
Paliatívna medicína predstavuje komplexnú starostlivosť o pacientov s nevyliečiteľnými ochoreniami a ich rodiny. Zameriava sa na zlepšenie kvality života, zmiernenie utrpenia a zabezpečenie dôstojného odchodu zo života.
Paliatívna medicína je starostlivosť o nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich pacientov, ktorá využíva najnovšie technické a medikamentózne možnosti v ich prospech a zároveň s empatiou, pravdivo, citlivo a v čo najväčšej miere zachováva dôstojnosť takéhoto pacienta.
Slovo "paliatívny" pochádza z latinského slova "palium", čo znamená plášť alebo prikrývku, symbolizujúcu ochranu a starostlivosť poskytovanú paliatívnou medicínou.
Cieľom paliatívnej starostlivosti je zabezpečiť čo najvyššiu kvalitu života pre pacientov a ich rodiny, ktoré čelia závažnému ochoreniu. Medzi hlavné ciele patrí:
Paliatívna starostlivosť na Slovensku začala písať svoju históriu v roku 1995, kedy bolo založené oddelenie paliatívnej medicíny. Zakladateľkou bola MUDr. Kristína Križanová, nestorkou a priekopníčkou paliatívnej starostlivosti na Slovensku. V roku 2006 bola prijatá koncepcia paliatívnej medicíny ako špecializačného odboru. MUDr. Kristína Križanová v roku 1995 spoluzakladala prvé oddelenie paliatívnej starostlivosti, pracovala ako primárka na oddelení paliatívnej starostlivosti Národného onkologického ústavu v Bratislave. Je aktívna v slovenských aj medzinárodných organizáciách v oblasti paliatívnej medicíny, prednáša pre študentov aj laickú verejnosť, spolupracuje s dobrovoľníkmi a podieľa sa na množstve osvetových aktivít. V súčasnosti je aj odbornou garantkou mobilného hospicu Slnečnica v Bratislave.
Prečítajte si tiež: Financovanie hospicov v Nitre
Paliatívna starostlivosť môže byť poskytovaná v rôznych formách a zariadeniach, aby sa zabezpečila dostupnosť a komplexnosť služieb pre pacientov a ich rodiny.
Paliatívna medicína sa riadi niekoľkými kľúčovými princípmi, ktoré zabezpečujú holistický a etický prístup k pacientom a ich rodinám.
Paliatívna medicína sa často porovnáva s kuratívnou medicínou, ktorá sa zameriava na vyliečenie ochorenia. Hoci sa tieto dva prístupy môžu zdať protichodné, v skutočnosti sa navzájom dopĺňajú. Paliatívna starostlivosť by mala byť poskytovaná súčasne s ostatnou potenciálne liečebnou alebo život predlžujúcou liečbou kedykoľvek v priebehu akéhokoľvek závažného ochorenia.
| Aspekt | Kuratívna medicína | Paliatívna medicína |
|---|---|---|
| Cieľ | Vyliečenie ochorenia | Zmiernenie utrpenia a zlepšenie kvality života |
| Zameranie | Choroba | Pacient a jeho rodina |
| Štádium ochorenia | Vyliečiteľné ochorenia | Pokročilé a terminálne štádiá ochorenia |
| Prístup | Agresívna liečba, terapeutické prístroje, vysoko-technická medicína | Symptomatická kontrola, podpora, holistický prístup |
| Dôraz | Predĺženie života za každú cenu | Dôstojnosť, komfort a kvalita života |
| Miesto poskytovania | Nemocnice, špecializované centrá | Domov, hospic, nemocnica |
| Zameranie na smrť | Úmyselné nehovorenie o smrti, akoby ani neexistovala. | Otvorená a citlivá komunikácia o smrti ako súčasti života. |
Paliatívna medicína zohráva kľúčovú úlohu v zdravotníctve, pretože zabezpečuje komplexnú starostlivosť a podporu pre pacientov s nevyliečiteľnými ochoreniami a ich rodiny. Viaceré štúdie ukazujú, že pacienti zaradení do paliatívnej starostlivosti majú lepšiu kvalitu života oproti pacientom dostávajúcim štandardnú liečbu bez podpory paliatológa.
Paliatívna medicína sa zaoberá mnohými etickými otázkami, ktoré súvisia s starostlivosťou o pacientov v terminálnom štádiu ochorenia.
Prečítajte si tiež: Andrašová: Hospic a paliatívna starostlivosť
Na Slovensku je k dispozícii 13 špecialistov v paliatívnej medicíne, čo je žalostne málo. Funguje jediné akútne paliatívne oddelenie v Národnom onkologickom ústave v Bratislave, ktoré má kapacitu 19 lôžok, priemerná ošetrujúca doba je 8 dní. Doplatky pacientov na mesiac pobytu v hospici sú od 700€ v Bratislave do 300-500€ mimo Bratislavy. Na Slovensku ešte zatiaľ nie je komplexná paliatívna starostlivosť všade dostupná.
