Paliatívna medicína: Definícia, ciele a význam

Paliatívna medicína predstavuje komplexnú starostlivosť o pacientov s nevyliečiteľnými ochoreniami a ich rodiny. Zameriava sa na zlepšenie kvality života, zmiernenie utrpenia a zabezpečenie dôstojného odchodu zo života.

Definícia paliatívnej medicíny

Paliatívna medicína je starostlivosť o nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich pacientov, ktorá využíva najnovšie technické a medikamentózne možnosti v ich prospech a zároveň s empatiou, pravdivo, citlivo a v čo najväčšej miere zachováva dôstojnosť takéhoto pacienta.

Slovo "paliatívny" pochádza z latinského slova "palium", čo znamená plášť alebo prikrývku, symbolizujúcu ochranu a starostlivosť poskytovanú paliatívnou medicínou.

Ciele paliatívnej medicíny

Cieľom paliatívnej starostlivosti je zabezpečiť čo najvyššiu kvalitu života pre pacientov a ich rodiny, ktoré čelia závažnému ochoreniu. Medzi hlavné ciele patrí:

  • Zmiernenie bolesti a ďalších nepríjemných symptómov.
  • Poskytovanie psychologickej, sociálnej a duchovnej podpory pacientom a ich rodinám.
  • Zlepšenie kvality života.
  • Pomoc pacientom žiť čo najaktívnejšie až do smrti.
  • Podpora rodiny počas choroby pacienta a v období smútku.

História a vývoj paliatívnej medicíny na Slovensku

Paliatívna starostlivosť na Slovensku začala písať svoju históriu v roku 1995, kedy bolo založené oddelenie paliatívnej medicíny. Zakladateľkou bola MUDr. Kristína Križanová, nestorkou a priekopníčkou paliatívnej starostlivosti na Slovensku. V roku 2006 bola prijatá koncepcia paliatívnej medicíny ako špecializačného odboru. MUDr. Kristína Križanová v roku 1995 spoluzakladala prvé oddelenie paliatívnej starostlivosti, pracovala ako primárka na oddelení paliatívnej starostlivosti Národného onkologického ústavu v Bratislave. Je aktívna v slovenských aj medzinárodných organizáciách v oblasti paliatívnej medicíny, prednáša pre študentov aj laickú verejnosť, spolupracuje s dobrovoľníkmi a podieľa sa na množstve osvetových aktivít. V súčasnosti je aj odbornou garantkou mobilného hospicu Slnečnica v Bratislave.

Prečítajte si tiež: Financovanie hospicov v Nitre

Formy paliatívnej starostlivosti

Paliatívna starostlivosť môže byť poskytovaná v rôznych formách a zariadeniach, aby sa zabezpečila dostupnosť a komplexnosť služieb pre pacientov a ich rodiny.

  • Ambulantná paliatívna starostlivosť: Táto forma starostlivosti zahŕňa domácu starostlivosť, ktorú poskytujú mobilné tímy zdravotníckych pracovníkov v domácnosti pacienta.
  • Hospicová starostlivosť: Hospicová starostlivosť je špecializovaná forma paliatívnej starostlivosti, ktorá sa zameriava na poskytovanie komplexnej podpory pacientom v terminálnom štádiu ochorenia.
  • Domáca hospicová starostlivosť: Ideálna, no nie vždy dostačujúca forma starostlivosti, ktorá predpokladá rodinné zázemie a schopnosť rodiny poskytovať potrebnú starostlivosť.
  • Stacionáre - denné pobyty: Pacient je prijatý ráno a popoludní alebo večer sa vracia domov. Vhodné pre pacientov z blízkeho okolia hospicu, ak domáca starostlivosť nepostačuje.
  • Lôžková hospicová starostlivosť: Aktuálna, ak predchádzajúce formy starostlivosti nepostačujú alebo nie sú k dispozícii.
  • Nemocničná paliatívna starostlivosť: Paliatívna starostlivosť môže byť poskytovaná aj v nemocničných zariadeniach, kde sa špecializované tímy starajú o pacientov s pokročilými ochoreniami. Akútne oddelenie paliatívnej medicíny je potrebné pre tých, ktorí budú zomierať zle bez komplexnej paliatívnej starostlivosti, vrátane sociálnej, duchovnej a duševnej pre pacienta a jeho blízkych. Ide najmä o mladých nevyliečiteľne chorých pacientov.
  • Detský hospic: Na rozdiel od hospicov pre dospelých, detské hospice sa sústreďujú na "odľahčovaciu" starostlivosť, kde deti a ich rodiny prichádzajú na krátkodobé pobyty, aby si oddýchli a načerpali novú silu.

