Fyzická odkázanosť: Definícia a dopad na sociálne služby na Slovensku

Odkázanosť na pomoc inej osoby je komplexný stav, ktorý má významný dopad na životy mnohých jednotlivcov. V slovenskom kontexte prechádza definícia a posudzovanie tejto odkázanosti významnými zmenami, ktoré priamo ovplyvňujú dostupnosť sociálnych služieb a finančnej podpory. Tento článok sa zameriava na definovanie pojmu človeka odkázaného na pomoc inej osoby, s prihliadnutím na legislatívne zmeny a praktické aspekty života s týmto stavom.

Legislatívny rámec a definícia odkázanosti

Zákon č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti (ďalej len "zákon o IPČ") prináša s účinnosťou od 1. septembra 2025 zjednotenie posudkovej činnosti. Táto činnosť sa vykonáva v správnom konaní o integrovanom posudku v rámci pôsobnosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR). Cieľom je uplatnenie nárokov, ktoré sú podmienené integrovaným posudkom. Ide najmä o:

• Sociálne služby, ktorých poskytovanie je podmienené odkázanosťou fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby.
• Peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
• Podporu účasti znevýhodnených osôb na trhu práce v sociálnej ekonomike a sociálnom podnikaní, konkrétne posudzovanie dlhodobého zdravotného postihnutia vo vzťahu ku konkrétnej pracovnej činnosti.

Sociálna posudková činnosť predchádza lekárskej posudkovej činnosti a zohľadňuje podmieňujúce aspekty životnej situácie posudzovaných osôb, ich individuálne predpoklady, rodinné prostredie a prostredie, ktoré ovplyvňuje ich začlenenie do spoločnosti. Aktívna pozícia posudzovaných osôb počas konania sa zabezpečuje prostredníctvom sebaposudzovacieho dotazníka, ktorý je súčasťou žiadosti o integrovaný posudok.

Zmeny v posudzovaní odkázanosti od 1. septembra 2025

Od 1. septembra 2025 prechádza posudzovanie odkázanosti na sociálne služby pod ÚPSVR. To znamená, že obce a vyššie územné celky (VÚC) už nebudú posudzovať nové žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu podané po tomto termíne. Ich doterajšia posudková a rozhodovacia činnosť podľa zákona o sociálnych službách (SoS) sa nahrádza integrovanou posudkovou činnosťou vykonávanou ÚPSVR.

Poskytovanie sociálnych služieb, ktoré sú podmienené odkázanosťou, bude možné len na základe integrovaného posudku. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby.

Prečítajte si tiež: Daňové priznanie ZŤP

• Činnosti, ktoré fyzická osoba pri uspokojovaní základných životných potrieb nie je schopná samostatne vykonávať alebo je schopná ich vykonávať len s dohľadom.
• Možný druh sociálnej služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie.
• Termín opätovného posúdenia.

Ak fyzická osoba prejaví záujem o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu po 31. auguste 2025 na obci alebo VÚC, bude informovaná o potrebe podať žiadosť o integrovaný posudok na príslušnom ÚPSVR. Ak bola písomná žiadosť podaná na nesprávnom mieste, obec/VÚC ju bez meškania postúpi príslušnému ÚPSVR a informuje o tom aj žiadateľa.

Dokončenie konaní začatých pred 1. septembrom 2025

Konania o odkázanosti na sociálnu službu, ktoré boli začaté pred 1. septembrom 2025 a neboli právoplatne skončené do 31. augusta 2025, budú dokončené obcami/VÚC podľa zákona o SoS v znení účinnom do 31. augusta 2025.

Rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu vydané podľa zákona o SoS v znení účinnom do 31. augusta 2025 stráca platnosť nadobudnutím právoplatnosti integrovaného posudku alebo právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania o integrovanom posudku.

