
Hmotná núdza je komplexná situácia, kedy príjem domácnosti nedosahuje úroveň životného minima. Členovia domácnosti si vtedy nedokážu zabezpečiť dostatočný príjem prácou, majetkom alebo uplatnením svojich práv. Štát v takýchto prípadoch poskytuje pomoc, avšak nárok na ňu nie je automatický. Je viazaný na splnenie určitých, zákonom stanovených, podmienok. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach nároku na pomoc v hmotnej núdzi na Slovensku.
Právne vzťahy súvisiace s poskytovaním pomoci v hmotnej núdzi upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2014. Definuje základné životné podmienky, ktoré má pomoc zabezpečiť, ako jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.
Dôležité je, že pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok sa neposkytujú do cudziny.
Nárok na pomoc v hmotnej núdzi má domácnosť, ktorej príjem nedosahuje sumy životného minima a členovia si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť príjem prácou, majetkom alebo uplatnením nárokov. Je však potrebné zdôrazniť, že stav hmotnej núdze automaticky neznamená nárok na pomoc v plnej výške životného minima. Pomoc sa poskytuje len do výšky nárokov stanovených v zákone.
Na účely posudzovania nároku na pomoc v hmotnej núdzi sa za členov domácnosti považujú osoby, ktorých príjmy a majetok sa posudzujú spoločne. Medzi nich patria:
Prečítajte si tiež: Definícia Dotácií
Ak osoba nežije s manželom/manželkou ani s deťmi spĺňajúcimi uvedené podmienky, posudzuje sa samostatne.
Životné minimum predstavuje spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Sumy životného minima sú nasledovné:
Tieto sumy sa používajú na posúdenie, či je osoba v stave hmotnej núdze, ale nepredstavujú výšku príspevkov, na ktoré má nárok.
Pri posudzovaní nároku na pomoc v hmotnej núdzi sa započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem sa definuje podľa zákona č. 601/2003 Z. z.
Pri posudzovaní nároku na pomoc v hmotnej núdzi sa započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem sa definuje podľa zákona č. 601/2003 Z. z. Od 1. septembra 2025 sa plánujú zmeny v posudzovaní príjmu s cieľom motivovať zamestnanosť. Zvýhodnené započítavanie príjmov sa bude uplatňovať počas prvých 6 mesiacov od vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, ktorý vznikol počas poberania pomoci v hmotnej núdzi. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem (napr. Zvýhodnené započítavanie príjmov podľa bodov 1-3 sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (napr. štátnozamestnanecký alebo služobný pomer), ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025.
Prečítajte si tiež: Hmotná núdza: Kto má nárok?
Pre uznanie hmotnej núdze je dôležité, aby členovia domácnosti nemali možnosť zabezpečiť si príjem uplatnením svojho majetku. To znamená, že sa posudzuje, či môžu svoj majetok predať alebo prenajať a tým si zvýšiť príjem.
Za majetok sa nepovažuje:
Pre posúdenie hmotnej núdze je dôležité aj to, aby členovia domácnosti nemali možnosť zabezpečiť si príjem uplatnením nejakého svojho práva, napríklad nároku na výživné, náhradné výživné, rodičovský príspevok, nároky vyplývajúce z pracovného pomeru (napríklad na zaplatenie mzdy) alebo nárok na dôchodok. Pomoc v hmotnej núdzi nastupuje až vtedy, keď človek nemá inú možnosť pomôcť si sám.
Štát poskytuje pomoc v hmotnej núdzi vo forme:
Suma pomoci sa určí spočítaním výšky dávky a príspevkov, na ktoré má domácnosť nárok, a od tejto sumy sa odpočíta príjem členov domácnosti.
Prečítajte si tiež: Systém Pomoci v Hmotnej Núdzi
Výška dávky v hmotnej núdzi závisí od zloženia domácnosti:
Od júla 2014 platí povinnosť „odpracovať“ si dávku, spravidla prácou pre obec a samosprávny kraj (menšie služby) alebo dobrovoľníckou činnosťou. Dávka sa znižuje o 84,90 € za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je zamestnaný na aspoň 32 hodín mesačne alebo nevykonáva aspoň 32 hodín mesačne menšie služby či dobrovoľnícku činnosť. Táto povinnosť sa nevzťahuje na osoby, ktoré nemôžu pracovať pre objektívne dôvody (vek, invalidita, ŤZP, starostlivosť o dieťa), ani na tých, ktorým nebola ponúknutá možnosť vykonávať menšie obecné služby alebo dobrovoľnícku činnosť.
