Gustav Reuss: Život a dielo slovenského polyhistora

Gustáv Reuss bol významný slovenský polyhistor 19. storočia, ktorý sa venoval medicíne, botanike, histórii, národopisu, jazykovede a archeológii. Jeho rozsiahle dielo, hoci za jeho života nedocenené, predstavuje významný prínos pre slovenskú kultúru a vedu.

Životné míľniky

Gustáv Reuss sa narodil v Revúcej. Študoval na gymnáziách v Rožňave a Leviciach, na evanjelickom lýceu v Bratislave a na lekárskych fakultách v Budapešti a vo Viedni. V roku 1844 získal doktorát medicíny na Viedenskej univerzite.

Po ukončení štúdií pôsobil ako lekár:

• 1844 - 1845: Revúca
• 1845 - 1851: Miškovec
• 1851 - 1861: Revúca (mestský a banský lekár Rimavsko-muránskej železiarskej spoločnosti)

Reuss bol aktívny aj v osvetovej práci, publikoval populárno-náučné články v Slovenských novinách a Slovenskom pozorníku. Celá rodina Reussovcov zohrala významnú úlohu v období národného obrodenia na Slovensku.

Botanické dielo: Květná Slovenska

Reuss sa štúdiu rastlín venoval už počas štúdií. Z Bratislavy podnikol exkurzie do Tatier a severomaďarského pohoria Mátra. Veľký vplyv na neho mali profesori J. Sadler, A. Rochel a Š. L. Endlicher. Popri lekárskom povolaní sa intenzívne venoval botanike, histórii, vlastivede a národopisu.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Jeho najvýznamnejším botanickým dielom je Květná Slovenska čili Opis všech jevnosnubných na Slovensku divorastaucích a mnohých zahradních zrostlin podlé saustavy De Candolleo vy. S připojeným Zrostlinářským Názvoslovím, Slovníkem a Návodem k určitbě zrostlin podlé saustavy Linné-ovy vypracoval a vydal Dr. Gustáv Reuss (1853). Išlo o prvé ucelené spracovanie flóry Slovenska. Vydal ju vo vlastnom náklade za finančnej podpory bratov, priateľov a otca. Popísal a utriedil v nej vyše 2 000 rastlín. Súčasne opísal 7 nových taxónov, medzi nimi aj endemit poniklec slovenský - Pulsatilla slavica G. Reuss a západokarpatský endemit Crocus discolor G. Reuss. V súčasnosti má táto práca mimoriadnu vedeckú a historickú hodnotu.

V Květné Slovenska pri určovaní slovenských botanických názvov vychádzal z ľudových pomenovaní. Cenné je aj jeho priekopnícke úsilie o vytvorenie botanického názvoslovia a morfologickej terminológie v národnom jazyku. Jeho botanické názvoslovie, ktoré sa opieralo o názvoslovie české, sa však ujalo len čiastočne.

Jeho herbár je nezvestný, preto je nevyhnutné robiť novú typifikáciu ním opísaných taxónov. Pre taxón Pulsatilla slavica G. Reuss bol vybraný a publikovaný neotyp, ktorý je uložený v herbári Botanického ústavu SAV v Bratislave (SAV).

Vlastivedné a národopisné dielo

Pre slovenský národopis sú najvýznamnejšie kapitoly o liečení, bývaní a zamestnaní Revúčanov. Je v nich sústredené množstvo materiálu, ktoré systematicky zbieral, triedil a hodnotil. Kombinoval rozličné metódy práce (dotazník, rozhovor, opis pozorovania javu), pričom vždy vychádzal z dôkladnej znalosti skúmanej problematiky.

Jeho rozsiahla vlastivedná tvorba sa zameriavala predovšetkým na región Gemera. Zbieral a zapisoval rozprávky, povesti, báje, niektoré z nich uverejnili P. Dobšinský a B.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

V rukopise Obraz občianskeho života na Zdychave (1853 a 1856) sa pokúša o celkovú charakteristiku života ľudu Muránskej Zdychavy. Formou rozhovoru opisuje rozličné druhy práce a jej organizáciu, odev, bývanie, povery a reakcie na zásahy zvonku (komasácia, zákony a nariadenia o stavbe domu, zbojníci). Reussov záujem o materiálnu kultúru, jeho reálny prístup k celej ľudskej kultúre, vysvetľovanie vzniku a pretrvávania javov na základe nepriaznivých sociálnych a hospodárskych podmienok je v jeho dobe, charakteristickej romantickým obdivom k tradičnej kultúre ľudu a záujme o ľudskú slovesnosť a zvykoslovie výnimočný.