Princípy paliatívnej medicíny

Paliatívna medicína sa riadi niekoľkými kľúčovými princípmi, ktoré zabezpečujú holistický a etický prístup k pacientom a ich rodinám.

  • Rešpektovanie autonómie pacienta: Pacient má právo rozhodovať o svojej liečbe a starostlivosti. Je dôležité prehodnotiť rozhodnutia vypočutím pacienta a rodiny, aby sa dospelo k vzájomnej dohode.
  • Zmierňovanie utrpenia: Zmiernenie bolesti a iných symptómov je prioritou paliatívnej starostlivosti.
  • Podpora kvality života: Paliatívna starostlivosť sa zameriava na zlepšenie kvality života pacientov a ich rodín.
  • Holistický prístup: Paliatívna starostlivosť zohľadňuje fyzické, psychické, sociálne a duchovné potreby pacientov.
  • Podpora rodiny: Paliatívna starostlivosť poskytuje podporu a poradenstvo rodinám pacientov počas choroby a v období smútku.
  • Tímová práca: Paliatívna starostlivosť je poskytovaná multidisciplinárnym tímom odborníkov, ktorí spolupracujú na zabezpečení komplexnej starostlivosti.

Paliatívna medicína vs. Kuratívna medicína

Paliatívna medicína sa často porovnáva s kuratívnou medicínou, ktorá sa zameriava na vyliečenie ochorenia. Hoci sa tieto dva prístupy môžu zdať protichodné, v skutočnosti sa navzájom dopĺňajú. Paliatívna starostlivosť by mala byť poskytovaná súčasne s ostatnou potenciálne liečebnou alebo život predlžujúcou liečbou kedykoľvek v priebehu akéhokoľvek závažného ochorenia.

AspektKuratívna medicínaPaliatívna medicína
CieľVyliečenie ochoreniaZmiernenie utrpenia a zlepšenie kvality života
ZameranieChorobaPacient a jeho rodina
Štádium ochoreniaVyliečiteľné ochoreniaPokročilé a terminálne štádiá ochorenia
PrístupAgresívna liečba, terapeutické prístroje, vysoko-technická medicínaSymptomatická kontrola, podpora, holistický prístup
DôrazPredĺženie života za každú cenuDôstojnosť, komfort a kvalita života
Miesto poskytovaniaNemocnice, špecializované centráDomov, hospic, nemocnica
Zameranie na smrťÚmyselné nehovorenie o smrti, akoby ani neexistovala.Otvorená a citlivá komunikácia o smrti ako súčasti života.

Význam paliatívnej medicíny

Paliatívna medicína zohráva kľúčovú úlohu v zdravotníctve, pretože zabezpečuje komplexnú starostlivosť a podporu pre pacientov s nevyliečiteľnými ochoreniami a ich rodiny. Viaceré štúdie ukazujú, že pacienti zaradení do paliatívnej starostlivosti majú lepšiu kvalitu života oproti pacientom dostávajúcim štandardnú liečbu bez podpory paliatológa.

Prínosy paliatívnej medicíny

  • Zlepšenie kvality života pacientov a ich rodín.
  • Zmiernenie bolesti a ďalších nepríjemných symptómov.
  • Poskytovanie psychologickej, sociálnej a duchovnej podpory.
  • Zníženie stresu a úzkosti u pacientov a ich rodín.
  • Pomoc pacientom žiť čo najaktívnejšie až do smrti.
  • Podpora rodiny počas choroby pacienta a v období smútku.
  • Zníženie počtu zbytočných hospitalizácií a lekárskych zákrokov.
  • Zlepšenie komunikácie a rozhodovania o liečbe.

Etické aspekty paliatívnej medicíny

Paliatívna medicína sa zaoberá mnohými etickými otázkami, ktoré súvisia s starostlivosťou o pacientov v terminálnom štádiu ochorenia.

