Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným a pracovná zmluva: Podmienky a možnosti

Každá spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) musí mať aspoň jedného konateľa. Ide o špecifický orgán s rozsiahlymi právomocami a značnou zodpovednosťou. Jeho postavenie, vrátane odmeňovania, je prísne regulované. Pracovnoprávny vzťah konateľa k s.r.o. je možný len za určitých podmienok.

Kto je konateľ spoločnosti?

Konateľ je štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným v zmysle § 133 Obchodného zákonníka. Je oprávnený robiť právne úkony vo všetkých veciach, čím priamo koná za právnickú osobu. Spoločnosť môže mať jedného alebo viacerých konateľov. Ak ich je viac, v mene spoločnosti koná každý samostatne, pokiaľ spoločenská zmluva neurčí inak (napr. konanie dvomi konateľmi spoločne). Spôsob konania konateľov sa zapisuje do Obchodného registra. Konateľské oprávnenia môže obmedziť spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie, no takéto obmedzenie nie je účinné voči tretím osobám. Konateľom môže byť aj cudzí štátny príslušník, pričom sa nevyžaduje špeciálna kvalifikácia, ale bezúhonnosť a plná spôsobilosť na právne úkony. Cudzinci mimo EÚ alebo OECD musia mať na Slovensku pobyt. Funkcia prvého konateľa vzniká zápisom spoločnosti do Obchodného registra, pričom ich mená, priezviská, rodné čísla a dátumy narodenia sa špecifikujú v spoločenskej zmluve.

Vznik a zánik funkcie konateľa

S výnimkou prvých konateľov, ktorých ustanovujú zakladatelia v spoločenskej zmluve, o vymenovaní a odvolaní konateľov rozhoduje valné zhromaždenie. Na rozhodnutie stačí jednoduchá väčšina hlasov, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje vyšší počet. Zákon neustanovuje funkčné obdobie, to sa upravuje v spoločenskej zmluve. Novela Obchodného zákonníka zaviedla povinnosti pre štatutárny orgán aj po skončení funkcie. Ak sa jediný štatutárny orgán vzdá funkcie, je odvolaný, zomrie alebo sa jeho funkcia skončí inak, príslušný orgán spoločnosti musí do troch mesiacov ustanoviť nového člena orgánu. Ak sa tak nestane do 60 dní od uplynutia tejto lehoty, ten, kto funkciu vykonával naposledy, je povinný podať návrh na zrušenie spoločnosti. Štatutárny orgán má aj po skončení funkcie povinnosť poskytovať súčinnosť za obdobie, v ktorom ju vykonával.

Obchodnoprávny vs. Pracovnoprávny vzťah

Slovenské súdy zastávajú názor, že vzťah medzi s.r.o. a jej konateľom musí byť vždy obchodnoprávny. Činnosti vyplývajúce z konateľskej funkcie teda nie je možné vykonávať na základe pracovnej zmluvy. Judikatúra ale zároveň pripúšťa, aby bol konateľ v spoločnosti aj zamestnaný; pracovnoprávny pomer ale nesmie byť uzatvorený na druh práce, ktorý by zahŕňal aktivity spadajúce pod pôsobnosť konateľa ako orgánu spoločnosti.

V praxi teda môže konateľ s.r.o. fungovať v dvoch režimoch:

Prečítajte si tiež: Konateľ a sociálny fond

1. Kombinovaný režim: Obchodnoprávna zmluva a pracovná zmluva
2. Obchodnoprávny režim: Vzťah konateľa a s.r.o. sa riadi len obchodnoprávnou zmluvou

Kombinovaný režim - Obchodnoprávna a pracovná zmluva

V tomto režime má konateľ uzatvorené dve zmluvy:

• Obchodnoprávnu zmluvu o výkone funkcie: Upravuje práva a povinnosti súvisiace s výkonom funkcie konateľa.
• Pracovnú zmluvu: Druh práce je vymedzený činnosťami, ktoré nie sú náplňou konateľskej funkcie (napr. programátor v IT spoločnosti alebo kuchár v spoločnosti prevádzkujúcej reštauráciu).

Obchodnoprávny režim - Zmluva o výkone funkcie

Ak je osoba ustanovená do funkcie konateľa, mala by byť medzi ňou a s.r.o. vždy uzatvorená minimálne zmluva o výkone funkcie. Pokiaľ sa konateľ a s.r.o. nedohodnú o konkrétnych otázkach ich vzťahu inak, bude sa primerane spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve. Zmluva o výkone funkcie musí byť písomná a schválená valným zhromaždením spoločnosti.

Činnosti, ktoré konateľ nemôže vykonávať v pracovnoprávnom režime

Funkcia konateľa je spojená s dvoma skupinami základných oprávnení:

1. Oprávnenia navonok spoločnosti (voči tretím osobám): Konateľ je štatutárnym orgánom, ktorý koná v mene spoločnosti voči obchodným partnerom, zákazníkom a iným tretím osobám.
2. Oprávnenia dovnútra spoločnosti: Ide najmä o obchodné vedenie spoločnosti, ktoré zahŕňa rozhodovanie o organizačných otázkach, vnútornej prevádzke podniku a podnikateľských zámeroch.

Konateľské oprávnenie konateľ síce nemôže vykonávať v pracovnoprávnom pomere, môže ho však do určitej miery preniesť na inú osobu, a to napr.:

• formou poverenia zamestnanca s.r.o. určitou činnosťou,
• udelením plnomocenstva na zastupovanie v určitej záležitosti (napr. advokátovi),
• udelením prokúry ako špeciálneho obchodnoprávneho plnomocenstva pre všetky úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku.