V rokoch 1852-1854 napísal prácu Opis mestečka Veľká Revúca zvaného, ktorý svojou štruktúrou nadväzuje na vlastivedné monografie začiatku 19. storočia (Ladislav Bartholomeides, Juraj Ďurikovič, Alojz Medňanský).

Lingvistické poznatky sústredil v nedokončenom rukopise Soustava reči slovanské (1860).

Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava

V roku 1856, sedem rokov pred debutom Julesa Verna, dokončuje Gustáv Reuss v Revúcej vedecko-popularizačný spis Hviezdoveda čili Životopis Krutohlava, co na Zemi, okolo Měsíce a Slunce skousil, a co o Oběžnicech, Vlasaticech, Původu a Konci Světa znal Chýrečná rozmluva. V tomto diele vysiela svojho hrdinu Krutohlava obrím teplovzdušným balónom z Muráňa rovno na Mesiac. Sčasti dobrodružný príbeh je popretkávaný popularizáciou vtedajších astronomických poznatkov.

Hlavný hrdina Reussovej Hviezdovedy sa volá Krutohlav, pretože často nad všetkým krúti hlavou a neustále sa zamýšľa nad vecami. V prvej časti knihy sa rozhodne vyletieť na Mesiac. Celá táto časť aj mnoho ďalších príbehových pasáží neskôr však vždy slúžia iba na to, aby Reuss predstavil vedecké fakty. Od gravitačnej sily Zeme cez vzdialenosť k Mesiacu až po potrebnú rýchlosť na uniknutie z obežnej dráhy či podrobnosti o mesačnom povrchu, jeho možnej atmosfére a formách života, ktoré by na ňom mohli existovať. To všetko pozoruje tak zo Zeme s pomocou ďalekohľadov, ako aj zo svojho balóna počas dlhej cesty k našej obežnici. V druhej časti knihy sa Krutohlav, teraz už s množstvom ďalších akademicky zameraných druhov, rozhodne skúmať planéty slnečnej sústavy. Tentoraz miesto balóna postavia obrovského šarkana, ktorý s pomocou zložitých strojov a niečoho, čo by sme dnes mohli považovať za prúdové motory či vrtule lietadiel, brázdi horné vrstvy atmosféry. V poslednej časti knihy Krutohlav na Kriváni vyučuje o Zemi a podáva dôkazy o jej mieste vo vesmíre, jej tvare a fakte, že skutočne nie je centrom vesmíru a že sa s ostatnými planétami točí okolo Slnka. Celý čas pritom musí bojovať proti nepochopeniu a nedôvere bežných Slovákov, ktorí sa k nemu na Kriváň prišli učiť.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Hviezdoveda chce v prvom rade poučiť bežného čitateľa o Mesiaci, planétach a vesmíre. Poskytnúť mu aktuálne vedomosti z astronómie a zvýšiť tak vzdelanosť národa, čo v danom období robilo aj mnoho iných autorov. Aby nešlo iba o nudné vedecké pojednania, Reuss tieto prednášky prepojil krátkymi príbehovými pasážami. Reuss fantastiku využíva aj pri hypotetických opisoch vecí, ktoré v danom čase ešte nemohol poznať. Či už ide o život na iných planétach, obraz vzdialených hviezd a iných svetov alebo o spomínaný vznik a zánik vesmíru.