Prechodné ustanovenia a "preznačenie" stupňov odkázanosti

Zákon o IPČ obsahuje prechodné ustanovenia, ktoré zabezpečujú plynulý prechod na nový systém posudzovania. Fyzická osoba, ktorej stupeň odkázanosti bol určený podľa zákona o SoS v znení účinnom do 31. augusta 2025, sa považuje za fyzickú osobu s príslušným stupňom odkázanosti podľa zákona o IPČ až do nadobudnutia právoplatnosti integrovaného posudku alebo rozhodnutia o zastavení konania o ňom. Osoby posúdené v stupni II. podľa zákona o SoS sa považujú za osoby v stupni I. podľa zákona o IPČ.

• Osoby posúdené v stupni III. podľa zákona o SoS sa považujú za osoby v stupni II. podľa zákona o IPČ.
• Osoby posúdené v stupni IV. podľa zákona o SoS sa považujú za osoby v stupni III. podľa zákona o IPČ.
• Osoby posúdené v stupni V. podľa zákona o SoS sa považujú za osoby v stupni IV. podľa zákona o IPČ.
• Osoby posúdené v stupni VI. podľa zákona o SoS sa považujú za osoby v stupni V. podľa zákona o IPČ.

Pôsobnosť obcí po 31. auguste 2025

Obce si aj po 31. auguste 2025 zachovávajú svoju samosprávnu pôsobnosť v konaní a rozhodovaní o potrebe poskytovania sociálnej služby v zariadení pre seniorov podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona o SoS.

Prečítajte si tiež: Nehnuteľnosti na Slovensku pre cudzincov

Základné životné potreby a stupne odkázanosti

Stupeň odkázanosti sa určuje na základe počtu základných životných potrieb, ktoré fyzická osoba nie je schopná samostatne uspokojovať. Tieto potreby a ich počet sa určujú na základe dotazníka k určeniu odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby.

Medzi základné životné potreby patria:

• Osobná hygiena (hygienická starostlivosť o jednotlivé časti tela, celkový kúpeľ).
• Stravovanie a dodržiavanie pitného režimu (porciovanie stravy, obsluha, kŕmenie a pomoc pri pití).
• Vyprázdňovanie močového mechúra a hrubého čreva (sprievod na toaletu, pomoc pri vyzliekaní, obliekaní, účelná očista, podanie podložnej misy/močovej fľaše, ochrana osobnej a posteľnej bielizne).
• Obliekanie, vyzliekanie (výber oblečenia, obliekanie, obúvanie, vyzliekanie, vyzúvanie).
• Mobilita, motorika (sprievod pri chôdzi, pomoc pri vstávaní/líhaní, polohovanie, pomoc pri manipulácii s predmetmi, obsluha a premiestňovanie predmetov dennej potreby).
• Dodržiavanie liečebného režimu (nákup liekov, podávanie liekov a aplikácia mastí, kontrola glykémie, odmeranie krvného tlaku/pulzu/telesnej teploty, aplikácia liečiva subkutánne, polohovanie).
• Úkony starostlivosti o svoju domácnosť (nákup potravín, príprava jedla, donáška jedla, umytie riadu, bežné upratovanie, obsluha domácich spotrebičov, starostlivosť o bielizeň/lôžko, vynášanie odpadu, donáška uhlia/dreva/vody, kúrenie a čistenie vykurovacích telies, administratívne úkony spojené s vedením domácnosti).
• Základné sociálne aktivity (sprievod na lekárske vyšetrenie/vybavenie úradných záležitostí/do školy/do zamestnania/pri záujmových činnostiach, predčítanie, sprostredkovanie komunikácie).
• Dohľad (inštruovanie, usmerňovanie, monitorovanie a kontrola pri sebaobslužných úkonoch, úkonoch starostlivosti o domácnosť a základných sociálnych aktivitách).

Stupne odkázanosti sa rozlišujú nasledovne:

Osobná asistencia ako forma pomoci

Osobná asistencia je definovaná ako pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach, pri ktorých je podľa integrovaného posudku odkázaná na osobnú asistenciu. Osobná asistencia je riadená osobou so zdravotným postihnutím, ktorá si sama vyberá a zaškoľuje asistenta, uzatvára s ním zmluvu o výkone osobnej asistencie, určuje mu úlohy a sama ho aj vypláca. Ak ide o zdravotne postihnuté dieťa, tieto povinnosti plnia jeho rodičia.