Konateľ nesmie udeliť generálne plnomocenstvo, ktoré by splnomocnilo inú osobu konať za spoločnosť vo všetkých veciach. Takéto plnomocenstvo by bolo neplatné, pretože by tým konatelia neprípustne prenášali svoje právomoci na inú osobu.

Prečítajte si tiež: Odvodové povinnosti pri čiastočnom invalidnom dôchodku a konateľstve

Kedy by konateľ mal uvažovať nad pracovnou zmluvou?

Kombinovaný režim pôsobenia konateľa v s.r.o. je nevyhnutný v prípadoch, keď konateľ vykonáva aj činnosti nad rámec konateľskej funkcie. Napríklad, ak cudzinec vykonáva funkciu konateľa reštaurácie a zároveň sa podieľa na príprave jedál, absencia pracovnej zmluvy na druh práce „kuchár“ môže mať za následok udelenie pokuty za nelegálne zamestnávanie. O uzatvorení pracovnej zmluvy by mal uvažovať aj konateľ, ktorý:

• pre s.r.o. vykonáva aj činnosti nad rámec konateľskej funkcie a
• nie je ani spoločníkom spoločnosti, ani sa na neho nevzťahuje výnimka z nelegálneho zamestnávania pre vymedzených rodinných príslušníkov.

Príklad: S.r.o. má troch konateľov; dvaja sú aj jej spoločníkmi a tretí je len konateľom a zároveň pre s.r.o. vykonáva aj iné pracovné činnosti. V takom prípade hrozí, že aktivity vykonávané nad rámec konateľskej funkcie môžu byť úradmi posúdené ako nelegálne zamestnávanie.

Odmeňovanie konateľa a odvody

Konateľ môže byť odmeňovaný za výkon funkcie, pričom výška odmeny je čisto postavená na dohode medzi spoločnosťou a konateľom a nemusí sa riadiť ustanoveniami Zákonníka práce o minimálnej mzde. Konateľ môže byť odmeňovaný viacerými spôsobmi:

• ako zamestnanec (ak má uzatvorenú pracovnú zmluvu),
• výkonnostnou odmenou,
• podielom na zisku.

Môže však nastať aj situácia, že nedostáva odmenu a nie je ani zamestnancom spoločnosti.

Ak konateľ dostáva len odmenu za výkon funkcie bez toho, aby bol zároveň zamestnancom, má povinnosť platiť odvody: nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné aj invalidné), poistenie v nezamestnanosti a zdravotné poistenie. Ak je konateľ zároveň zamestnancom, zamestnávateľ má rovnaké povinnosti ako pri iných zamestnancoch, t.j. nahlásiť konateľa do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne a plniť si ďalšie zákonné povinnosti. Konateľ v pracovnom pomere je povinný platiť odvody, t.j. nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné aj invalidné), poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie, úrazové poistenie, rezervný fond a zdravotné poistenie.

Prečítajte si tiež: Podmienky starobného dôchodku konateľa

Zodpovednosť konateľa

Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Konateľ, ktorý pri výkone funkcie porušil svoje povinnosti, je povinný nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla. Ak má spoločnosť viac konateľov, tí sú povinní nahradiť vzniknutú škodu spoločne a nerozdielne. Obchodný zákonník uvádza, akými spôsobmi môžu konatelia spôsobiť škodu spoločnosti, napr. poskytnutím plnenia spoločníkom v rozpore so zákonom alebo nadobudnutím majetku v rozpore s § 59a Obchodného zákonníka. Zodpovednosť konateľov spoločnosti sa spravuje všeobecnými ustanoveniami o zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka.

Konateľ sa môže vyviniť zo zodpovednosti, ak spôsobil škodu konaním, ktorým vykonával uznesenie valného zhromaždenia, ktoré nebolo v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. V spoločnosti s ručením obmedzeným nie je možné uzatvoriť dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré by vylúčili alebo obmedzili zodpovednosť konateľa. To isté platí o spoločenskej zmluve či stanovách spoločnosti.

Ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka upravuje podmienky udelenia absolutória konateľovi, čo znamená vzdanie sa nárokov spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi za predpokladu, že kvalifikovaná menšina hlasov spoločníkov nevznesie proti takémuto postupu protest do zápisnice z valného zhromaždenia. Táto skutočnosť nezbavuje konateľov povinnosti náhrady škody absolútne.

Veritelia sú povinní uplatňovať svoje nároky voči spoločnosti. Ak pohľadávku nemôžu uspokojiť z majetku spoločnosti, majú možnosť obrátiť sa na konateľov s cieľom uspokojenia svojich pohľadávok voči spoločnosti a vymáhať ich od nich vo svojom mene vlastný účet (aj tie, ktorých sa spoločnosť vzdala).

Zodpovednosť spoločníka za úpadok spoločnosti

Zodpovednosť spoločníka obchodnej spoločnosti za vzniknutý úpadok spoločnosti je upravená v § 66aa Obchodného zákonníka. V predmetnom ustanovení je upravená zodpovednosť veriteľom spoločnosti za škodu spôsobenú úpadkom spoločníka ako ovládanej osoby za podmienky, že svojím konaním podstatne prispela k úpadku ovládanej osoby (spoločnosti).

tags: #konatel #spolocnosti #a #pracovná #zmluva #podmienky