Pri čítaní Hviezdovedy sa treba pripraviť na množstvo údajov, faktov a výpočtov, navyše písaných v dobových mierach, ktoré súčasnému čitateľovi už veľa nepovedia. Nové vydanie Hviezdovedy sa snaží priblížiť modernému čitateľovi, robí to však akosi polovičato. Najskôr je tu štýlový vizuál, ktorý síce mne osobne nesadol, avšak spĺňa potreby vyjadrenia mnohých abstraktných myšlienok, ktoré Krutohlav vysvetľuje. Niektoré nudnejšie časti boli oproti pôvodnému rukopisu úplne vyhodené, kniha navyše vychádza z prekladu Viery Urbancovej z roku 1984 a nejde o nový preklad pôvodného textu. Editori knihy sa v texte rozhodli ponechať historizmy a k nim doplniť poznámky, no archaizmy vymenili za súčasnejšie výrazy. Tu však nastáva problém so spomínanými dobovými jednotkami miery. Tie sa totiž v texte používajú často, nikde však nie sú vysvetlivky, ktoré by ich porovnali so súčasne používanou medzinárodnou sústavou jednotiek. Krutohlav tak používa pri výpočtoch a výkladoch napríklad nemecké či rakúske míle alebo stopy, ktoré sa v danej dobe používali bežne. Zdá sa teda, že tvorcovia sa skôr zamerali na fantazijnú časť knihy a jej vzdelávaciu funkciu dostatočne nepodporili.

Krutohlav v novej Hviezdovede vstáva zo svojho literárneho hrobu, pripravený poučiť novú generáciu čitateľov a opäť bojovať s ignoráciou a nedostatkom vzdelania. A hoci vedomostná funkcia knihy je mierne potlačená nedotiahnutými poznámkami a viacerými chybami, ide o zaujímavé a pre súčasného čitateľa nezvyčajné čítanie, ktorému by každý fanúšik sci-fi a fantasy mal venovať pozornosť. Ak pre nič iné, tak prinajmenšom pre historickú dôležitosť knihy.

Sedem rokov pred tým, než francúzsky priekopník vedeckej fantastiky Jules Verne poslal svojho hrdinu balónom na päťtýždňovú dovolenku, poslal Gustáv Reuss, rodák z Revúcej, zakladateľ slovenskej vedeckej fantastiky, v Hviezdovede svojho hrdinu balónom rovno na Mesiac. Hoci Reuss v roku 1856 predbehol v tomto žánri aj českých súčasníkov, dlho sa o tomto prvenstve nevedelo. Predovšetkým preto, že Hviezdoveda prvýkrát vyšla až v roku 1984. Napriek tomu sa dielo stalo veľkou inšpiráciou pre dnes už etablovaných slovenských autorov sci-fi a fantasy, keďže práve podľa tohto autora pomenoval Slovenský syndikát autorov fantastiky svoju literárnu cenu.

Ďalšie diela

Reuss je aj autorom dejepisného románu Muránska Venuša (1982). Zaujímal sa o jazykovedu, robil archeologický výskum zameraný na dejiny osídlenia Slovenska. Veľkú pozornosť venoval histórii Slovákov v širšom slovensko-slovanskom kontexte v snahe dokázať autochtónnosť Slovanov a Podunajskej oblasti. Najintenzívnejšie sa zaoberal dejinami Gemera. Pri zhromažďovaní podkladov pre svoje práce pracoval aj s archívnym materiálom. Údaje z listín konfrontoval s miestnymi povesťami, ktoré pod vplyvom názorov Pavla Jozefa Šafárika, Jána Kollára, Samuela Reussa považovali súčasníci a pôvodne aj on sám za hodnoverný doklad o minulosti národa. Postupne dospel k názoru, že povesť je v prvom rade umelecký výtvor ľudu. Spájajú sa v nej udalosti z viacerých storočí do jednej časovej roviny a zväčša v rozprávkovej, nereálnej podobe, a preto nemôže nahradiť historický dokument. Tento Reussov názor ostal jeho súčasníkmi nepovšimnutý.

Napísal aj historické romány Matej Bažo z Čoltova (1853, rukopis) a Mária Betlen rozená Séči (1982). Román Grófka Mária Betlenová sa zapodieva jedným, z najdramatickejších období, z polovice 17. storočia - wesselényiovským povstaním, s ústredným miestom deja hradom Muráňom a hlavnými postavami Máriou, rodenou Széchyovou. Rozprávanie zo života dedinského ľudu spod Kohúta, ojedinelý pohľad na život ľudu v slovenskej literatúre.