Štát poskytuje príspevok na financovanie asistenta (asistentov). Príspevok na osobnú asistenciu poberá osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom nie je limitovaný jej príjmom. Osobnú asistenciu môžu využívať osoby s rôznymi typmi postihnutí (fyzické, zmyslové, mentálne, kombinované), vrátane onkologických pacientov, ak potrebujú pomoc pri vykonávaní stanovených činností.

Prečítajte si tiež: Hotovostné pôžičky pre fyzické osoby

Rozsah osobnej asistencie sa určuje podľa zoznamu činností, ktoré si osoba s ŤZP nemôže vykonávať sama, a počtu hodín potrebných na ich vykonanie. Maximálny ročný rozsah je 7 300 hodín (20 hodín denne). Do rozsahu sa nezapočítava čas strávený v zariadení sociálnych služieb, pri zamestnaní alebo návšteve školy. Príspevok nemožno poskytovať osobe, ktorú opatruje rodinný príslušník alebo opatrovateľská služba.

Sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie je 6,22 €. Príspevok vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe predloženého výkazu o odpracovaných hodinách za predchádzajúci mesiac.

Zmluva o výkone osobnej asistencie

Osobná asistencia sa vykonáva na základe zmluvy, v ktorej si užívateľ a asistent určia činnosti, práva a povinnosti, výšku odmeny a spôsob ukončenia zmluvy. Zmluva môže byť uzatvorená na dobu neurčitú alebo určitú. Užívateľ môže uzatvoriť zmluvy s ľubovoľným počtom asistentov. Zmluvu je potrebné predložiť príslušnému úradu najneskôr do piateho dňa nasledujúceho mesiaca po jej uzatvorení.

Z odmeny asistenta sa neplatia odvody na zdravotné poistenie (ak je asistent poistený z iného dôvodu, inak je poistencom štátu). Ak má asistent vykonávať osobnú asistenciu v rozsahu aspoň 140 hodín mesačne, je poistencom štátu aj na účely dôchodkového poistenia. Osobný asistent nie je povinne nemocensky poistený, poistený v nezamestnanosti a nevzťahuje sa naňho garančné a úrazové poistenie.

Výkon činnosti osobného asistenta nie je prekážkou pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak mesačná odmena nepresiahne sumu životného minima. Z odmeny asistenta sa platí daň z príjmu, preto je povinný zaregistrovať sa na daňovom úrade a podávať daňové priznanie.

Žiadosť o príspevok na osobnú asistenciu sa podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta bydliska.

Filozofia a princípy osobnej asistencie

Osobná asistencia je založená na medziľudskom vzťahu a dohode medzi užívateľom a asistentom. Užívateľ deleguje na asistenta tie činnosti, ktoré z dôvodu postihnutia nemôže vykonávať samostatne. Dôležité je, že užívateľ sám rozhoduje o tom, ktoré aktivity a akým spôsobom sa vykonávajú. Pomoc sa prispôsobuje individuálnym potrebám ľudí so zdravotným postihnutím.

Osobná asistencia umožňuje človeku s postihnutím prijať pomoc a riadiť ju doma alebo v prostredí, ktoré si sám zvolí. Vďaka tomu nie je odkázaný na život v špecializovaných zariadeniach. Osobná asistencia rozlišuje medzi pojmami „postihnutie“ a „choroba“. Označovať človeka s postihnutím za „chorého“ len na základe jeho postihnutia je nesprávne.

Výber a kvalifikácia osobného asistenta

Pri výbere osobného asistenta je dôležité zistiť jeho motiváciu, fyzické a psychické predpoklady. Asistent by mal byť zdravý, šikovný, fyzicky zdatný, empatický, ochotný, láskavý, trpezlivý, prispôsobivý, zodpovedný a spoľahlivý. Dôležité je tiež zistiť si jeho časové možnosti.

