslo osemnásť (SK, 2018, r. Dominik Reisel) a Vladimír Mrkvica za vizuálne efekty vo filme Nostalgia (SK, 2017, r….

Erasmus+ a Stáže pre Študentov VŠMU

V rámci programu Erasmus+ sa môžu študenti zúčastňovať praktických pracovných stáží (Traineeships) v organizáciách či podnikoch v zahraničí. Možnosť stážovať je otvorená aj čerstvým absolventom VŠMU. Absolvent musí stáž absolvovať do 12 mesiacov od ukončenia štúdia. Absolvent pri vystovaní na stáž tiež získa podporný grant na čiastočné pokrytie nákladov spojených s mobilitou. Celková dĺžka stáže absolventa závisí od dĺžky mobilít v poslednom ukončenom stupni vzdelávania - pri výpočte možnej dĺžky stáže sa zohľadňuje počet mesiacov mobilít na príslušnom stupni vzdelávania tak, aby celkový súčet mesiacov bol maximálne 12. Napr. Nájdite si prijímajúcu organizáciu v niektorom z členských štátov EÚ, krajinách EZVO (Island, Nórsko, Lichtenštajnsko) alebo v kandidátskych krajinách na vstup do EÚ (Turecko, Severné Macedónsko). iné organizácie (napr. Podajte si predbežnú prihlášku v rámci interného výberového procesu na VŠMU. V Zmluve o stáži (Learning Agreement for Traineeships) je detailne popísaná pracovná náplň, pracovné zaradenie študenta na stáži, očakávané vzdelávacie výstupy, plán monitoringu a hodnotenia študenta. Zmluvu o stáži podpíše prodekan a študent. Povinnosťou študenta VŠMU je zabezpečiť podpis zodpovednej osoby z prijímajúcej inštitúcie. Akékoľvek nevyhnutné zmeny v Zmluve o stáži, ktoré študent zistí po príchode na prijímajúcu inštitúciu, musia byť formálne zdokumentované najneskôr do jedného mesiaca po jeho príchode na mobilitu. Ďalšie nevyhnutné zmeny musia byť bez zbytočného odkladu formálne odsúhlasené všetkými troma stranami (študentom, vysielajúcou a prijímajúcou inštitúciou). Smernica o realizácii programu Erasmus+ na VŠMU - účinná od 1. 9.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku

tags: #ftf #vsmu #uznanie #štátnej #skúšky