Pamiatka na Gustáva Reussa

Na počesť Gustáva Reussa boli pomenované:

• Gentiana reusii Tocl [akceptované meno Gentianella amarella subsp. reussii (Tocl) Holub]
• Ranunculus reussii Májovský, nom. nudum
• Rosa dumetorum var. reussii H.

Udeľuje sa Cena Gustáva Reussa za poviedku v odbore vedeckej fantastiky.

Pamätná tabuľa sa nachádza na starej budove ev. fary v Revúcej (1970), na priečelí Mestského domu v Revúcej (1981, autor L.). Náhrobná tabuľa je umiestnená na rodinnom náhrobku Reussovcov (1988). Drevený lis, ktorý používal, je uložený na Správe Národného parku Muránska planina v Revúcej.

Záver

Gustáv Reuss bol renesančnou osobnosťou, ktorá sa venovala širokému spektru vedných a kultúrnych disciplín. Jeho dielo, hoci rozsiahle, nebolo za jeho života dostatočne ocenené. Až v súčasnosti sa jeho prínos pre slovenskú vedu a kultúru začína plne docenívať. Jeho Hviezdoveda je považovaná za zakladateľské dielo slovenskej vedeckej fantastiky a jeho botanické a národopisné práce sú cenným zdrojom informácií o živote a kultúre slovenského ľudu v 19. storočí. Jeho dielo je svedectvom o jeho encyklopedických vedomostiach, zanietenosti pre vedu a láske k slovenskému národu.

Dodatok: Ukážky z Reussovej tvorby

Pre lepšiu ilustráciu Reussovej tvorby uvádzame niekoľko ukážok z jeho diela Obraz občianskeho života na Zdychave a z Hviezdovedy.

Obraz občianskeho života na Zdychave

"(…) „Ej, tí ufujazdili kamsi na Pusté pole,“ vraví jeden dedinčan druhému. „Kto?“ „Zbojníci.“ „Ktorí?“ „Čo sa na Uhliarskom v stodolách dva týždne zdržiavali.“ „Nuž ako?“ „Na tretí večer bohvie ako zbadali, že sa žandári vo vyšných stodolách na Štefkovom diele[23] zdržiavajú a tam nocujú, aby ich dolapili.“ „Doparoma! To sa blízko nich usadili!“ „No a v nižných stodolách zas merači spávajú, a aj tí sú ozbrojení. Keby sa večer ku košiaru priblížili, istotne by ich z oboch strán privítali guľkami. Lebo aj ten košiar aj teraz uprostred stodôl stojí.“ „Akože by som nevedel! A od koho to vieš?“ „Od nich samých.“ „Od žandárov?“ „Ba! Od samých zbojníkov.“ „Ako?“ „Včera večer som prihnal ovce z Kyprovej a hľa, zazriem chlapov rovných ako jedle. A tí sa potom veľmi zastrájali na žandárov a inžilírov.“ „Ej, keby nás od nich už voľakto oslobodil. Ale ktože ich nájde v týchto pustinách! Veď ich tak prečistili ako ten Dobšinčan toho…“ „Koho?“ „Zbojníka.“ „Ktorého?“ „Ty nevieš? Toho, čo horárovi kázal na cieľ si zastať.“ „Zabil ho?“ „Hneď na druhý deň, ako sa to s horárom stalo. A odrazu paf. Hneď sa nich zhŕkli, aby sa dozvedeli novinky a počuté potom ďalej preniesli. Budeme mať odteraz? vzťahujú?“ „Veru, tam sú všetky vaše práva zreteľne vyznačené a opísané. Lebo ich pripravili pre vás i pre celú uhorskú krajinu. Mali by ste si ich pozorne prečítať.“ „Keby sme my tomu rozumeli!“ „Prečo by ste nerozumeli? Veď my ledva slabikujeme. pánovo vysvetlenie. Bola to voľajaká tlačená listina, vydaná cisárom Jozefom II. tolerancie. Ako vidím, vy len pri starootcovskom a zlom hodláte zotrvávať.“ „Jaj, bože! Ale ktože bude orať!“

