Graf trávenia voľného času seniorov v 21. storočí na Slovensku

Abstrakt

Predkladaný článok sa zaoberá starnutím populácie a kvalitou života seniorov, s dôrazom na jej sociálno-ekonomickú rovinu. Hlavným cieľom je zmapovanie prostredia sociálnych služieb v oblasti starostlivosti o seniorov na Slovensku. Úvod článku tvoria teoretické východiská skúmanej problematiky, prostredníctvom ktorých autor charakterizuje obdobie staroby a vymedzuje také pojmy ako starnutie populácie, kvalita života, ale aj pojem ageizmus a ďalšie. Popisuje sociálne služby a zdravotnú starostlivosť o seniorov na Slovensku, vrátane inštitucionálnej starostlivosti a zaoberá sa odchodom do dôchodku, resp. systémom dôchodkového zabezpečenia. Následne prechádza k výskumnej časti, v ktorej si ako hlavný cieľ stanovuje analyzovať a porovnať výsledné hodnoty sociálno-ekonomickej dimenzie kvality života seniorov, žijúcich v prostredí vlastného domova, s kvalitou života seniorov, ktorí sú klientmi zariadení sociálnych služieb. Ďalším cieľom je zistiť mieru skúseností seniorov s diskrimináciou na základe veku a túto taktiež porovnať v závislosti od toho, či senior je alebo nie je klientom zariadenia sociálnych služieb. Výskum má charakter kvantitatívnej analýzy. Z toho dôvodu autor volí na zber dát dotazník a na vyhodnotenie zozbieraných údajov matematicko-štatistické metódy. Výskumnú vzorku tvoria slovenskí seniori vo veku 62 a viac rokov. Počet respondentov je 224, z toho 95 (42,4 %) v inštitucionálnej starostlivosti a 129 (57,6 %) respondentov sú seniori žijúci v prostredí vlastného domova.

Kľúčové slová: Starnutie populácie. Seniori. Kvalita života. Sociálno-ekonomické aspekty kvality života. Ageizmus.

Úvod

Starnutie populácie je globálny trend, ktorý sa dotýka aj Slovenska. Predkladaný odborný článok sa zaoberá analýzou sociálno-ekonomických aspektov postavenia seniorov v súčasnej spoločnosti s cieľom priniesť nové poznatky o kvalite života a postavení starších ľudí na Slovensku. Je dôležité pochopiť, ako seniori trávia svoj voľný čas v 21. storočí, aké aktivity preferujú a aké faktory ovplyvňujú ich možnosti a rozhodnutia.

Starnutie populácie a jeho dôsledky

Starnutie populácie je možné vo všeobecnosti definovať ako rýchly nárast relatívneho počtu starších skupín obyvateľstva v spoločnosti. Tento fenomén sledujeme prostredníctvom troch ukazovateľov, a to indexu starnutia, priemerného veku obyvateľstva a strednej dĺžky života, t. j. priemerného počtu rokov dožitia u osôb oboch pohlaví a veku za predpokladu, že nedôjde k zmenám úmrtnostných pomerov (Štatistický úrad SR, 2014). V dôsledku starnutia populácie dochádza v spoločnosti obvykle k mnohým výrazným zmenám. Ide o zmeny obsahu politických programov - s výraznou zmenou vekovej štruktúry obyvateľstva sa kľúčovým stáva politický názor starších voličov, ďalej o zmeny v sociálnom systéme, ale napríklad aj o zmenu vnímania zmyslu a potreby celoživotného vzdelávania a pod. S rýchlym nárastom počtu starších obyvateľov v dôchodkovom veku sa automaticky spájajú vyššie náklady na služby v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Z ekonomického hľadiska vyvstáva zas potreba reštrukturalizácie a sústavného zvyšovania dôchodkového veku, ako i dôchodkového zabezpečenia. Do popredia sa tak v kontexte s danou problematikou dostávajú otázky ekonomického, sociálneho, medicínskeho, ale aj psychologického, či politického charakteru.

