
Majetok podniku predstavuje súhrn aktív firmy, poskytujúc prehľad o jej kapitáli. Účtovné predpisy rozlišujú rôzne typy majetku, pričom základné delenie je na hmotný (hnuteľný a nehnuteľný) a nehmotný majetok. Tieto druhy majetku sa ďalej členia na dlhodobý a krátkodobý. Osobitnú kategóriu tvorí finančný majetok a pohľadávky. Cieľom účtovnej evidencie majetku je poskytnúť prehľad o kapitáli firmy, teda o tom, čo firma vlastní a v akej hodnote.
Každý podnikateľ, ktorý vedie účtovníctvo, musí evidovať všetok svoj majetok. Aj SZČO (samostatne zárobkovo činná osoba) vedúca daňovú evidenciu musí viesť evidenciu majetku. Výnimkou je podnikateľ - SZČO, ktorý uplatňuje paušálne výdavky, a nemusí viesť komplexnú evidenciu majetku.
V súčasnosti sa už zriedka vedie fyzická evidencia majetku v zošitoch a knihách. Ak majetok nie je rozsiahly, evidencia sa dá viesť napríklad v Exceli. Pri rozsiahlejšom majetku je však vhodnejší účtovný softvér, ktorý pomáha nielen s evidenciou majetku, ale aj s ďalšími účtovnými úkonmi.
Hmotný majetok je fyzicky existujúci majetok, ako napríklad firemná nehnuteľnosť, služobné auto, vybavenie kancelárií a podobne. Nehmotný majetok sú "abstraktné" aktíva. Oba typy majetku, hmotný aj nehmotný, môžu byť krátkodobé alebo dlhodobé.
Hnuteľný majetok je definovaný ako fyzický majetok, ktorý sa dá premiestniť z jedného miesta na druhé bez zmeny jeho podstaty. Príkladom sú stroje, zariadenia, vozidlá, nábytok a iné predmety.
Prečítajte si tiež: Definícia hnuteľného majetku
Nehnuteľný majetok zahŕňa pozemky, budovy, stavby a iné objekty pevne spojené so zemou.
Krátkodobý majetok sa v účtovníctve definuje ako majetok, ktorého doba použiteľnosti, dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom je najviac jeden rok.
Pri dlhodobom majetku je dôležité rozlišovať medzi definíciou podľa zákona o dani z príjmu a zákona o účtovníctve, resp. postupov účtovania.
Samostatnú kategóriu majetku tvorí finančný majetok a pohľadávky, ktoré nespadajú ani pod hmotný, ani pod nehmotný majetok.
Finančný majetok je účtovný pojem, ktorý zákon o dani z príjmu spomína, ale odkazuje pri ňom na zákon o účtovníctve. Dlhodobý finančný majetok predstavuje firemnú investíciu do budúcna (niekedy sa označuje aj ako investičný majetok). Krátkodobý finančný majetok môže byť hotovosť v pokladnici alebo peniaze na firemnom účte.
Prečítajte si tiež: Ako financovať majetok v dedičstve
Pojem pohľadávka nie je vysvetlený ani v daňových, ani v účtovných predpisoch. Pohľadávkou sa rozumie právo jednej osoby požadovať určité plnenie od inej osoby. Dlhodobé pohľadávky sú pohľadávky s dohodnutou dobou splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom viac ako jeden rok. Krátkodobé pohľadávky majú dohodnutú dobu splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom najviac jeden rok.
Definícia dlhodobého majetku je dôležitá najmä kvôli daňovým a účtovným odpisom. Čo však s majetkom, ktorý je obstaraný lacnejšie ako 1 700 eur, resp. 2 400 eur, ale bude sa používať dlhšie ako rok? Všetko závisí od internej účtovnej smernice. Položky tohto typu sa môžu zaúčtovať ako drobný dlhodobý majetok a odpisovať, alebo sa samostatné hnuteľné veci zaúčtujú ako zásoby a nehmotný majetok ako služby. Typicky sú to pracovné stoly, notebooky, tlačiarne a lacnejší softvér.
Účtovná smernica môže stanoviť aj dolnú hranicu na evidenciu drobného dlhodobého majetku.
Krátkodobý majetok patrí medzi obežné aktíva. Je to všetok majetok, ktorého doba použiteľnosti, dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom je najviac jeden rok. Vo všeobecnosti sa teda "spotrebuje" do jedného roka od jeho obstarania.
Do investičného majetku ekonómovia radia aj tzv. goodwill, čo je hodnota značky (brand value).
Prečítajte si tiež: Hnuteľný vs. nehnuteľný majetok
Pre lepšie pochopenie uvádzame príklady rôznych druhov majetku:
Samostatnou hnuteľnou vecou je výrobné zariadenie, zariadenie a predmet slúžiaci na poskytovanie služieb, účelový predmet a iné zariadenie, ktoré s budovou alebo so stavbou netvorí jeden celok, aj keď je s ňou pevne spojený. Za samostatnú hnuteľnú vec sa považuje napríklad aj klimatizácia.
Súborom hnuteľných vecí je súhrn samostatných hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie. Súborom hnuteľných vecí so samostatným technicko-ekonomickým určením je aj časť výrobného alebo iného celku.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére. Tento zákon definuje majetok štátu ako veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, pohľadávok a iných majetkových práv. Správcom majetku štátu môže byť štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, právnická osoba zriadená osobitným zákonom alebo štátny orgán bez právnej subjektivity.
Správa majetku štátu zahŕňa oprávnenia a povinnosti správcu k majetku štátu, ktorý mu bol zverený. Správca je povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh, nakladať s ním podľa zákona, udržiavať ho v riadnom stave a chrániť ho pred poškodením, stratou, zneužitím alebo zmenšením. Majetok štátu, ktorý neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť správcovi na plnenie úloh, sa považuje za prebytočný majetok štátu.