Paliatívna starostlivosť: história a vývoj na Slovensku

Úvod

Paliatívna starostlivosť je oblasť medicíny, ktorá sa zameriava na zlepšenie kvality života pacientov a ich rodín, ktorí čelia problémom spojeným so život ohrozujúcimi chorobami. Cieľom je zmierniť utrpenie prostredníctvom včasnej identifikácie, správneho posúdenia a liečby bolesti a iných fyzických, psychosociálnych a duchovných problémov. Tento článok sa zaoberá históriou a súčasnosťou paliatívnej starostlivosti na Slovensku, pričom zdôrazňuje jej vývoj, výzvy a perspektívy.Paliatívna starostlivosť, zameraná na zmierňovanie ťažkostí a bolestí pri nevyliečiteľnom ochorení, je oblasť, ktorá si zaslúži pozornosť a rozvoj. Tento článok sa zameriava na históriu a vývoj paliatívnej starostlivosti na Slovensku, jej súčasný stav a výzvy do budúcnosti.

Paliatívna starostlivosť je komplexný prístup k pacientom s nevyliečiteľnými chorobami, ktorého cieľom je zlepšiť kvalitu ich života a zmierniť utrpenie. Zahŕňa nielen medicínsku starostlivosť, ale aj psychologickú, sociálnu a duchovnú podporu pre pacienta a jeho rodinu. Vychádza z princípu, že aj keď chorobu nie je možné vyliečiť, je možné zmierniť jej príznaky a zabezpečiť dôstojný život až do konca.

Korene starostlivosti v histórii

Korene starostlivosti o chorých a umierajúcich siahajú hlboko do minulosti. Už v staroveku sa ľudia starali o svojich blízkych v chorobe a starobe. Dôkazom lásky a nezištnej opatery blížneho svojho je aj príbeh Marty, jednej z Lazárových sestier, ktorého Ježiš vzkriesil z mŕtvych. Starostlivosť o druhých je výsadou, či darom, ktorého náplňou je porozumieť dôležitosti zmyslu lásky k blížnemu a obetavosti.

V stredoveku zohrávali dôležitú úlohu kláštory, pri ktorých často vznikali nemocnice, opatrovne a hospice. Lekárska terapia bola považovaná za Božie dielo a samotné lekárstvo za predĺženie Božej blahodate. Založenie takého strediska nemalo za cieľ len zabezpečenie prostriedkov na získanie dobrého zdravia, alebo jeho obnovu, ale aj poskytnutie všetkých prostriedkov na dosiahnutie spásy tak chorým ako aj zakladateľovi. Každá nemocnica mala kaplnku, kde sa slúžili liturgie, taktiež bol určený jeden kňaz na spovedanie. Všetci zamestnanci spolu s lekármi vykonávali svoje pracovné povinnosti až po spoločných modlitbách.

Otázniky smrti sprevádzajú ľudstvo počas celej jeho histórie, lebo človek si uvedomuje svoju smrteľnosť. Pohľad na smrť sa v historickom kontexte počas dlhých stáročí vyvíjal. V stredoveku bral človek smrť ako prirodzenú súčasť života, tak ako narodenie. Smrť človeka bola v tej dobe sociálna udalosť, na ktorej sa zúčastňovali všetci susedia a jej rituál bol až puntičkársky nemenný. V 17. storočí bol okruh prítomných podstatne menší, pri smrteľnej posteli sa zišla najbližšia rodina.

Prečítajte si tiež: Vývoj paliatívnej starostlivosti

Vývoj v 20. storočí a vznik hospicov

Moderná paliatívna starostlivosť sa začala formovať v druhej polovici 20. storočia. Za zakladateľku prvého moderného hospicu v Európe, hospicu sv. Krištofa v Londýne (1967) a priekopníčku koncepcie „celkovej bolesti“ nevyliečiteľne chorého a zomierajúceho, ktorá má súčasne somatický, psychický, sociálny a spirituálny rozmer sa považuje anglická lekárka Cicely M. Saundersová. Jej práca zdôraznila potrebu komplexnej starostlivosti o pacientov s nevyliečiteľnými chorobami, ktorá by zahŕňala nielen fyzickú, ale aj psychickú, sociálnu a duchovnú podporu.

Prvé oddelenie paliatívnej starostlivosti vzniklo v Montreali vo fakultnej nemocnici r. 1973. Založil ho chirurg-onkológ Balfour Mount, ktorý prvýkrát použil termín „paliatívna starostlivosť“. Tento názov sa ujal a používa sa dodnes. V r. 1987 bola vo Veľkej Británii prijatá koncepcia paliatívnej medicíny ako lekárskej špecializácie na úrovni ostatných špecializácií.