V porovnaní s inými európskymi krajinami, patrí Slovensko zatiaľ k tým menej „starým“. V Národnom programe aktívneho starnutia na roky 2014 - 2020 sa uvádza, že kým v rámci EÚ bude v dôsledku starnutia populácie v roku 2050 chýbať 15 % pracovnej sily, na Slovensku to bude pravdepodobne až 21 %. Slovensko tak bude nielen staršie, ale keďže je menej početné, predpokladá sa, že bude aj etnicky chudobnejšie. Pri zachovaní súčasnej intenzity pôrodnosti, je dokonca prognóza, že v druhej polovici 21. storočia budeme tvoriť jednu z najstarších európskych populácií.

Prečítajte si tiež: Vývoj verejných výdavkov

Kvalita života seniorov a jej sociálno-ekonomické aspekty

Kvalita života seniorov odráža, okrem zdravia, psychického a emocionálneho prežívania, viaceré variabilné faktory. Ide napríklad o schopnosť adaptácie, participáciu na spoločenskom živote, spôsob trávenia voľného času, či o sociálne prostredie, resp. kvalitu sociálnych vzťahov a pod. Sociálno-ekonomická dimenzia kvality života seniorov zahŕňa všetky aspekty súvisiace so sociálnym prostredím, ďalej finančné a materiálne zabezpečenie, dopravu, bezpečnosť, zdravotnú starostlivosť a sociálne služby, ako aj prístup k informáciám a ďalším zdrojom, ktorými spoločnosť disponuje. Táto dimenzia sa monitoruje pomocou takých ukazovateľov, ako je hrubý domáci produkt, stredná dĺžka života a gramotnosť obyvateľstva. Na Slovensku je stredná dĺžka života 76,7 roka, pričom však pretrvávajú veľké rozdiely medzi pohlaviami. Kým muži sa dožívajú v priemere 73,1 roka, u žien je to 80,2 roka. Rozdiely sú aj v súvislosti so sociálno-ekonomickými skupinami obyvateľstva. Osoby s nízkou úrovňou vzdelania žijú v priemere o desať rokov kratšie ako osoby s vysokoškolským vzdelaním (OECD, 2017).

Sociálna staroba je charakteristická zmenou sociálnych úloh, životného štýlu a tiež ekonomického zabezpečenia. Zahŕňa viaceré negatívne aspekty, pričom ide napríklad o sociálnu exklúziu, predsudky a vekovú diskrimináciu, generačnú intoleranciu, segregáciu, ale aj vyššiu chorobnosť, či atypický priebeh chorôb, pokles schopnosti signalizovať vlastné potreby, stratu orientácie v sociálnom dianí v dôsledku rýchleho napredovania technológií a pod. Okrem toho môže zahŕňať zmeny ohľadom bydliska, obmedzenie či stratu sociálnych kontaktov, oslabenie interakcií, alebo tiež osamelosť. Seniori tvoria skupinu obyvateľstva, ktorá je do značnej miery ohrozená aj diskrimináciou na základe veku - tzv. ageizmom. Daný jav je manifestovaný širokým spektrom fenoménov na individuálnej, aj inštitucionálnej úrovni. Postoje k jeho pochopeniu zahŕňajú dve roviny. Prvou je diskriminácia, predsudky a systematické uplatňovanie stereotypov, vychádzajúce zvyčajne z nesprávneho chápania kvalitatívnych nerovností jednotlivých fáz ľudského života a značne subjektívneho vnímania seniorskej populácie. Druhá rovina predstavuje pocit diskriminácie samotných seniorov, ktorý je založený na nerešpektovaní vlastného ega, príp. negatívnych postojov voči starobe ako takej (Nelson, 2017). Ako je z praxe známe, ľudské práva starších ľudí nie sú prostredníctvom súčasného právneho systému dostatočne zabezpečené. Jednotlivé štátne politiky zlyhali v adekvátnej implementácii a včleňovaní práv seniorských občanov do zákonov, rozpočtov a programových vyhlásení, čo dokazuje aj práve nezmenšujúca sa miera ageizmu v spoločnosti.

