Povinný odchod do dôchodku na Slovensku: Nárok na odstupné a odchodné, započítavanie rokov štúdia a dôchodkový vek

Úvod

Otázka odchodu do dôchodku je pre mnohých zamestnancov na Slovensku veľmi aktuálna. S ňou súvisia aj nároky na odstupné a odchodné, ako aj započítavanie rokov štúdia do doby dôchodkového poistenia a samotný dôchodkový vek. Tento článok sa zameriava na komplexné vysvetlenie týchto pojmov a súvislostí, aby čitateľ získal jasný obraz o svojich právach a povinnostiach.

Odstupné: Kompenzácia pri ukončení pracovného pomeru

Odstupné predstavuje finančnú kompenzáciu pre zamestnanca, ak s ním zamestnávateľ ukončí pracovný pomer z dôvodov definovaných v § 63 Zákonníka práce. Dôležité je zdôrazniť, že nárok na odstupné nevzniká automaticky pri každom ukončení pracovného pomeru, ale len pri splnení určitých podmienok.

Kedy vzniká nárok na odstupné?

Nárok na odstupné vzniká vtedy, ak pracovný pomer trval minimálne 2 roky a zamestnávateľ ho ukončil z nasledovných dôvodov podľa § 63 Zákonníka práce:

• Zamestnanec nemôže vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu.
• Zamestnanec sa stal nadbytočným (napr. zrušením pracovnej pozície).

Dôležité je vedieť, že ak zamestnanec podá výpoveď sám, nárok na odstupné mu nevzniká.

Výpočet výšky odstupného

Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu doručenia výpovede alebo uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru. Presné pravidlá pre výpočet výšky odstupného sú uvedené v Zákonníku práce.

Prečítajte si tiež: Ako prebieha exekúcia dôchodcu?

Odchodné: Odmena pri odchode do dôchodku

Odchodné je na rozdiel od odstupného odmena pre zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. Ide o akúsi formu uznania za jeho celoživotnú prácu a kariéru u daného zamestnávateľa.

Kedy vzniká nárok na odchodné?

Zákonník práce definuje dve situácie, kedy môže vzniknúť nárok na odchodné:

1. Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok.
2. Zamestnancovi vznikol nárok na invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti pracovať o viac ako 70%). Stačí vznik nároku, nie je nutné, aby dôchodok bol reálne poberaný.

Výška odchodného

Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zamestnávateľ môže túto sumu navýšiť, ale nie znížiť pod zákonom stanovenú hranicu.

Započítavanie doby štúdia do doby dôchodkového poistenia

Pri posudzovaní nároku na dôchodok a jeho výšky je dôležitá otázka, či sa do doby dôchodkového poistenia (tzv. odpracované roky) započítava aj doba štúdia.

Obdobie pred rokom 2004

Do 31.12.2003 sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To znamenalo, že aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vypočítaný dôchodok.

Prečítajte si tiež: Úrad práce a povinnosti nezamestnaného

Obdobie po roku 2004

Od 1.1.2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa § 66 ods. sa započítava obdobie, za ktoré za občana platil poistné na dôchodkové poistenie štát (napríklad za osoby, ktoré vychovávajú deti do 6 rokov alebo poberajú opatrovateľský príspevok, resp. doba poistenia v zmluvných štátoch od r.

Od roku 2004 doba štúdia nie je automaticky obdobím povinného dôchodkového poistenia. Študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca a ani SZČO.

Započítanie štúdia na strednej škole

Započítanie štúdia na strednej škole závisí od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka.

• Obdobie od školského roka 1961/1962 do konca školského roka 1977/1978: Povinná školská dochádzka trvala deväť rokov (zákon č. 186/1960 Zb.).
• Obdobie od školského roka 1978/1979 do konca školského roka 1983/1984: Zriaďovali sa základné školy s ôsmimi ročníkmi (zákon č. 63/1978 Zb.). Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia.
• Obdobie od školského roka 1984/1985 do konca školského roka 2007/2008: Povinná školská dochádzka trvala desať rokov (zákon č. 29/1984 Zb.). V období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 umožňovali právne predpisy sociálneho zabezpečenia započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky.

Občania narodení po 31.8.1982 už končia povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná, v prvom ročníku strednej školy, a preto nemusia preukazovať dátum jej skončenia.

Príklad

Pani Alica sa narodila v roku 1983. V rokoch 2002 až 2007 študovala na vysokej škole. Z tejto doby sa jej započíta len doba štúdia na vysokej škole v rokoch 2002 a 2003.

Prečítajte si tiež: Platenie zdravotného poistenia: Kto je výnimkou?

Dôchodkový vek

Nárok na starobný dôchodok vznikne dosiahnutím dôchodkového veku. Dôchodkový vek je podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení stanovený na základe roku narodenia.

Príklady dôchodkového veku

• Poistenec narodený 20. mája 1958: Dôchodkový vek 62 rokov a 8 kalendárnych mesiacov. Dátum dovŕšenia dôchodkového veku 20. januára 2021.
• Poistenka narodená 31. marca 1957, počet vychovaných detí 2: Dôchodkový vek 61 rokov a 9 kalendárnych mesiacov. Dátum dovŕšenia dôchodkového veku 31. decembra 2018.

Presné údaje o dôchodkovom veku pre jednotlivé ročníky narodenia sú uvedené v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

tags: #povinný #odchod #do #dôchodku #Slovensko