Paliatívna starostlivosť má začiatky v druhej polovici 20. storočia, kedy začali vznikať rôzne zariadenia pre dlhodobo chorých tzv. hospice. Vytvárali sa ako odpoveď na závažné problémy nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich. Vďaka mnohým, novým medicínskym objavom sa zmenil priebeh mnohých ochorení a zvýšila sa nádej pacientov na ich úplné vyliečenie. Na druhej strane sa pacienti s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúci pacienti stali záťažou z ekonomického hľadiska pre nemocnice a traumou lekárov, ktorí chceli byť úspešní v liečbe. Zomierajúci nedostávali primeranú liečbu príznakov a boli osamelí, odlúčení od svojich blízkych v neosobných nemocničných zariadeniach.

Paliatívna starostlivosť na Slovensku

Na Slovensku sa paliatívna starostlivosť začala rozvíjať neskôr ako v západných krajinách. Postupne však vznikali prvé hospice a oddelenia paliatívnej starostlivosti v nemocniciach. Dôležitým krokom bolo aj prijatie koncepcie paliatívnej medicíny ako špecializačného odboru.

V roku 1998 bola publikovaná Poznanská deklarácia o paliatívnej starostlivosti vo východnej Európe. Dôležitým dokumentom týkajúcim sa problematiky hospicov a paliatívnej starostlivosti je Odporúčanie Rady ministrov Rady Európy pre členské štáty o organizácii paliatívnej starostlivosti z novembra 2003, ktorý okrem iného uvádza: „Paliatívna starostlivosť sa nezameriava na špecifické ochorenie. Zahrňuje obdobie od diagnózy pokročilého ochorenia až po koniec trúchlenia pozostalých, čo môže byť roky, týždne a zriedkavejšie len dni. Nie je synonymom terminálnej starostlivosti, ale ju zahrňuje“.

Prečítajte si tiež: Zlepšenie Kvality Života vďaka Paliatívnej Starostlivosti

Od roku 2005 si pripomíname 12. október ako Svetový deň hospicovej a paliatívnej starostlivosti. Mottom minulého ročníka (2020) bolo: „Zdieľanie starostlivosti“. Napriek ťažkej dobe, keď celý svet bojuje s pandémiou covid 19, nesmieme zabúdať na ľudí, ktorí potrebujú paliatívnu starostlivosť teda zmierňovanie ťažkostí a bolestí pri nevyliečiteľnom ochorení.

Vzhľadom na dlhodobé podceňovanie problematiky paliatívnej starostlivosti, ktorej dôsledky v aktuálnej epidemiologickej situácii spoločnosť pociťuje, stojí za to spomenúť podporu paliatívnej zdravotnej starostlivosti v Hospici Matky Terezy v Bardejovskej Novej Vsi. V roku 2020, vďaka finančnej podpore Prešovského samosprávneho kraja mohli zlepšiť poskytovanie starostlivosti prostredníctvom zl…Priekopníčka paliatívnej starostlivosti, Kristína Križanová, ktorej prezidentka udelila štátne vyznamenanie Pribinov kríž III., uviedla, že vývoj paliatívnej medicíny sa za roky posunul vďaka lekárom, ktorí sa tejto oblasti venujú. V oblasti paliatívnej starostlivosti je potrebná nielen podpora štátu, ale aj podpora zdravotníctva. Na Slovensku vznikli prvé oddelenia paliatívnej starostlivosti pred 20 rokmi. Odvtedy žiaľ mnohé zanikli, pretože zdravotný systém v našej krajine im neumožnil prežiť.