Na výkon osobnej asistencie nie je potrebná žiadna špecifická kvalifikácia. Užívateľ sa musí školiť a vzdelávať vždy a svoje vedomosti a skúsenosti odovzdáva asistentovi, ktorého si školí sám podľa svojich potrieb.

Povinnosti užívateľa voči asistentovi

Užívateľ by mal asistentovi poskytnúť informácie o poskytovaní pomoci a práci, ktorá ho čaká, zoznámiť ho s denným a týždenným programom, poučiť ho o spôsoboch a "technológiách" vykonávania asistencie a umožniť mu všetky činnosti si najskôr vyskúšať.

Vzťah medzi užívateľom a asistentom musí byť partnerský, rovnoprávny a rovnocenný. Užívateľ by nemal od asistenta chcieť viac, ako je schopný zvládnuť. Ak je užívateľ s asistentom nespokojný, je nutné sa rozísť (po zaistení náhrady) a jednať čestne, zdvorilo a otvorene.

Organizácia práce asistentov

Ideálne je mať najmenej dvoch asistentov, aby sa zabránilo ponorkovej chorobe, zaistila zastupiteľnosť a znížila únava asistentov. Je potrebné zaistiť nadväznosť služieb pri striedaní asistentov a plán práce (dopredu povedať asistentovi, čo bude užívateľ potrebovať).

Osobná asistencia a jej význam pre život

Osobná asistencia dáva šancu na nezávislosť, samostatnosť a istotu v takom rozsahu, aký môže napodobniť iba málo iných foriem systematickej, každodennej pomoci. Súčasne znamená, že určité požiadavky sa kladú aj na užívateľa.

Voľba medzi pasívnym odovzdaním sa do opatery druhých a možnosťou riadiť svoj vlastný život sám.

Aký je postup poskytnutia alebo zabezpečenia sociálnej služby?

1. Občan požiada o posúdenie odkázanosti na konkrétnu sociálnu službu - konkrétny druh sociálnej služby, resp. na konkrétny druh zariadenia sociálnych služieb (uvedený v § 34 až 41), v súlade s vecnou a miestnou príslušnosťou obce a vyššieho územného celku pre podanie tejto žiadosti podľa § 92 ods.
2. Na základe posudku o odkázanosti na sociálnu službu obec/starosta alebo VÚC/predseda vydá rozhodnutie o tom, či občan je alebo nie je odkázaný na sociálnu službu - konkrétny druh sociálnej služby, resp.
3. Ak má občan právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu, a má záujem o poskytovanie sociálnej služby alebo jej zabezpečenie s finančnou podporou z verejných prostriedkov a má záujem, aby sa pri platení úhrady za poskytovanú sociálnu službu na neho vzťahovala právna ochrana zostatku z príjmu pri platení úhrady za sociálnu službu, písomne požiada príslušnú obec alebo VÚC o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby, resp. obec alebo vyšší územný celok na základe výberu poskytovateľa občanom poskytne sociálnu službu priamo, prostredníctvom ním zriadenej alebo založenej právnickej osoby, ktorá je verejným poskytovateľom sociálnej služby alebo ju zabezpečí u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa, pri dodržaní postupu podľa § 8 ods. 2 až 9.
4. Zároveň v súlade s § 8 ods. 7 môže občan, ktorý je na základe právoplatného rozhodnutia na túto sociálnu službu odkázaný požiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby priamo zariadenie zriadené alebo založené obcou a vyšším územným celkom. Ak toto zariadenie uzatvorí so žiadateľom zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb, je povinnosť obce alebo VÚC podľa § 8 ods. 2 a 3 splnená.
5. Ak však toto zariadenie nemá voľné miesto je v zmysle § 8 ods. 4 povinné bezodkladne zaslať žiadosť klienta o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby príslušnej obci alebo vyššiemu územnému celku, ktorá na základe vopred určených a zverejnených podrobností vedie poradie, v ktorom poskytne alebo zabezpečí poskytnutie sociálnej služby žiadateľom, ktorí sú odkázaní na sociálnu službu, ak nie sú na strane tejto fyzickej osoby preukázateľné dôvody potreby bezodkladného poskytnutia alebo zabezpečenia sociálnej služby.
6. V prípade, že obec alebo vyšší územný celok zabezpečuje sociálnu službu u neverejného poskytovateľa, zabezpečí poskytovanie sociálnej služby tak, že preukázateľným spôsobom požiada budúceho poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby (buď na určitú kapacitu klientov alebo pre konkrétneho klienta) v súlade s § 8 ods. 8 zákona.
7. V prípade, že občan žiada o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby v zariadení a ani vyššie uvedeným postupom nie je možné zabezpečiť pre občana sociálnu službu v zariadení, obec alebo zariadenie s právnou subjektivitou zaradí občana do poradia na poskytovanie alebo zabezpečenie sociálnej služby u poskytovateľa, o ktorého klient prejavil záujem - na základe informovaného výberu si ho vybral, tak aby sa zachovalo jeho právo voľby.
8. Ak má fyzická osoba záujem o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby bez potreby dodržania vyššie uvedeného postupu, t. j. aj bez potreby posúdenia odkázanosti na sociálnu službu, a ak sa jej bude ňou zvoleným poskytovateľom tejto sociálnej služby poskytovať v rámci tejto sociálnej služby aj pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, uzatvára zmluvu o poskytovaní sociálnej služby s poskytovateľom sociálnej služby priamo (bez „sprostredkovania“ obce alebo VÚC) a platí úhradu za sociálnu službu najmenej vo výške ekonomicky oprávnených nákladov na poskytovanie sociálnej služby (tzv. samoplatca).

