Daňové aspekty darovania obchodného podielu fyzickou osobou

Tento článok sa komplexne zaoberá daňovými dôsledkami darovania obchodného podielu fyzickou osobou. Analyzuje relevantné právne predpisy, definície a praktické príklady, aby poskytol ucelený pohľad na túto problematiku.

Právny rámec zdaňovania príjmov

Základným právnym predpisom upravujúcim zdaňovanie príjmov je zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Podľa tohto zákona sú zdaniteľné len tie príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené. Ak teda fyzická osoba dosiahne príjem z predaja nehnuteľnosti, je potrebné zistiť, či je tento príjem predmetom dane a či nie je oslobodený.

Definícia nehnuteľnosti pre daňové účely

Pre daňové účely je v § 3 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov definovaný pojem „nehnuteľnosť“. Táto definícia je legislatívnou skratkou používanou vo všetkých ustanoveniach zákona týkajúcich sa zdaňovania nehnuteľností. Dôležité sú aj definície platné v nadväzujúcich predpisoch, ako je Občiansky zákonník.

Podľa § 119 Občianskeho zákonníka sú nehnuteľnosťami pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Rozlišovanie medzi hnuteľnými a nehnuteľnými vecami má význam aj z pohľadu občianskeho práva.

Pozemky

Pozemky sú ohraničená časť zemského povrchu a všetky veci, ktoré tvoria ich súčasť, ako napr. nerastné suroviny, porasty a stavby s nimi spojené. Samotný pojem pozemku Občiansky zákonník nevymedzuje. Podľa § 3 ods. 1 katastrálneho zákona sa pozemkom rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku.

Prečítajte si tiež: Daňové priznanie ZŤP

Pozemky, na rozdiel od iných vecí, nevznikajú ani nezanikajú vo svojom súhrne. Všetko, čo je pevne spojené s pozemkom, sa považuje za nehnuteľnosť do tej doby, pokiaľ je tu prirodzené alebo umelé spojenie. Ak dôjde k jeho pretrhnutiu, napr. vypílením stromu alebo zbúraním stavby, vec sa stáva hnuteľnou vecou.

Stavby

Stavby sú definované ako nehnuteľnosti spojené so zemou pevným základom. Či ide skutočne o stavbu spojenú so zemou pevným základom, je potrebné posúdiť podľa povahy a okolností konkrétneho prípadu. Na účely občianskoprávnych vzťahov nie je dôležité vymedzenie stavby v zmysle stavebných predpisov, účelové vymedzenie stavby ani to, či stavba spĺňa všetky náležitosti stanovené stavebnými predpismi.

Z hľadiska vymedzenia stavby ako veci v právnom zmysle je dôležité určiť moment vzniku stavby ako nehnuteľnej veci. Rozhodujúci je okamih, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počnúc všetky ďalšie práce smerujú už k ukončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci. Týmto okamihom je stav, kedy je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom jasné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Od tohto okamihu, keď už vzniklo vlastnícke právo k stavbe, sú všetky ďalšie stavebné práce z hľadiska vzniku stavby bezvýznamné, pretože všetko, čo následne k stavbe „prirastie“, stáva sa jej súčasťou a vlastnícky patrí tomu, komu stavba patrila ako vec v okamihu jej vzniku. To isté platí aj pre posudzovanie okamihu zániku stavieb. Uvedené sa netýka tzv. špeciálnych stavieb, ako sú napr. stavby podzemné, stavby pre energetiku a dopravu, banské diela a pod.

Pokiaľ pri stavebných úpravách pôvodná stavba nezanikla, potom logicky platí, že všetko, čo k nej v dôsledku týchto úprav prirastie a inak spĺňa podmienky podľa § 120 ObčZ, t. j. prístavba, nadstavba, vstavba, sa stáva jej súčasťou a nie je rozhodné, aká bola cena vykonaných stavebných úprav, z akých zdrojov boli hradené a v akom rozsahu tieto úpravy kvantitatívne či kvalitatívne pôvodnú stavbu rozšírili, resp. Stavby v zmysle občianskoprávnych predpisov, t. j. pozemné stavby, ktorými sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí, pričom nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Ak sú budovy určené na rôzne účely, rozlišujú sa podľa hlavného účelu, na ktorý pripadá najväčšia časť využiteľnej podlahovej plochy. Za osobitný druh nehnuteľnosti ako stavby sa považuje byt.