• Takýto je občiansky život na Zdychave. sadí. Stáda oviec a kráv bľačia po pasienkoch. na koňoch a voloch, kosí trávu, pestuje ovce v košiari. Jeho žena a deti sadia, okopávajú, plejú, nosia jedlo do vzdialených stodôl. varuje svoje dojčatá, šije na deti, varí, slovom najviac len v domácnosti žije. ľan a konope, sama ho aj trhá, rafe, kropí, močí v močidlách, na stoliciach trie a češe. Aj klky[24] zbiera a pazderie do Zdychavky hádže. nitky a z tých tká kusy plátna. Z plátna šije košele a gate pre svojich chlapov. Muž, odkázaný na svoje ruky, väčšinu svojho náradia si sám vyrába. kolesá, oje dorobiť, kováčovi obruče a iné potrebné veci zakovať. Pluh si sám hotuje. koňom miesto povrazov používa retiazky. povraz. Miesto nich sa všadiaľ upotrebúva húžva. pípu, ktorú potom zapeká. Jeho odev je z hrubého bieleho súkna. Nosí kabanicu a nohavice. býva holá. Obutie tvoria kapce, ktoré si sám šije. ešte upevní remienkami. Na hlave mu sedí široký klobúk. Ženy sú oblečené podobne. Na hlave stužka vzadu zviazaná. prehodenú šatku, ktorá je zviazaná krížom. Sukne nosia rovnaké. alebo chodia bosé. Pre ostré skálie nosievajú kapce. Aj v lete sa kraj často mení. začína skôr pre veľké vetry a víchry, ktoré dolu od Kráľovej hole fúkajú a zúria. tu vždy búrlivé. Po náramnej páľave nasledujú vetry alebo hromobitie s víchricami. nastupujú najstálejšie pekné dni. Noci sú vtedy chladné a dni horúce. V zime sa žije skromnejšie a biednejšie. takže sa niekedy nedá ani prejsť a ľudia si musia cestu prehádzať. prejsť ani na koňoch, ani pešo. Vtedy sú Zdychavčania odkázaní len na svoje domy a stodoly. svojím majetkom: ovcami, volmi, kravami a koňmi. zimu, len žena zavše prichádza hore priniesť jedlo a iné potrebné veci. Každý si vie predstaviť, ako často sa musia na takých miestach s vlkmi pasovať. Pijú vodu a pálenku. sa otvorí jar, žijú tu kvočky aj podsypané husi. toľko tepla, koľko by ho bolo treba. vytvára sa nedýchateľný vzduch. dostatočne nechráni pred chladom. No aj tak sa každý deň konajú priadky. uhlie, drevo a rudu zo Železníka. do Revúcej. Iné zamestnanie nemajú. zriedkavo hydinu."

Hviezdoveda

Samoslnká (Fixhviezdy)

„Čo sú to samoslnká? Svietia snáď ako naše Slnko?“ spytuje sa Benuš. „Pravdaže tak,“ odpovie Krutohlav. Slnko, čiže svietia svojím vlastným svetlom. totožné so Slnkom. neznámeho samoslnka. majú rozmanitú veľkosť. Slnka, iné sú zase temnejšie, menšie a zjavia sa, iba keď je temná noc. rozoznať len ďalekohľadom. ktoré sa nám vidia byť najväčšie, sú aj naozaj najväčšie; nie, to robí len vzdialenosť. My, hvezdári, nevieme nič o ich vzdialenosti a veľkosti, alebo len veľmi málo. preto, keď chceme rokovať o samoslnkách, budeme hovoriť len o ich zdanlivej veľkosti. tomto zmysle budú najväčšie patriť do prvej triedy, menšie do druhej triedy atď. šiestej triedy, ktoré sa dajú ešte okom rozoznať. Toto delenie nie je presné. väčšie, inokedy menšie, a teda aj ich svetlo bude rozdielne. Grékov Sírius svietil ešte červeno, teraz bledo; Castor[137] bol väčší ako Pollux, teraz je posledný väčší. predtým do prvej triedy, teraz ledva do druhej triedy. Tycha de Brahe[138] patrila ešte do druhej. Doteraz sme hovorili len o tých, ktoré vidieť okom. ďalekohľadom sú podelené do desiatich tried, a tak spolu tvoria šesť tried. tretej do tristo. ich do päťtisíc. taký nespočetný počet ich je. pólu ich má byť toľko. Littrow ich predpokladá do 70 000. počet rátať na 2 726 000. hviezd, ktoré mohol ešte dobre rozoznať. Herschel pri Mliečnej ceste 258 000 hviezd. „Napriek tomu, že horeuvedený počet hviezd je nesmierny, zdá sa predsa malým. zhola nič. piesku v mori, rozložené niekde hustejšie, inde redšie. Mliečna cesta je ich sústredený nekonečný počet. Preťahuje sa cez celý obzor. jednotlivé hviezdy. vlastnej sústave. O veľkosti hviezd vieme málo, je o tom viac hádaniek ako istoty. napr. jej rádius je tridsaťštyrikrát väčší ako rádius Slnka. miliónov zemských vzdialeností (Erdweite). to musia byť! Čo je Slnko proti nim? Blcha proti Zemi! sústava v porovnaní s týmito sústavami! s nekonečným morom nebies!!!“ Takto dokončil Krutohlav tento predôležitý predmet.