Postavenie seniorov na trhu práce

Postavenie seniorov na trhu práce predstavuje jeden z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich budúci vývoj slovenskej spoločnosti, pričom práve občania v preddôchodkovom veku patria medzi najviac ohrozené skupiny na trhu práce. Je dôležité uvedomiť si, že vzhľadom na starnutie populácie bude táto skupina v pracovnej sile stále početnejšia. Z toho dôvodu by opatrenia na trhu práce vyvolané starnutím pracovnej sily mali brať do úvahy v prvom rade vývoj v tejto skupine osôb. Všeobecnú mieru ekonomickej aktivity, ako aj mieru zamestnanosti, ovplyvňuje do určitej miery ako veková štruktúra obyvateľstva, tak aj možnosť nadobudnúť určité vzdelanie. Ako vyplýva z prieskumu agentúry TASR, v súčasnosti zamestnáva seniorov na Slovensku len 30 % všetkých firiem, resp. malých a stredných podnikateľov s obratom vyšším ako 200 000 Eur. Väčšina seniorov pracuje v týchto firmách na plný pracovný úväzok. Len 27 % firiem uviedlo, že skrátený úväzok má maximálne polovica u nich zamestnaných seniorov a len pätina firiem uviedla, že viac ako polovica u nich zamestnaných seniorov má skrátený úväzok. V priemere do mesiaca 52 % starších zamestnancov odpracuje 40 až 160 hodín a približne 28 % zamestnaných seniorov odpracuje dokonca viac ako 160 hodín mesačne. Uplatnenie seniorov na pracovných pozíciách je rôzne. Do ich pracovnej náplne najčastejšie patria administratívne a účtovnícke práce, odborné referentské práce, údržba či stráženie objektov a pod.

V súvislosti s trhom práce je narastajúci počet starších osôb v spoločnosti vnímaný skôr negatívne, resp. ako príťaž pre mladých, zamestnaných ľudí. Očakáva sa totiž, že rovnako ako ľudia žijú dlhšie, tak budú aj rovnako dlhšie pracovať. Je však potrebné si uvedomiť, že súčasní seniori sú v porovnaní s minulosťou na tom po viacerých stránkach, predovšetkým však zdravotne, oveľa lepšie. Okrem toho disponujú cennými skúsenosťami a zručnosťami, ktoré môžu mladším ročníkom odovzdávať.

Dôchodkové zabezpečenie a jeho vplyv na život seniorov

Výrazná zmena nastáva v súvislosti s odchodom seniora do dôchodku, v dôsledku čoho sa mení nielen jeho ekonomická, resp. finančná situácia, ktorá sa spravidla zhoršuje, ale taktiež celý predošlý spôsob života. Seniori tvoria spotrebiteľskú skupinu obyvateľstva so špecifickými požiadavkami a potrebami, pričom najväčšia časť ich ekonomickej sily pochádza z ich dôchodkového zabezpečenia. V štátoch s vyššími príjmami sú špecifiká seniorov, ako spotrebiteľov, zohľadňované a to zväčša zo strany podnikateľských subjektov a poskytovateľov služieb. Tým dochádza k vytváraniu značnej kúpnej sily. Menej bohaté štáty sa však v súvislosti s pomocou seniorom viac spoliehajú na rodiny a zdôrazňujú finančné plánovanie a aktívnu prípravu na dôchodok. Dôchodky predstavujú v súčasnosti obrovský a stále narastajúci podiel verejných výdavkov, tvoriaci v priemere viac ako 10 % HDP. Z toho dôvodu sa otázky ohľadom dôchodkového zabezpečenia týkajú rovnako všetkých občanov.

Prečítajte si tiež: Ako efektívne sporiť v 2. pilieri

Základná a zároveň najvýznamnejšia dôchodková dávka je starobný dôchodok. Starobný dôchodok je dôchodková dávka, za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poskytovaná zo starobného poistenia, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa. Nárok na starobný dôchodok má poistenec, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je v súčasnosti stanovený na 62 rokov. Čo sa týka konkrétne Slovenska, podľa najnovších informácií, dôchodkové dávky sa v roku 2019 zvýšia buď o 2,6 %, alebo o minimálnu valorizačnú pevnú sumu daného druhu dôchodku - podľa toho, čo bude pre dôchodcu výhodnejšie. Seniorom, ktorých starobný dôchodok je nižší ako 334,70 €, sa dôchodková dávka zvýši o sumu 8,70 €. V prípade poberania predčasného starobného dôchodku, pôjde o sumu 8,30 €. Zvýšenie sa bude týkať všetkých seniorov, ktorí poberajú penziu zvýšenú na sumu minimálneho dôchodku. Sociálna poisťovňa k 1. januáru 2019 zároveň prehodnotí trvanie nároku na minimálny dôchodok z úradnej moci v súvislosti so zmenou životného minima, pričom o prehodnotenie uvedeného nebudú musieť starší ľudia žiadať (Višváder; Rodinová, 2018).