Akým spôsobom sa umiestňujú klienti do útulku, ktorý je neziskovou organizáciou založenou obcou? Ako sa určuje úhrada v tomto zariadení? Na základe sa poskytuje sociálna služba v nízkoprahových zariadeniach a kto uhrádza náklady spojené s posakytnutím takejto sociálnej služby? Obec, v ktorej má osoba trvalý pobyt, alebo obec, na ktorej území sa nachádza zariadenie, prípadne zriaďovateľ?

Každá sociálna služba sa v zmysle § 74 ods. 1 poskytuje na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, čo však neznamená, že pri takýchto druhoch sociálnych služieb ako napr. nízkoprahové zariadenia, nocľahárne, musí byť zmluva uzatvorená písomne. Písomne musí byť zmluva uzatvorená iba pri vybraných druhoch sociálnych služieb (§ 74 ods. 2). Úhradu za poskytovanie sociálnej služby platí klient.

Nakoľko právnická osoba založená obcou, v tomto prípade nezisková organizácia založená obcou, ako jediným zakladateľom, na poskytovanie sociálnej služby v útulku je podľa § 3 ods. 3 zákona verejným poskytovateľom tejto sociálnej služby, na určenie úhrady za sociálnu službu sa vzťahuje regulácia tejto úhrady pre verejného poskytovateľa sociálnej služby ustanovená v § 72 ods 2 a nasl. zákona. V súlade s § 24 ods. 3 sociálna služba, ktorá má nízkoprahový charakter, musí byť pre fyzickú osobu ľahko dostupná aj vzhľadom na výšku požadovanej úhrady za sociálnu službu.

Ak si obec založila neziskovú organizáciu, ktorá prevádzkuje útulok s miestom poskytovania tejto sociálnej služby v územnom obvode tejto obce, napriek tomu, že zo zákona nie je povinná poskytovať ani zabezpečovať takúto sociálnu službu, je ju povinná táto obec, aj spolufinancovať, a to bez ohľadu na trvalý pobyt klientov, ktorým sa táto služba v tomto zariadení poskytuje. V súlade s § 79 ods. 6 a podľa § 71 ods. 7 MPSVR SR poskytuje na základe žiadosti obci, ktorá zriadila alebo založila zariadenie uvedené v § 25 až 27 a 29 (teda aj útulok) alebo obci, ktorá poskytuje sociálnu službu v týchto zariadeniach, finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie. Výška tohto finančného príspevku je uvedená v prílohe č.