Formy paliatívnej starostlivosti

• Ambulantná paliatívna starostlivosť: Prebieha v podobe domácej starostlivosti. Ide o návštevnú službu vykonávanú tzv. mobilným hospicom. Je ideálnou formou starostlivosti o nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich pacientov za podmienok, že ich zdravotný stav je stabilizovaný, symptómy ochorenia pod kontrolou, pacient má rodinné zázemie a domáca starostlivosť je dostupná. Ambulantnú zdravotnú starostlivosť v odbore paliatívna medicína vykonávajú mobilné hospice ako návštevnú službu lekára, sestry a podľa potreby ďalších zdravotníckych pracovníkov hospicu v domácom prostredí pacienta.
• Ústavná paliatívna starostlivosť: Vykonávajú hospice ako samostatné zdravotnícke zariadenia určené na poskytovanie paliatívnej starostlivosti so sídlom v samostatnej budove. Optimálny počet postelí v hospici je 20. Súčasťou hospicu môže byť stacionár paliatívnej starostlivosti, mobilný hospic, ambulancia paliatívnej medicíny, alebo iné ambulancie špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Ústavnú paliatívnu starostlivosť vykonávajú aj oddelenia paliatívnej medicíny v nemocniciach. Optimálny počet postelí je 10 až 20, pričom sa odporúčajú jednoposteľové izby s príslušenstvom pre pacientov, pri ktorých je možnosť ubytovania blízkej osoby. Pobyt pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta na oddelení sa riadi jeho potrebami. K ústavnej zdravotnej starostlivosti patria aj jednotky paliatívnej medicíny, zriaďované pri geriatrických, iných zdravotníckych a sociálnych zariadeniach. Predstavujú samostatnú jednotku pozostávajúcu z 2 až 3 jednoposteľových izieb, určenú pre pacientov vyžadujúcich paliatívnu starostlivosť.
• Hospicová starostlivosť: Je paliatívna starostlivosť poskytovaná pacientom s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúcim pacientom hospicom ako samostatným zdravotníckym zariadením. Môže sa poskytovať formou ústavnou i ambulantnou (tzv. mobilným hospicom).
• Terminálna starostlivosť: Je súčasťou paliatívnej starostlivosti, ktorá predstavuje starostlivosť o pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta v posledných dňoch a hodinách pred úmrtím. Starostlivosť o rodinu je súčasťou paliatívnej starostlivosti a znamená psychosociálnu podporu rodine pacienta pred jeho smrťou, počas zomierania a po jeho úmrtí. Cieľom tejto starostlivosti je predchádzať psychickým ochoreniam, ktoré vznikajú z nespracovaných zážitkov a straty blízkeho človeka.

Tím paliatívnej starostlivosti

Paliatívnu starostlivosť zabezpečuje multidisciplinárny tím, ktorý zahŕňa:

• Lekárov
• Sestry
• Psychológov
• Sociálnych pracovníkov
• Duchovných
• Dobrovoľníkov

Dobrovoľníci sú organizovanou a školenou skupinou ľudí, ktorí sú ochotní svoj voľný čas tráviť nezištnou pomocou druhým. Neposkytujú zdravotnú starostlivosť, ani keby boli profesiou zdravotnícki pracovníci. Ak je to potrebné, vykonávajú doplnkové a vedľajšie činnosti technického alebo kultúrneho charakteru s cieľom psychosociálnej podpory zdravotníckych pracovníkov, pacientov, alebo ich rodín: napr. podávanie informácií o zdravotníckom zariadení na orientáciu, sprevádzanie na procedúry, aranžovanie prostredia, drobné nákupy, či kultúrne vystúpenia. Môžu sa podieľať na aktivitách získavajúcich finančné zdroje pre oddelenie paliatívnej medicíny alebo hospic (predaj použitého šatstva, uchádzanie sa o granty a pod.).

Súčasný stav paliatívnej starostlivosti na Slovensku

Dnes existuje jediné oddelenie paliatívnej starostlivosti. Oddelenie paliatívnej medicíny a klinickej onkológie NOÚ v Bratislave, ktoré má k dispozícií 4 lekárov a 19 zdravotných sestier, ktorí sa starajú ročne o 200 pacientov. Lekári sú pod neustálym tlakom a musia sa vysporiadať okrem medicínskych aj s etickými otázkami.

Prečítajte si tiež: WHO a detská paliatívna starostlivosť

Výzvy a budúcnosť paliatívnej starostlivosti na Slovensku

Slovensko čaká v zlepšení a reorganizácii paliatívnej starostlivosti ešte dlhá cesta. Hlavnou úlohou je zabezpečiť jej dostupnosť na celom území Slovenska. Je potrebné vytvoriť sieť paliatívnych pracovísk vrátane mobilných hospicov. Ďalej je potrebné zabezpečiť vzdelávanie dostatočného množstva zdravotníckeho personálu (lekárov aj sestier), ktorý by mal poskytovať zdravotnú starostlivosť pacientom s nevyliečiteľným ochorením v pokročilom a terminálnom štádiu. Samozrejme netreba zabudnúť na novelizáciu zákona o dlhodobej zdravotnej starostlivosti.