Výskum sociálno-ekonomických aspektov kvality života seniorov na Slovensku

Hlavným cieľom realizovaného výskumu bola analýza a komparácia výsledných hodnôt sociálno-ekonomických aspektov kvality života seniorov, žijúcich v prostredí vlastného domova a kvality života seniorov, ktorí sú klientmi zariadení sociálnych služieb na Slovensku. K sociálno-ekonomickým aspektom kvality života patrí predovšetkým finančné a materiálne zabezpečenie, bezpečnosť, možnosť v živote ďalej napredovať, stupeň participácie na spoločenskom dianí, prístup k informáciám a ďalším zdrojom, ktorými spoločnosť disponuje, ale taktiež kvalita sociálnych vzťahov, podpora blízkeho okolia, možnosti ďalšieho vzdelávania a pod. Na začiatku výskumného projektu sme si položili niekoľko otázok. K hlavným patrila, o. i., otázka ohľadom faktorov ovplyvňujúcich kvalitu života seniorov na Slovensku, a to predovšetkým jej sociálno-ekonomickú rovinu. Aby sme však na danú otázku našli odpoveď, bolo potrebné skúmať nielen jednu (sociálno-ekonomickú), ale všetky dimenzie, resp. roviny kvality života starších občanov.

Empirický výskum mal charakter kvantitatívnej analýzy. Na zber dát bola použitá upravená a skrátená verzia dotazníka WHOQL-Old, obsahujúca 15 otázok. Túto sme doplnili o otázky zamerané na zistenie demografických údajov od respondentov (vek, bydlisko, vzdelanie a status klienta sociálnych služieb, resp. inštitucionálnej starostlivosti) a o otázku, týkajúcu sa vekovej diskriminácie. Pomocou nej sme sa seniorov pýtali konkrétne na to, či sa oni osobne stretli s diskrimináciou na základe veku. Na vyhodnotenie zozbieraných údajov sme použili deskriptívnu analýzu, kontingenčné tabuľky, grafy a pod. Na overenie hypotéz neparametrický chí-kvadrát. Výskumnú vzorku tvoril súbor 224 respondentov - seniorov vo veku 62 a viac rokov. V čase nášho skúmania sa z tohto počtu 42,4 % respondentov nachádzalo v inštitucionálnej starostlivosti, pričom zvyšných 57,6 % respondentov tvorili seniori žijúci v prostredí vlastného domova. V súbore sa nachádzalo 65,6 % žien a 34,4 % mužov.

Voľný čas seniorov v 21. storočí: Aktivity a preferencie

Trávenie voľného času je kľúčovou súčasťou kvality života seniorov. Aktivity, ktorým sa venujú, môžu mať významný vplyv na ich fyzické a psychické zdravie, sociálne kontakty a celkovú pohodu. V 21. storočí sa možnosti trávenia voľného času pre seniorov výrazne rozšírili vďaka technologickému pokroku, zvýšenej dostupnosti informácií a rozmanitosti ponúkaných aktivít.

Aktivity v domácom prostredí

Mnoho seniorov trávi svoj voľný čas v pohodlí domova. Medzi obľúbené aktivity patria:

Prečítajte si tiež: Analýza starobných dôchodkov

• Sledovanie televízie a počúvanie rádia: Tieto aktivity poskytujú zábavu a informácie a môžu pomôcť seniorom zostať v kontakte s aktuálnym dianím.
• Čítanie kníh a časopisov: Čítanie je výborný spôsob, ako si udržať aktívnu myseľ a rozšíriť vedomosti.
• Záhradníčenie: Práca v záhrade je nielen relaxačná, ale aj prospešná pre fyzické zdravie.
• Ručné práce a hobby: Pletenie, háčkovanie, vyšívanie, maľovanie a iné ručné práce sú kreatívne aktivity, ktoré môžu seniorom priniesť radosť a uspokojenie.
• Počítač a internet: Používanie počítača a internetu umožňuje seniorom komunikovať s rodinou a priateľmi, vyhľadávať informácie, hrať hry a využívať rôzne online služby.