Na základe čoho žiadať neverejných poskytovateľov o zabezpečenie služby ako napr. útulok, sociálne poradenstvo, zariadenie núdzového bývania a podobne, keďže sa pri týchto službách klienti neposudzujú - kto skúma ich nárok na danú službu, keďže VÚC má zabezpečiť poskytovanie služby a tiež požiadať neverejného poskytovateľa o jej poskytnutie?

Odkázanosť na sociálnu službu v nízkoprahových zariadeniach a vo všeobecnosti pri sociálnych službách krízovej intervencie vzhľadom na ich povahu a účel a pri poskytovaní sociálneho poradenstva posudzuje priamo poskytovateľ sociálnej služby (sociálna práca s klientom je súčasťou každej sociálnej služby - §2 ods. 6), VÚC sa má možnosť vopred preukázateľným spôsobom dohodnúť s neverejným poskytovateľom o poskytovaní sociálnej služby (§ 8 odsek 8) vzhľadom na preukázateľný alebo predpokladaný oprávnený dopyt po sociálnej službe príslušného druhu v územnom obvode aj vo väzbe na schválenú koncepciu rozvoja sociálnych služieb vo svojom územnom obvode a následne uzavrieť s konkrétnym neverejným poskytovateľom sociálnej služby zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby podľa § 77 a 78.

Akým spôsobom si VÚC „objednáva“ u poskytovateľov poskytovanie sociálnej služby klientom, ak ide o sociálnu službu o ktorej odkázanosti sa nerozhoduje? Ako požiadať o poskytovanie tejto sociálnej služby budúceho poskytovateľa? Treba určiť presne údaje o občanovi, pre ktorého sa služba objednáva, alebo to postačuje len rámcovo bez uvedenia občanov alebo ich počtu?

Ide o preukázateľné požiadanie budúceho poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby, (§ 8 odsek 8), ktoré môže byť realizované aj predbežne a rámcovo (napr. na určenú kapacitu ZSS, napr. nocľahárne) alebo aj na konkrétneho klienta alebo konkretizovaný počet klientov. Závisí to od povahy a účelu sociálnej služby a od dohody VÚC a neverejného poskytovateľa, ale aj od iných skutočností napr. reálnych potrieb daného regiónu- preukázateľného alebo predpokladaného dopytu po sociálnej službe, v závislosti od toho, či je daná sociálna služba nedostatková alebo úplne chýba.

Ako postupovať pri prijímaní do útulkov/nocľahární - „technicky'?

Pri tomto type zariadenia, vzhľadom na povahu a účel sociálnych služieb krízovej intervencie klient nie je povinný podať žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby obci alebo VÚC (§ 8 ods. 1) a preto klient žiada o poskytnutie tejto sociálnej služby, resp. o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní tejto sociálnej služby priamo poskytovateľa (útulok). Poskytovateľ sociálnej služby v rámci povinnosti ustanovenej v § 9 ods. 8 - plniť podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby podľa prílohy č. 2 písm. A k zákonu - má mať písomne vypracovaný transparentný a pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný postup pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a viesť dokumentáciu o procese začatia poskytovania sociálnej služby (príloha č. 2 k zákonu písm. A časť II bod 2.3).

Ak si občan (podľa § 8 ods. 2 a 3) vybral neverejného poskytovateľa, ale obec/VÚC nepožiadal a nezazmluvnil tohto neverejného poskytovateľa na finančnú podporu poskytovania sociálnej služby občanovi z rozpočtu obce/VÚC, môže byť takáto sociálna služba poskytnutá týmto vybraným neverejným poskytovateľom len ako tzv. samoplatcovi?