Prečítajte si tiež: Andrašová: Hospic a paliatívna starostlivosť

  • Eutanázia: Eutanázia, alebo usmrtenie zo súcitu, je eticky odsudzovaná a zákonom trestaná. Paliatívna medicína sa zameriava na zmiernenie utrpenia a zlepšenie kvality života, nie na ukončenie života.
  • Asistovaná samovražda: Asistovaná samovražda je tiež eticky sporná a v mnohých krajinách zakázaná. Paliatívna medicína sa snaží poskytnúť pacientom komplexnú podporu, aby sa necítili nútení k samovražde.
  • Informed consent (informovaný súhlas): Pacient má právo byť informovaný o svojom zdravotnom stave a rozhodovať o svojej liečbe.

Paliatívna medicína na Slovensku: Súčasnosť a výzvy

Na Slovensku je k dispozícii 13 špecialistov v paliatívnej medicíne, čo je žalostne málo. Funguje jediné akútne paliatívne oddelenie v Národnom onkologickom ústave v Bratislave, ktoré má kapacitu 19 lôžok, priemerná ošetrujúca doba je 8 dní. Doplatky pacientov na mesiac pobytu v hospici sú od 700€ v Bratislave do 300-500€ mimo Bratislavy. Na Slovensku ešte zatiaľ nie je komplexná paliatívna starostlivosť všade dostupná.

Zomieranie na Slovensku

Umieranie na Slovensku je tabuizovaná téma, spojená so strachom z bolesti a odlúčenia od blízkych. Väčšina ľudí si želá zomrieť v domácom prostredí, no realita je taká, že až 65% ľudí umiera inde ako doma a toto číslo pomaličky rastie. Smrť postupne vytesňujeme do nemocníc a iných zariadení. Mnohí ľudia si myslia, že o vážne chorého človeka je možné sa postarať aj v domácom prostredí. Za najväčšie úskalia deklarujú najmä financie a veľkú záťaž na rodinu.

Hospicová starostlivosť a jej vnímanie

Z prieskumu vyplynulo, že ľudia poznajú pojem hospic, no majú len hmlistú predstavu o tom, čo to je. Na priamu otázku kde by ľudia chceli zomrieť, uviedlo hospic len 6% z nich. Radšej by umierali v nemocnici alebo v sociálnom zariadení. A najhoršie sa umiestnila liečebňa dlhodobo chorých. Hospic sa do povedomia verejnosti zatiaľ nezapísal dobre. Mnohí ľudia si myslia, že tam príjmu len kresťanov alebo naopak len židov, mnohí sa obávajú ortieľu, že je to miesto, kde sa „len" zomiera, verejná mienka smrť vytesňuje aj z možnosti neobvyklých riešení na Slovensku ale obvyklých v Európe.

Potreba zmeny

Slovensko čaká v zlepšení a reorganizácii paliatívnej starostlivosti ešte dlhá cesta. Hlavnou úlohou je zabezpečiť jej dostupnosť na celom území Slovenska. Je potrebné vytvoriť sieť paliatívnych pracovísk vrátane mobilných hospicov. Ďalej je potrebné zabezpečiť vzdelávanie dostatočného množstva zdravotníckeho personálu (lekárov aj sestier), ktorý by mal poskytovať zdravotnú starostlivosť pacientom s nevyliečiteľným ochorením v pokročilom a terminálnom štádiu. Samozrejme netreba zabudnúť na novelizáciu zákona o dlhodobej zdravotnej starostlivosti.

Zomieranie a proces vyrovnávania sa so smrťou

Narodili sme sa s vedomím, že náš život je dočasný. Strach zo smrti sa vystupňuje pri každom závažnom ochorení a má ho každý z nás bez ohľadu na vek alebo profesiu. Väčšina z nás, ktorí si uvedomujú postup choroby a ubúdanie síl, tušia aj skutočnosť blížiacej sa smrti. Dostavuje sa strach zo smrti, ľútosť a neistota, čo bude nasledovať. Každý však potrebuje útechu kňaza alebo svojho najbližšieho. Problémom je skutočnosť, že problematika smrti a zomierania patrí medzi tabu našej spoločnosti. Zomierajúci často zostávajú so skutočnosťou blížiacej sa smrti sami, pretože nenachádzajú spôsob, ako by mohli svoje pocity z blížiaceho sa konca s niekým zdieľať.