Obchodný majetok

Presná definícia obchodného majetku podľa § 2 písm. m) zákona o dani z príjmov je súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 (všetky príjmy uvedené v § 6) vo vlastníctve, ktoré využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov a o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. Obchodným majetkom je aj majetok obstarávaný formou finančného prenájmu.

Prečítajte si tiež: Definícia fyzickej odkázanosti

Na rozdiel od definície obchodného majetku podľa § 6 Obchodného zákonníka je pre daňové účely definícia rozšírená nielen o podmienku vlastnenia a používania majetku na podnikanie, ale aj o podmienku o takomto majetku účtovať alebo viesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov a zároveň je platná nielen pre daňovníka, ktorý dosahuje príjmy z podnikateľskej činnosti (§ 6 ods. 1), ale aj pre daňovníka dosahujúceho príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2), príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3) alebo príjmy z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. tento majetok zaradí do svojho obchodného majetku, t. j. bude o ňom účtovať alebo viesť evidenciu podľa § 6 ods. ho do svojho obchodného majetku nezaradí, t. j. Uvedené má podstatný význam a dôsledky pre daňové účely, a to nielen na uplatňovanie výdavkov súvisiacich s takýmto majetkom daňovníka, ale zároveň aj na prípadné zdanenie, resp.

Oslobodenie príjmov z predaja nehnuteľností

Ustanovenia § 9 zákona o dani z príjmov upravujú podmienky, za splnenia ktorých sú príjmy z predaja nehnuteľností oslobodené od dane. Príjmy z predaja nehnuteľností uvedených v § 9 odseku 1 písm. a) a b) sú oslobodené, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky.

Do 31. 12. 2010 bolo možné oslobodenie príjmov z predaja určených nehnuteľností, a to bytov alebo obytných domov (aj rodinné domy) najviac s dvomi bytmi vrátane súvisiacich pozemkov, posudzovať aj v závislosti od uplynutia doby trvalého pobytu daňovníka v posudzovanej nehnuteľnosti. Takáto možnosť však bola po 1. 1. 2011 zákonom č. 548/2010 Z. z. vypustená, avšak naďalej sa bude aplikovať pri posudzovaní oslobodenia príjmov z predaja uvedených nehnuteľností, ktoré boli nadobudnuté do 31. 12. 2010 (§ 52j ods.

Splnenie podmienok (dĺžka trvalého pobytu v nehnuteľnosti nadobudnutej do 31. 12. 2010, resp. doba vlastníctva) sa u predávajúceho alebo prevodcu posudzuje podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku, alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pričom rozhodujúci je vždy ten deň, ktorý nastal skôr. Na účely oslobodenia od dane u predávajúceho nie je podstatné, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci (§ 9 ods. Ak daňovník predáva rodinný dom spolu s pozemkom, tieto sa pre daňové účely posudzujú samostatne, a to aj v nadväznosti na § 120 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa stavby nepovažujú za súčasť pozemku. Aj v prípade, ak je v kúpnej zmluve určená kúpna cena úhrnnou sumou, t. j. nie je stanovená jednotlivo pre každú z predávaných nehnuteľností, bude sa posudzovať splnenie podmienok na oslobodenie príjmov z predaja predmetných nehnuteľností od dane samostatne za každú z predávaných nehnuteľností - samostatne za pozemok a samostatne za rodinný dom. V súvislosti s nadobudnutím vlastníctva nehnuteľnosti je potrebné uviesť, že doba nadobudnutia nehnuteľnosti sa posudzuje aj podľa spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti. pri dražbe právoplatnosťou uznesenia o udelení príklepu, t. j. na základe rozhodnutia štátneho orgánu napr.