Pri opakovanom porušení povinností súvisiacich so sprostredkovaním vhodného zamestnania úradom sa dávka zníži za každého plnoletého člena domácnosti až na 3 kalendárne mesiace. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov sa člen domácnosti nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.
Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok.
Ochranný príspevok slúži na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemôže pracovať. Poskytuje sa v sume 86,80 € mesačne, ak ide o člena domácnosti, ktorý:
Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá dlhšie ako 3 mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká. Ak však lekár potvrdí, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať aj naďalej, ochranný príspevok patrí najviac počas 12 kalendárnych mesiacov trvania nepriaznivého zdravotného stavu.
Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou.
Aktivačný príspevok je určený na podporu získania a prehĺbenia vedomostí, zručností a návykov, ktoré zvyšujú možnosti uplatnenia na trhu práce. Jeho výška je 86,80 € mesačne. Poskytuje sa členovi domácnosti, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a:
Aktivačný príspevok sa poskytuje aj členovi domácnosti, ktorý vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu. Aktivačný príspevok z dôvodu vykonávania menších obecných služieb je možné poberať najviac 18 mesiacov.
Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Aktivačný príspevok sa od 01.09.2025 poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi.
Príspevok na nezaopatrené dieťa sa poskytuje vo výške 23,70 € mesačne na každé nezaopatrené dieťa v domácnosti, ktoré riadne plní povinnú školskú dochádzku. Príspevok sa poskytuje počas školského roka aj školských prázdnin. Zanedbávaním riadneho plnenia školskej dochádzky je, ak dieťa neospravedlnene vynechá viac ako 15 vyučovacích hodín v mesiaci.
Príspevok na nezaopatrené dieťa je určený na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré riadne plní povinnú školskú dochádzku.
Príspevok na bývanie slúži na čiastočnú úhradu nákladov na bývanie v byte alebo dome, ktorého vlastníkom alebo nájomcom je niektorý z členov domácnosti, alebo na úhradu nákladov na bývanie v niektorom zo zariadení sociálnych služieb.
Výška príspevku závisí od počtu členov domácnosti:
Predpokladom poskytnutia príspevku je riadne uhrádzanie nákladov na bývanie, dane z nehnuteľnosti a poplatkov za komunálny odpad. Ak má vlastník alebo nájomca nedoplatky, príspevok môže poberať iba ak predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o plnení splátkového kalendára.
Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa prehodnocujú každých 12 mesiacov.
Jednorazová dávka je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorí sú v hmotnej núdzi. Poskytuje sa najmä na zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, bielizne, obuvi, nevyhnutného vybavenia domácnosti, mimoriadnych liečebných nákladov alebo školských potrieb.
Dávku možno priznať do výšky preukázaných skutočných výdavkov, najviac do výšky 806,64 € (trojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu). Ak sa poskytne opakovane, tak súčet súm poskytnutých v priebehu jedného roka nesmie presiahnuť túto hranicu. Na poskytnutie jednorazovej dávky nie je nárok, t. j. obec nemusí žiadosti vyhovieť, ak na poskytnutie takejto pomoci nemá finančné prostriedky.
Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi.
Pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje pre členov domácnosti až po posúdení ich príjmu, majetku, možnosti pracovať a uplatniť si nároky. Osoba, ktorá podá žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi (žiadateľ), je zástupcom členov domácnosti a po rozhodnutí úradu je aj príjemcom pomoci.
Žiadosť o jednorazovú dávku sa podáva na obecnom úrade v mieste trvalého bydliska.
Príjemca pomoci v hmotnej núdzi má určité povinnosti, napríklad:
Nárok na pomoc v hmotnej núdzi zaniká, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce pre jej poskytovanie, napríklad ak sa zvýši príjem domácnosti nad hranicu životného minima, alebo ak člen domácnosti prestane spĺňať podmienky pre poskytovanie príspevkov.
Ak bola pomoc v hmotnej núdzi poskytnutá neprávom, je osoba povinná vrátiť ju alebo jej časť zvýšenú o 10 %. Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z.