
Slovenská lekárska komora a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky sa v nedávnej dobe stali dejiskom verejnej výmeny názorov, ktorá otvorila dôležité otázky týkajúce sa celoplošného testovania, odbornej diskusie a úlohy lekárov v krízových situáciách. Táto udalosť nám poskytuje príležitosť hlbšie sa zamyslieť nad fungovaním zdravotníckeho systému na Slovensku a postavením lekárov v ňom.
Šéf Slovenskej lekárskej komory, Marian Kollár, sa verejne ohradil voči obvineniam ministra obrany Jaroslava Naďa, ktorý ho obvinil z lobovania za súkromné spoločnosti v súvislosti s testovaním na COVID-19. Naď dokonca vyzval lekársku komoru, aby si zvolila nového šéfa. Kollár odmietol tieto obvinenia a vyzval ministra Naďa, aby svoje tvrdenia preukázal alebo sa ospravedlnil.
Kollár zdôraznil, že nie je proti celoplošnému testovaniu, ale upozorňoval na riziká a potrebu dobre premyslených krokov. Kritizoval tiež absenciu odbornej diskusie o testovaní.
Lekárske odborové združenie na čele s Petrom Visolajským ministra Naďa vyzvalo, aby sa ospravedlnil za dehonestujúce výroky voči Kollárovi v súvislosti s rokom 2011. Visolajský upozornil, že takéto vystupovanie môže zmariť úspech plošného testovania.
Minister Naď naopak obvinil Kollára z politického vystupovania proti vláde a z uprednostňovania vlastných záujmov pred stavom v nemocniciach.
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok pri bolestiach hlavy
V kontexte celoplošného testovania sa vyvíja maximálne úsilie na zabezpečenie jeho úspešného priebehu. Do testovania sa zapojilo vyše 500 zdravotníkov súkromnej nemocničnej siete Agel. Premiér Igor Matovič vyjadril poľutovanie nad tým, že za testovaním nestoja všetci politici a spomenul konkrétne Petra Pellegriniho. Zároveň vylúčil mobilizáciu zdravotníkov a uviedol, že zdravotníci si môžu v najrizikovejších regiónoch zarobiť za víkend 1 100 eur.
V súvislosti s pandémiou COVID-19 boli prijaté rôzne opatrenia, ako napríklad výnimka z nosenia rúšok pre osoby so stredným a ťažkým mentálnym alebo sluchovým postihnutím. Polícia pripomína, že návšteva cintorínov nie je medzi výnimkami zo zákazu vychádzania.
Pre lepšie pochopenie kontextu celej situácie je dôležité si priblížiť základné princípy poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku.
Podľa zákona č. z 21. Čl. (1) zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci s cieľom predĺženia života, zvýšenia kvality života a zdravého vývoja budúcich generácií. Zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.
Neodkladná zdravotná starostlivosť je definovaná ako zdravotná starostlivosť, ktorá sa poskytuje osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú z jej základných životných funkcií.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o pokožku hlavy: Kompletný sprievodca
Systém sociálneho zabezpečenia na Slovensku prešiel od roku 1989 výraznými zmenami. Cieľom bolo vytvoriť trojzložkovú sústavu, ktorej základom je sociálne poistenie, ku ktorému podporne majú pôsobiť štátna podpora a sociálna pomoc. V súčasnosti sa systém sociálneho poistenia transformuje na systém dôchodkového poistenia ako I. piliera dôchodkového systému založeného na priebežnom financovaní a súčasne má nahradiť súčasný systém odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania systémom úrazového poistenia.
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení upravuje sociálne poistenie ako poistenie nielen pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z dôvodu vzniku sociálnej udalosti, ale aj ako poistenie na zabezpečenie príjmu z dôvodu vzniku sociálnej udalosti bez výkonu zárobkovej činnosti a na uspokojovanie nárokov zamestnancov z pracovného pomeru z dôvodu insolventnosti ich zamestnávateľa.
Zákon definuje základné pojmy sociálneho poistenia, ako napríklad zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba a zamestnávateľ. Upravuje aj vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti.
Zákon o sociálnom poistení upravuje aj nárok na nemocenské dávky a ošetrovné. Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, zatiaľ čo samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Poistenec má nárok na ošetrovné, ak vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v zákone alebo potreba osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v zákone.
Prečítajte si tiež: Rozpoznávanie príznakov úrazu hlavy u detí
V kontexte zdravotnej starostlivosti na Slovensku zohrávajú dôležitú úlohu aj posudkoví lekári Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Ich úlohou je posudzovať zdravotný stav príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu, colníkov, profesionálnych vojakov a vojakov prípravnej služby.
Posudkoví lekári vykonávajú lekárske prehliadky, posudzujú zdravotnú spôsobilosť na výkon služby, rozhodujú o priznaní invalidného dôchodku a posudzujú nároky na náhradu škody pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania.
Ich práca je dôležitá pre zabezpečenie toho, aby boli do služby zaradení len tí príslušníci, ktorí sú zdravotne spôsobilí na výkon svojich povinností.
tags: #hlavy #posudkoví #lekári #ministerstva #vnútra #Slovensko