Prečítajte si tiež: Recenzie na hospic pre seniorov Močenok

Modely zomierania

V súčasnosti sa umieranie a smrť inštitucionalizujú. Menej sa zomiera doma, čoraz viac v ústavoch. V súčasnosti rozlišujeme dva modely zomierania:

  • Domáci model zomierania („tradičný model umierania“): starostlivosť o zomierajúceho v kruhu rodiny.
  • Inštitucionalizovaný model zomierania („moderný model umierania“): nemocnice, liečebne dlhodobo chorých, domovy dôchodcov, paliatívne oddelenia, hospice a pod.

Domáci model zomierania

Pre tradičné chápanie znamenala smrť predovšetkým hodnotenie života a zomierajúci bol podporovaný k tomu, aby sa zamýšľal nad zmyslom života a svojim konaním. Skúsenosť, ako sa starať o zomierajúceho človeka sa v minulosti odovzdávala z generácie na generáciu.

Inštitucionalizovaný model zomierania

Snaha obohatiť analgetickú liečbu a skvalitniť ošetrovateľskú starostlivosť o umierajúcich viedli k vybudovaniu moderných nemocníc, či hospicových zariadení, kde sa chorým dostáva najlepšia profesionálna starostlivosť. V tomto modeli umierania chýba potrebný ľudský kontakt, umieranie stratilo charakter sociálneho aktu. Rodina prichádza na návštevu a nevie, ako sa má správať, čo má hovoriť a myslí si, že profesionál je tu od toho, aby sa o umierajúceho pacienta postaral.

Štádiá zomierania a proces vyrovnávania sa so smrťou

Umieranie je konečnou fázou ľudského života. Prichádza väčšinou ako záverečné vyústenie už prítomného ochorenia. Je charakterizované postupným alebo náhle vzniknutým nezvratným zlyhaním funkčných systémov ľudského organizmu a poruchou regulácie týchto systémov.

Rozdelenie z hľadiska času a intenzity prežívania zomierania:

  • Rýchla smrť - náhle zomierajúci, takmer bez utrpenia (bleskom, prúdom, pri autonehode, infarkt a pod.).
  • Pomalá smrť - proces zomierania prebieha veľmi pomaly, s veľkou intenzitou utrpenia a pri plnom vedomí (napr. u onkologických pacientov). Chronické ochorenia (CNS, Alzheimerova choroba, demencia a ).

Štádiá zomierania podľa Elisabeth Kübler-Rossovej

Americká lekárka švajčiarskeho pôvodu, Elisabeth Kübler-Rossová, odtabuizovala problematiku zomierania a smrti v celosvetovom meradle. Napísala knihu „O smrti a umírání“, v ktorej na základe vlastných profesionálnych skúseností zachytáva obdobie medzi stanovením diagnózy ochorenia a smrťou. Jednotlivé obdobia rozdelila do piatich štádií (fáz):

  • Šok, popretie
  • Hnev, vzbura, rozhorčenie
  • Vyjednávanie,spochybňovanie
  • Depresia, zúfalstvo, beznádej
  • Prijatie, akceptácia, zmierenie

Šok, popretie

,,Nie, to nie je pravda, pre mňa to neplatí.“,,To je určite omyl.“,,Zamenili moje výsledky.“

Odporúčaný prístup: Je potrebné nadviazať kontakt, získať dôveru u zomierajúceho.

Hnev, vzbura, agresia

keď sa obavy zmenia na istotu - veľmi ťažké štádium, pacient si naplno uvedomuje realitu a nezvratnosť situácie, pocit nespravodlivosti, mrzutosť, kritizovanie, zlosť a konflikty s ošetrujúcim personálom, členmi rodiny, agresivita - dostáva sa do tzv. sociálnej izolácie, pacient si často uvedomuje, že taký dovtedy nebýval. ,,Prečo práve ja?“,,Čia je to vina?“

Odporúčaný prístup: Dovoliť zomierajúcemu odreagovanie, nepohoršovať sa.

Vyjednávanie, spochybňovanie

vážne chorý človek = reakcie dieťaťa, hľadanie zázračných liekov, liečiteľov, je ochotný zaplatiť čokoľvek. vyjednávanie s osudom (Bohom), čo chce ešte stihnúť (promócie, svadba dieťaťa..), odklad, stanovenie hranice, kolísanie medzi nádejou a beznádejou. „Možno predsa len nie ja, ešte nie…“

Odporúčaný prístup: Maximálna trpezlivosť, ale pozor na podvodníkov (tzv. liečiteľov), ktorí by mohli zomierajúceho zneužiť.