Aktivity mimo domova

Pre seniorov, ktorí sú aktívnejší a majú radi spoločnosť, existuje množstvo aktivít mimo domova:

• Stretávanie sa s rodinou a priateľmi: Udržiavanie sociálnych kontaktov je veľmi dôležité pre psychickú pohodu seniorov.
• Návšteva kultúrnych podujatí: Divadlo, kino, koncerty, výstavy a iné kultúrne podujatia sú skvelý spôsob, ako sa zabaviť a obohatiť svoj život.
• Cestovanie: Cestovanie je pre seniorov príležitosť spoznávať nové miesta, kultúry a ľudí.
• Športové aktivity: Prechádzky, plávanie, joga, tai-či a iné športové aktivity pomáhajú seniorom udržať si fyzickú kondíciu a zlepšiť zdravie.
• Dobrovoľníctvo: Pomáhanie druhým je pre seniorov spôsob, ako sa cítiť užitoční a zmysluplní.
• Vzdelávacie kurzy a prednášky: Účasť na vzdelávacích kurzoch a prednáškach umožňuje seniorom učiť sa nové veci a rozvíjať svoje záujmy.
• Aktivity organizované obcami a neziskovými organizáciami: Mnohé obce a neziskové organizácie ponúkajú pre seniorov rôzne aktivity, ako sú napríklad kluby seniorov, výlety, tanečné kurzy a pod.

Faktory ovplyvňujúce trávenie voľného času seniorov

Možnosti a preferencie seniorov pri trávení voľného času sú ovplyvnené viacerými faktormi:

• Zdravotný stav: Zdravotný stav seniora je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú jeho možnosti trávenia voľného času. Seniori s obmedzenou pohyblivosťou alebo chronickými ochoreniami môžu mať ťažkosti s účasťou na niektorých aktivitách.
• Finančná situácia: Finančná situácia seniora má tiež významný vplyv na jeho možnosti trávenia voľného času. Seniori s nižším príjmom si nemôžu dovoliť niektoré aktivity, ako napríklad cestovanie alebo účasť na platených kurzoch.
• Sociálne prostredie: Sociálne prostredie seniora, t. j. jeho rodina, priatelia a susedia, môže mať významný vplyv na jeho trávenie voľného času. Seniori, ktorí majú dobré sociálne kontakty, majú viac možností na aktívne trávenie voľného času.
• Dostupnosť služieb a aktivít: Dostupnosť služieb a aktivít pre seniorov v ich okolí je tiež dôležitým faktorom. Seniori, ktorí žijú v oblastiach s dobrou infraštruktúrou a širokou ponukou aktivít, majú viac možností na aktívne trávenie voľného času.
• Osobnosť a záujmy: Osobnosť a záujmy seniora sú tiež dôležité faktory, ktoré ovplyvňujú jeho preferencie pri trávení voľného času. Niektorí seniori preferujú pokojné aktivity v domácom prostredí, zatiaľ čo iní majú radi aktívny život a vyhľadávajú spoločnosť.

Výsledky výskumu sociálno-ekonomických aspektov a trávenia voľného času

V nasledujúcej časti textu prinášame výsledky sociálno-ekonomických aspektov, resp. oblasti kvality života seniorov na Slovensku, ako aj ich porovnanie v závislosti od toho či je senior alebo nie je klientom zariadenia sociálnych služieb. Pobyt v zariadení môže byť pre seniorov spúšťačom takých negatívnych emócií, ako je napríklad úzkosť, bezvýznamnosť, či stres, ku ktorým mimochodom môžu viesť aj anonymita a uniformita daných inštitúcií. Spoločnosť totiž môže seniorom poskytnúť služby, resp. stravu, ubytovanie, či lekársku starostlivosť, avšak nedok…

(Poznámka: Používateľ neposkytol kompletné informácie o výsledkoch výskumu, preto nie je možné túto časť doplniť.)

tags: #graf #trávenia #voľného #času #seniorov #v