Oslobodenie v závislosti od trvalého pobytu (do 31. 12. 2010)

Oslobodenie príjmov z predaja nehnuteľnosti v závislosti od splnenia zákonom stanoveného časového testu sa uplatňuje len na príjmy z predaja bytu alebo obytného domu s najviac dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov platného do 31. 12. 2010 sa príjem z predaja takýchto nehnuteľností oslobodzuje od dane, ak v nich mal predávajúci trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov bezprostredne pred predajom. Toto oslobodenie sa naďalej používa pri príjmoch z predaja uvedených nehnuteľností nadobudnutých do 31. 12. 2010, a to bez ohľadu na skutočnosť, či mal predávajúci trvalý pobyt v tejto nehnuteľnosti až od 1. 1. 2011. Uvedené upravuje prechodné ustanovenie § 52j ods. 2 zákona č. 548/2010 Z. z., ktoré sa viaže len na moment nadobudnutia nehnuteľnosti do 31. 12. 2010 a nie aj na podmienku vzniku trvalého pobytu predávajúceho do 31. 12.

Prečítajte si tiež: Nehnuteľnosti na Slovensku pre cudzincov

Oslobodenie v závislosti od doby vlastnenia

Uvedené oslobodenie sa aplikuje na príjmy z predaja ostatných nehnuteľností (napr. garáže, pozemku, bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi, v ktorom daňovník nemal trvalý pobyt počas dvoch rokov bezprostredne pred jeho predajom, ak pôjde o byt nadobudnutý do 31. 12. 2010), na ktorý sa nevzťahuje oslobodenie podľa 9 ods. 1 písm. Ak ide o predaj nehnuteľnosti po zániku a vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 až § 151 Občianskeho zákonníka, do doby vlastníctva nehnuteľnosti sa započítava aj doba, počas ktorej bola takáto nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 9 ods. Rovnako sa postupuje aj v prípade, ak k vysporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dôjde až na základe rozhodnutia súdu alebo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (po uplynutí 3 rokov dôjde k vysporiadaniu majetku zo zákona, pričom majetok prejde do polovičného spoluvlastníctva obidvoch bývalých manželov, t. j. Ak ide o predaj nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, potom podľa § 9 ods. 1 písm.

Nehnuteľnosť zahrnutá v obchodnom majetku

Ak ide o predaj nehnuteľnosti, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku predávajúceho (predaj nehnuteľnosti po jej vyradení z obchodného majetku daňovníka), zákon ustanovuje prísnejšie podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja od dane. Vo všeobecnosti platí, že pri predaji nehnuteľnosti, ktorú mal daňovník zahrnutú v obchodnom majetku, t. j. V takomto prípade sa nesledujú podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja nehnuteľnosti v závislosti od uplynutia zákonnej doby…

Darovanie majetku a jeho vplyv na daňové odpisy

Zákon o dani z príjmov pristupuje k oceneniu majetku pre účely odpisovania odlišne od postupu v účtovníctve aj v niektorých prípadoch nadobudnutia majetku darovaním. Vstupnou cenou pre výpočet daňových odpisov je:

• u majetku nadobudnutého darom (okrem majetku vylúčeného z odpisovania), o ktorom darca - právnická osoba, účtoval, resp. fyzická osoba ho mala vložený do obchodného majetku - zostatková cena zistená u darcu pri vyradení z obchodného majetku.
• u majetku nadobudnutého darom od fyzickej osoby (okrem majetku vylúčeného z odpisovania), ak ide o majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie od dane podľa § 9 - zostatková cena zistená u darcu pri vyradení z obchodného majetku.
• u majetku vylúčeného z odpisovania nadobudnutého darom od fyzickej osoby, ktorý bol zahrnutý do obchodného majetku darcu a v prípade predaja uskutočneného v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9 - obstarávacia cena zistená u darcu.
• u majetku nadobudnutého darom od fyzickej osoby, ktorý nebol zahrnutý do jej obchodného majetku a súčasne je splnená podmienka, že v prípade predaja tohto majetku uskutočneného v deň darovania by príjem z predaja bol u darcu oslobodený od dane podľa § 9 zákona o dani z príjmov - reprodukčná obstarávacia cena.