Ak dôjde k situácii, že obec/VÚC zabezpečuje sociálnu službu u neverejného poskytovateľa, neverejného poskytovateľa si vyberá klient, pričom ustanovenie § 8 odsek 5 neobmedzuje voľbu klienta určitým územím, napr. samosprávneho kraja, v ktorom má trvalý pobyt. Ak teda klient podá príslušnej obcí/VUC žiadosť o zabezpečenie sociálnej služby u vybraného poskytovateľa, obec/VÚC je povinná požiadať tohto poskytovateľa o uzatvorenie zmluvy o poskytovanie sociálnej služby s jej občanom (žiadateľom).

V takomto prípade, poskytuje obec/VÚC finančný príspevok neverejnému poskytovateľovi aj vtedy, ak sa nachádza mimo jeho územia. Ak klient uzatvorí zmluvu o poskytovaní sociálnej služby s ním zvoleným neverejným poskytovateľom tejto sociálnej služby, bez podania žiadosti o zabezpečenie sociálnej služby príslušnej obcí/VUC, táto nie je povinná poskytnúť finančné príspevky neverejnému poskytovateľovi, t.j. na poskytovanie sociálnej služby klientovi sa neprispieva z verejných prostriedkov.

Zdôrazňujeme, že doručenie písomnej žiadosti zo strany fyzickej osoby, ktorá je odkázaná na sociálnu službu, obci alebo vyššiemu územnému celku, v rozsahu ich pôsobnosti, podľa § 8 ods. 1 o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 a s ňou súvisiace preukázateľné požiadanie zo strany tejto obce alebo vyššieho územného celku konkrétneho touto fyzickou osobou vybraného neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby, a to podľa § 8 ods. 8 zákona o sociálnych službách, je právne významné aj na ochranu prijímateľa pred platením úhrady neprimeranej jeho príjmu a majetku ku dňu splatnosti tejto úhrady.

Podľa § 72 ods. 8 zákona o sociálnych službách prijímateľ sociálnej služby uvedenej v § 31 a 34 až 41 je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu ku dňu jej splatnosti podľa svojho príjmu a majetku. Príjem na účely platenia úhrady za sociálnu službu sa posudzuje a zisťuje podľa osobitného predpisu, ak § 72 ods.18 a § 72a neustanovujú inak. To sa nevzťahuje na prijímateľa sociálnej služby, ktorému neverejný poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu, o ktorej poskytovanie nepožiadali obec alebo vyšší územný celok, a na prijímateľa sociálnej služby, ktorému poskytuje sociálnu službu neverejný poskytovateľ sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk.

To znamená, že uplatnenie právnej ochrany zostatku z príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu ku dňu jej splatnosti je pri poskytovaní sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby viazané len na prijímateľa sociálnej služby, pre ktorého obec alebo vyšší územný celok požiadali tohto neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby podľa § 8 ods. 8 zákona o sociálnych službách.

Je obec povinná zriadiť všetky sociálne služby uvedené v § 80?

Podľa § 80 písm. e) je obec povinná poskytnúť alebo zabezpečiť sociálne služby, ktoré má v obligatórnej pôsobnosti, a to v súlade s § 8 ods. 2 (t.j. ak je oprávnený dopyt zo strany cieľových skupín- fyzických osôb , ktoré sú odkázané na konkrétny druh sociálnej služby ). To znamená, že obec nie je povinná sociálnu službu priamo poskytovať, ale môže jej poskytovanie zabezpečiť u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa.

Je potrebné tiež uviesť, že pri poskytovaní alebo zabezpečovaní sociálnych služieb (t. j. aj zriaďovaní), obec vychádza z potrieb svojich obyvateľov vychádzajúcich aj z komunitného plánu sociálnych služieb v územnom obvode obce. V prípade, že v danej obci nie sú klienti, resp. požiadavky na príslušnú sociálnu službu, nie je potrebné danú sociálnu službu zriaďovať, poskytovať alebo zabezpečovať. Rovnaký princíp sa vzťahuje aj na VÚC.

tags: #fyzická #odkázanosť #definícia