Blížence

„Teraz poďme k blížencoch, alebo dvojitých hviezdach,“ začal Krutohlav prednášať nový predmet svojim poslucháčom. stojace a okolo seba kolotajúce. šesťtisíc. ozaj dve, stoja blízko pri sebe, patria k sebe a prislúchajú k vlastnej sústave. vzdialenosť je menšia ako štyri sekundy, a tých je takmer 1316. ktorých vzdialenosť je štyri-osem sekúnd a je ich 1318. vzdialenosť je osem-osemnásť sekúnd a je ich tiež takmer toľko. tie, ktoré sú vzdialené šestnásť-tridsaťdva sekúnd a patrí sem 1450 hviezd. blížence. „Jedna z nich je obyčajne menšia, a to omnoho menšia ako napr. hviezdach, jedna patrí do druhej, jedna do jedenástej triedy. rovnako veľké. príčina nie je známa. Tak napr. blížencami, ostali aj dodnes také napriek tomu, že sa prekolotali bilióny míľ dopredu. Rozdelenie blížencov po nebesiach nie je rovnaké. väčšmi sa ale blížime k Mliečnej ceste, tým väčšmi rastie ich počet. dve-štyri spolu a to vo veľkej blízkosti. vždy spolu, ako brat s bratom. pätnásť sekúnd. od druhej sa vôbec nevzdialila. o nich nerád rozmýšľal. povedal. a mysleli, že snáď iný čas bude na to primeranejší. predhodili nejakú látku, ale on o tom nechcel uvažovať. ukojiť a začal v tomto predmete ďalej pokračovať. „Ale vám len v krátkosti rozpoviem.“ „Dobre,“ odpovedali všetci a počúvali. „Zo 6000 poznáme bližšie len niektoré, a len o tých môžeme rokovať. Panne pozostávajú z dvoch rovnakých, patriacich do tretej triedy. vzdialené sedem sekúnd a dali sa ľahko pozorovať ďalekohľadom. vzdialenosť stále padala a teraz vynáša ledva jednu sekundu. jednu podlhovastú hviezdu. akolo svojho väčšieho blíženca kolotá. teda za deň desaťtisíckrát pomalšia. Ďalšie blížence sú Castor. sústave. tak, ako to teraz pozorujeme pri Panne. hneď do červenej, hneď do žltej. Jej obežnica je ale modrá alebo zelená. obežnice a vlasatice. Ale pre ich veľkú vzdialenosť ich my ťažko dakedy uvidíme! v takom stave, v akom je teraz. sústavou deje. Je takáto vec možná?“ „Pravdaže je možná,“ zvolala celá spoločnosť. nie sú ľubozvučnejšie. Len počúvajte, bračekovci! rozum celkom zamrzol. pári. ako sa s nimi potýkať. domnienku našich najhlavnejších pozorovateľov.“ „Žiadame, prosíme,“ zvolali všetci.

tags: #gustav #reuss #život #a #dielo