Depresia, zúfalstvo, beznádej

strach z účtovania, strach o zaistenie rodiny, keď choroba výrazne pokročila, strata fyzických síl, ženy - po amputácii prsníka, neschopnosť plniť sociálnu rolu (starostlivosť o deti, rodičov), chce, aby sa skrátilo obdobie utrpenia, čakania, aby sa všetko skončilo, niekedy nič od nikoho nežiada, môže sa ale pokúsiť o samovraždu, Reaktívna forma (potreba veľa rozprávať, o minulosti, o rodine, o tom, čo ho ťaží), Prípravná forma (tichá) - spoluúčasť, dotyk, „Aký to má pre mňa zmysel, čo to pre mňa znamená, čo ma čaká?“

Odporúčaný prístup: Trpezlivo počúvať. Pomôcť urovnať vzťahy. Pomôcť hľadať riešenie pri zaisťovaní rodiny.

Zmierenie, prijatie, akceptácia

súhlas, vyrovnanie, pokora, zmieruje sa s chorobou i so smrťou, necíti zlosť, odpútava sa od života, pričom emočná bolesť ustupuje, niekedy chce byť sám, veľmi ťažké obdobie pre príbuzných pacienta, nová nádej, že choroba a utrpenie majú svoj skrytý zmysel, pre veriacich je zakotvený v transcendentne, v Bohu. „Áno, všetko má svoj zmysel, prijímam to…“,,Skončil boj, je čas ísť…“,,Dokonané je…“,,Do Tvojich rúk porúčam sa, Bože…“

Odporúčaný prístup: Mlčanlivá ľudská prítomnosť. Dôležitá je neverbálna komunikácia. POZOR - rodina v tomto štádiu potrebuje možno väčšiu pomoc než pacient!

Cieľom zdravotníckeho personálu je pomôcť nevyliečiteľne chorému, aby dosiahol fázu zmierenia.

Formy paliatívnej starostlivosti

Paliatívna starostlivosť sa v Slovenskej republike poskytuje v štátnych, alebo neštátnych zdravotníckych zariadeniach, ktoré vznikajú v pôsobnosti MZ SR, ako aj v pôsobnosti iných orgánov štátnej správy. Paliatívna starostlivosť resp. medicína sa v Slovenskej republike podľa Koncepcie zdravotnej starostlivosti v odbore paliatívna medicína vrátane hospicovej starostlivosti MZ SR (2006) poskytuje formou ambulantnej (v podobe domácej starostlivosti) a ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Ústavná zdravotná starostlivosť v odbore paliatívna medicína vykonávajú:

  • Hospice - ako samostatné zdravotnícke zariadenia určené na poskytovanie paliatívnej starostlivosti so sídlom v samostatnej budove. Súčasťou hospicu môže byť stacionár paliatívnej starostlivosti, mobilný hospic, ambulancia paliatívnej medicíny, alebo iné ambulancie špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Paliatívnu starostlivosť poskytovanú hospicmi označujeme ako hospicovú starostlivosť.
  • Oddelenia paliatívnej medicíny - v nemocniciach a iných zdravotníckych zariadeniach ako ich organizačná súčasť. Od nemocničného oddelenia sa odlišujú prispôsobením starostlivosti potrebám pacienta, čo znamená neobmedzený čas návštev, pacient si určuje čas spánku, čas na jedlo, hygienu a pod. Optimálny počet postelí je 10 až 20, odporúčajú sa jednoposteľové izby s príslušenstvom pre pacientov, pri ktorých je možnosť ubytovania blízkej osoby.
  • Jednotky paliatívnej medicíny - zriaďované pri geriatrických, iných zdravotníckych a sociálnych zariadeniach. Predstavujú samostatnú jednotku pozostávajúcu z 2 až 3 jednoposteľových izieb, určenú pre pacientov vyžadujúcich paliatívnu starostlivosť.

Ambulantnú zdravotnú starostlivosť v odbore paliatívna medicína vykonávajú:

  • Mobilné hospice - ako návštevnú službu lekára, sestry a podľa potreby ďalších zdravotníckych pracovníkov zdravotníckeho zariadenia hospicu v domácom prostredí pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta. Starostlivosť je zameraná najmä na úľavu od bolesti.
  • Ambulancie paliatívnej medicíny, vrátane návštevnej služby lekára.

tags: #hospic #paliativna #medicina #definicia