Bezodplatné nadobudnutie majetku a základ dane

Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa v súlade s § 17 ods. 1 písm. a) zákona vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami a u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia. V prípade bezodplatne nadobudnutého dlhodobého hmotného majetku sa majetok zaúčtuje v závislosti od toho, o aký druh majetku ide a od koho bol nadobudnutý. Pri riešení otázky, aký je vplyv bezodplatne nadobudnutého dlhodobého hmotného majetku na základ dane z príjmov obdarovanej právnickej osoby, sa musí aplikovať § 12 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého príjem získaný darovaním nie je predmetom dane. V prípade darcu sa aplikuje § 2 písm. i) a § 21 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého majetok vyradený darovaním nie je uznaným daňovým výdavkom.

Predaj majetku nadobudnutého darovaním fyzickou osobou

Ak sa fyzická osoba - občan - rozhodne majetok nadobudnutý darovaním predať, najskôr je potrebné skúmať, či nie sú splnené podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja od dane uvedené v § 9 ods. 1 písm. a) a b) zákona o dani z príjmov. Ak podmienky pre oslobodenie nie sú splnené, je príjem z predaja majetku nezaradeného v obchodnom majetku ostatným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona, ku ktorému sa ako výdavok uplatní v súlade s § 8 ods. 5 písm. b) zákona cena podľa § 25 zákona. Okrem tohto výdavku možno uplatniť, obdobne ako pri predaji majetku obstaraného iným spôsobom ako darovaním, aj finančné prostriedky preukázateľne vynaložené na technické zhodnotenie, opravu a údržbu veci vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s predajom [§ 8 ods. 5 písm. d) zákona]. Prakticky to znamená, že pre uplatnenie výdavku sa skúma, či darca v čase darovania nehnuteľnosti v prípade, ak by nehnuteľnosť predal, mal príjem z predaja darovanej nehnuteľnosti oslobodený od dane alebo nie. bol oslobodený od dane, ako výdavok sa uplatní reprodukčná obstarávacia cena.

Nadobúdanie vlastníctva darovaním

Nadobúdanie vlastníctva darovaním je vymedzené ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pričom podmienky darovania sú upravené v § 628 až 630 tohto zákona.

Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. Ak však z takéhoto darovaného majetku plynie príjem, t. j. napr. V prípade majetku získaného darovaním je v nadväznosti na § 3 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov dôležité posúdiť, či bude príjem získaný formou daru vylúčený z predmetu dane alebo nie, t. j. podľa § 5 zákona o dani z príjmov (príjmy zo závislej činnosti), tieto sú zdaniteľným príjmom bez uplatnenia výdavkov najmä v prípade, ak sú poskytované od zamestnávateľa svojmu zamestnancovi. Dary môžu byť zamestnancom poskytované aj odborovou organizáciou pôsobiacou u zamestnávateľa svojim členom, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, pretože nie sú poskytnuté samotným zamestnávateľom a nie sú poskytnuté v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ale sú poskytnuté členom odborovej organizácie z členských príspevkov, ktoré sú prerozdeľované na vopred určené účely.

V praxi sa vyskytli situácie, kedy sú zamestnancom odberateľov zodpovedných za objednávky poskytované dary od dodávateľov za objednávanie ich tovaru alebo služieb. V takýchto prípadoch môže správca dane postupovať individuálne a môže vyhodnotiť, že aj keď nejde priamo o vzťah zamestnávateľa a zamestnanca, bez toho, aby bol zamestnaný u odberateľa a bol zodpovedný za objednávky pre svojho zamestnávateľa, by mu dodávateľ neposkytol dar, a preto pôjde o zdaniteľný príjem u zamestnanca [§ 5 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov]. Na druhej strane môže správca dane vyhodnotiť takéto dary aj ako úplatky a z toho vyvodiť ďalší postup, a to napr. v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní. podľa § 6 zákona o dani z príjmov, tieto sú zdaniteľnými príjmami, avšak v súlade s usmernením MF SR k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov uverejnenom vo FS č. 5/2005, sa zároveň k týmto príjmom uvádzajú aj výdavky v hodnote prijatého daru, t. j. Uvedený postup je podobný s postupom pri zahŕňaní dotácií, podpôr a príspevkov do zdaniteľných príjmov uvedeným v § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov pre daňovníkov dosahujúcich príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorí vedú daňovú evidenciu podľa § 6 ods.

tags: #fyzicka #osoba #darovala #obchodny #podiel #danove