Medzi hlavné výzvy patrí:

• Nedostatočná podpora zo strany štátu a zdravotníctva: Paliatívna starostlivosť súťaží o zdroje so „víťaznou medicínou“ a nie je prioritou pre poisťovne.
• Nedostatok lekárov a špecialistov: Chýbajú špecialisti zaoberajúci sa paliatívnou medicínou, čo znemožňuje vytvorenie minimálnej siete.
• Odmietanie platieb zo strany zdravotných poisťovní: Poisťovne často odmietajú platiť paliatívne oddelenia s odôvodnením, že potrebnú starostlivosť zabezpečujú iné oddelenia.
• Nedostatočné informovanie verejnosti: Je potrebné podporiť a rozšíriť možnosti primeraného informovania širokej verejnosti o problematike paliatívnej, hospicovej a dlhodobej starostlivosti.
• Starnutie obyvateľstva: Slovensko bude starnúť najintenzívnejšie zo všetkých krajín EÚ, čo zvýši potrebu paliatívnej starostlivosti.
• Nedostatočná príprava spoločnosti: Príprava spoločnosti na starnutie populácie je nedostatočná, čo má dopad na rezort práce, sociálnych vecí a rodiny a na rezort zdravotníctva.
• Nedostupnosť a kvalita zdravotnej a sociálnej starostlivosti: Závažné nedostatky v oblasti zabezpečenia všeobecnej dostupnosti a primeranej kvality zdravotnej a sociálnej starostlivosti sa prejavujú naliehavejšie v prípade osôb zo zraniteľných a znevýhodnených skupín obyvateľstva.

Starnutie obyvateľstva je dlhodobým globálnym trendom a Slovenská republika je súčasťou tohto demografického vývoja už niekoľko rokov. ŠÚ SR v máji 2019 zverejnil informáciu, že index starnutia za rok 2018 prvý raz v dejinách SR prekročil hodnotu 100, t.j. počet detí (≤ 14 rokov) je menší ako počet seniorov (65 +). Podľa prognóz Eurostatu bude Slovensko starnúť najintenzívnejšie zo všetkých krajín Európskej únie a v priebehu necelých 50 rokov sa Slovensko zmení z jednej z najmladších krajín Európskej únie na jednu z najstarších(v roku 2060 bude mať staršie obyvateľstvo od Slovenska len Portugalsko). Podľa ministerstva zdravotníctva SR je príprava celej spoločnosti na tento stav nedostatočná. Dôsledky tohto trendu majú najväčší dopad na rezort práce, sociálnych vecí a rodiny a na rezort zdravotníctva. Na túto situáciu v blízkej budúcnosti by sa mala spoločnosť pripravovať osobitnými programami zameranými na podporu sociálnej integrácie ľudí vo vyššom veku, programami zameranými na zvyšovanie povedomia o potrebách tejto generácie a na jej ochranu pred nežiaducimi spoločenskými javmi. Tieto programy by mali byť rozpracované až na lokálnu úroveň, keďže individuálne prežívanie jednotlivca sa vždy deje na konkrétnom mieste.

Vo vzťahu k systému zdravotníctva ide najmä o zdravotne postihnuté, ako aj o dlhodobo, ťažko, nevyliečiteľne či terminálne choré, zomierajúce alebo staršie osamelé osoby a o ľudí, ktorí sa ocitli v neľahkých zdravotných alebo sociálnych situáciách. Ďalej sa prehlbujú dlhodobé problémy nevhodne nastaveného, materiálne a personálne nezaisteného zdravotného a sociálneho systému. Je to aj jeden z dôvodov narastajúcej nedôvery obyvateľstva voči štátnym inštitúciám, ako aj voči celému politickému, sociálnemu a ekonomickému systému.

Možnosti zlepšenia paliatívnej starostlivosti na Slovensku

Medzi konkrétne kroky, ktoré by mohli prispieť k zlepšeniu paliatívnej starostlivosti, patria:

• Zabezpečenie finančnej podpory pre paliatívne oddelenia a hospice.
• Zvýšenie počtu špecialistov v paliatívnej medicíne prostredníctvom vzdelávacích programov.
• Zlepšenie informovanosti verejnosti o paliatívnej starostlivosti a hospicoch.
• Podpora dobrovoľníctva a filantropie v oblasti paliatívnej starostlivosti.
• Zohľadnenie potrieb starnúcej populácie pri plánovaní a poskytovaní paliatívnej starostlivosti.
• Podporiť a rozšíriť možnosti primeraného informovania širokej verejnosti o problematike paliatívnej, hospicovej a dlhodobej starostlivosti, vrátane podpory vhodne motivovaného dobrovoľníctva a filantropie.

Dôležitosť dôstojného odchodu zo života

To, čo k životu patrí, tomu by sme sa nemali brániť ani odmietať o tom hovoriť. Dôstojný odchod zo života je predsa želaním každého z nás a týka sa to nás všetkých. Aby sme vytvorili lepšie podmienky pre lekárov s týmito pacientami a ich rodinami, ktorí spoločne s nimi prežívajú posledné chvíle lúčenia. Potreba je o to naliehavejšia, že starších ľudí bude v našej spoločnosti neustále pribúdať.

tags: #paliativna #starostlivost #historia #vyvoj