Námietka premlčania v konkurznom konaní a neúčinnosť právnych úkonov

Konkurzné konanie je komplexný právny proces, ktorý má za cieľ uspokojiť nároky veriteľov z majetku dlžníka, ktorý sa ocitol v platobnej neschopnosti. Jedným z dôležitých aspektov tohto konania je posudzovanie účinnosti právnych úkonov, ktoré dlžník pred vyhlásením konkurzu urobil. V tejto súvislosti zohráva významnú úlohu inštitút premlčania a s ním spojená námietka premlčania, ako aj možnosti odporovania právnym úkonom dlžníka.

Medzitýmny rozsudok a námietka premlčania

Občiansky súdny poriadok umožňuje súdu v osobitných prípadoch rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom. Týmto rozsudkom sa rozhoduje o tom, či je základ nároku daný, dôvodný, resp. opodstatnený. Základom predmetu konania je posúdenie všetkých otázok, ktoré vyplývajú z uplatneného nároku, vrátane vznesenej námietky premlčania.

Súd teda v medzitýmnom rozsudku posúdi, či došlo k porušeniu právnej povinnosti, vzniku škody, existencii kauzálneho nexu (príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody), a tiež aj námietku premlčania. Výnimkou sú len okolnosti, ktoré sa týkajú výšky nároku. Následne po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd konečným rozsudkom rozhodne o výške nároku.

Odporovateľnosť právnych úkonov v konkurznom konaní

V konkurznom konaní sa môže odporovateľnosti domáhať okrem správcu ktorýkoľvek veriteľ a právne účinky sa vzťahujú na všetkých konkurzných veriteľov, na rozdiel od odporovateľnosti podľa Občianskeho zákonníka. V zmysle § 16 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, právny úkon dlžníka je voči jeho veriteľom neúčinný, ak ukracuje uspokojenie ich pohľadávok. Tento úmysel dlžníka musel byť druhej strane známy.

Ak dlžník ukrátil svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, môže veriteľ odporovateľnosť uplatniť na súde.

Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky

Premlčanie práva odporovať právnym úkonom

Právo odporovať právnym úkonom podlieha premlčaniu. Všeobecnú právnu úpravu premlčania predstavuje Občiansky zákonník (§ 101).

Príklad z praxe

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 35 Cbi 78/2005-Pú-383 zo dňa 24. 02. 2009 rozhodol tak, že žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu opakovanej dražby zo dňa 08. 06. 2005 zamietol. Súd konštatoval, že žalobcovia neosvedčili ich nárok na určenie neplatnosti dražieb. Prvostupňový súd jednoznačne v odôvodnení uviedol, že konkurz na úpadcu je vyhlásený právoplatne a po vyhlásení konkurzu oprávnenia konať s majetkom podstaty prešli na správcu konkurznej podstaty, ktorý postupoval s odbornou starostlivosťou a riadil sa opatreniami konkurzného súdu.

Neplatnosť právnych úkonov a konkurzné konanie

V konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.).

Dražba v konkurznom konaní a určovacia žaloba

Pokiaľ osoba dotknutá na svojich právach dražbou vykonanou v konkurznom konaní, nenamietala v konkurznom konaní dôvody neplatnosti dražby, nemôže formou určovacej žaloby žiadať vysloviť rozhodnutie, že ide o dražbu neplatnú. Bolo by to v rozpore so zásadou právnej istoty, aby o platnosti úkonu, ktorý bol schválený v konkurznom konaní konkurzným súdom, mohlo byť rozhodované v inom civilnom konaní na základe určovacej žaloby podanej osobou, ktorá sa cíti byť povolenou dražbou dotknutá.

Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup

Výklad prejavu vôle a platnosť právneho úkonu

Danosť vôle je základným predpokladom každého právneho správania. Právny úkon je prejavom vôle, s ktorým právny poriadok spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov právneho vzťahu. Vôľa je nenahraditeľným elementom (prvkom) prejavu vôle. Prejav je odrazom (vyjadrením) psychického vnútra človeka rozpoznateľný v objektívnej realite.

Pokiaľ ide o prejav vôle výslovný (vyjadrený napríklad slovom, písmom, kresbou a pod.) spravidla ľahšie možno v ňom identifikovať uvedené rozlišovacie znaky charakterizujúce vôľu a jej obsahovú stránku. Zložitejšia situácia nastáva, ak je prejav vôle uskutočnený mlčky (konkludentne), v týchto prípadoch sa uplatňuje pravidlo, ktoré dovoľuje na ňu prihliadať, len pokiaľ (vzhľadom na všetky okolnosti) sú vylúčené akékoľvek pochybnosti o tom, že tu vôľa je a tiež i to, aká je táto vôľa (porovnaj § 35 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).

Nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka

Predpokladom uplatnenia princípu právnej istoty je, že nadobúdateľ vec (nehnuteľnosť) nadobudol od skutočného vlastníka a nie od nevlastníka.

Exekučná notárska zápisnica a neplatnosť právneho úkonu

Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti.

V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 O.s.p.).

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?

Platnosť zmluvy ako základný predpoklad platnosti odstúpenia od zmluvy

Predpokladom (podmienkou) platnosti a účinnosti hmotnoprávneho úkonu odstúpenia od zmluvy (§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka) smerujúceho k právnemu dôsledku podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorým je zrušenie zmluvy, je, že zmluva, ku ktorej sa odstúpenie vzťahuje, nie je absolútne neplatnou; inak je odstúpenie od zmluvy neplatné pre rozpor so zákonom.

Oprávnenie správneho orgánu na rozhodnutie o platnosti právneho úkonu

Správny orgán - Katastrálny úrad - nie je oprávnený rozhodovať, či účastník konania uzavrel zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok a či bol zo strany veriteľa uvedený do omylu, ani nie je oprávnený rozhodnúť či odstúpenie je platné alebo nie. Rozhodovať o platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu majú iba súdy Slovenskej republiky.

Nadobudnutie vlastníckeho práva na základe právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou jeho relatívnu neplatnosť

Ak by relatívna neplatnosť právneho úkonu mala mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým účastník relatívne neplatného právneho úkonu do dovolania sa relatívnej neplatnosti oprávnenou osobou previedol svoje vlastnícke právo (nadobudnuté na základe právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou relatívnu neplatnosť) na tretiu osobu (odlišnú od účastníkov relatívne neplatného právneho úkonu), potom by ochrana právnej istoty tretích osôb, zaručená v ustanovení § 40a veta prvá Obč. zákonníka slovami „právny úkon sa považuje za platný", minula svoj účel. Prakticky by sa totiž nemohla uplatniť.

Výklad právneho úkonu - § 35 ods. 2 OZ

Ustanovenie § 35 ods. 2 OZ predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne (nie teda konkludentne podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb.

Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe absolútne neplatného právneho úkonu

Ak bol správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej zmluvy, je reálne daný len modus, avšak jasne chýba titulus, teda platne uzavretá zmluva. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu takto nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného nadobúdateľa.

tags: #namietka #premlcania #v #konkurznom #konani #neucinnost