Umieranie na Slovensku je tabuizovaná téma, spojená so strachom z bolesti a odlúčenia od blízkych. Väčšina ľudí si želá zomrieť v domácom prostredí, no realita je taká, že až 65% ľudí umiera inde ako doma a toto číslo pomaličky rastie. Smrť postupne vytesňujeme do nemocníc a iných zariadení. Mnohí ľudia si myslia, že o vážne chorého človeka je možné sa postarať aj v domácom prostredí. Za najväčšie úskalia deklarujú najmä financie a veľkú záťaž na rodinu.
Z prieskumu vyplynulo, že ľudia poznajú pojem hospic, no majú len hmlistú predstavu o tom, čo to je. Na priamu otázku kde by ľudia chceli zomrieť, uviedlo hospic len 6% z nich. Radšej by umierali v nemocnici alebo v sociálnom zariadení. A najhoršie sa umiestnila liečebňa dlhodobo chorých. Hospic sa do povedomia verejnosti zatiaľ nezapísal dobre. Mnohí ľudia si myslia, že tam príjmu len kresťanov alebo naopak len židov, mnohí sa obávajú ortieľu, že je to miesto, kde sa „len" zomiera, verejná mienka smrť vytesňuje aj z možnosti neobvyklých riešení na Slovensku ale obvyklých v Európe.
Slovensko čaká v zlepšení a reorganizácii paliatívnej starostlivosti ešte dlhá cesta. Hlavnou úlohou je zabezpečiť jej dostupnosť na celom území Slovenska. Je potrebné vytvoriť sieť paliatívnych pracovísk vrátane mobilných hospicov. Ďalej je potrebné zabezpečiť vzdelávanie dostatočného množstva zdravotníckeho personálu (lekárov aj sestier), ktorý by mal poskytovať zdravotnú starostlivosť pacientom s nevyliečiteľným ochorením v pokročilom a terminálnom štádiu. Samozrejme netreba zabudnúť na novelizáciu zákona o dlhodobej zdravotnej starostlivosti.
Narodili sme sa s vedomím, že náš život je dočasný. Strach zo smrti sa vystupňuje pri každom závažnom ochorení a má ho každý z nás bez ohľadu na vek alebo profesiu. Väčšina z nás, ktorí si uvedomujú postup choroby a ubúdanie síl, tušia aj skutočnosť blížiacej sa smrti. Dostavuje sa strach zo smrti, ľútosť a neistota, čo bude nasledovať. Každý však potrebuje útechu kňaza alebo svojho najbližšieho. Problémom je skutočnosť, že problematika smrti a zomierania patrí medzi tabu našej spoločnosti. Zomierajúci často zostávajú so skutočnosťou blížiacej sa smrti sami, pretože nenachádzajú spôsob, ako by mohli svoje pocity z blížiaceho sa konca s niekým zdieľať.
Prečítajte si tiež: Recenzie na hospic pre seniorov Močenok
V súčasnosti sa umieranie a smrť inštitucionalizujú. Menej sa zomiera doma, čoraz viac v ústavoch. V súčasnosti rozlišujeme dva modely zomierania:
Pre tradičné chápanie znamenala smrť predovšetkým hodnotenie života a zomierajúci bol podporovaný k tomu, aby sa zamýšľal nad zmyslom života a svojim konaním. Skúsenosť, ako sa starať o zomierajúceho človeka sa v minulosti odovzdávala z generácie na generáciu.
Snaha obohatiť analgetickú liečbu a skvalitniť ošetrovateľskú starostlivosť o umierajúcich viedli k vybudovaniu moderných nemocníc, či hospicových zariadení, kde sa chorým dostáva najlepšia profesionálna starostlivosť. V tomto modeli umierania chýba potrebný ľudský kontakt, umieranie stratilo charakter sociálneho aktu. Rodina prichádza na návštevu a nevie, ako sa má správať, čo má hovoriť a myslí si, že profesionál je tu od toho, aby sa o umierajúceho pacienta postaral.
Umieranie je konečnou fázou ľudského života. Prichádza väčšinou ako záverečné vyústenie už prítomného ochorenia. Je charakterizované postupným alebo náhle vzniknutým nezvratným zlyhaním funkčných systémov ľudského organizmu a poruchou regulácie týchto systémov.
Rozdelenie z hľadiska času a intenzity prežívania zomierania:
Americká lekárka švajčiarskeho pôvodu, Elisabeth Kübler-Rossová, odtabuizovala problematiku zomierania a smrti v celosvetovom meradle. Napísala knihu „O smrti a umírání“, v ktorej na základe vlastných profesionálnych skúseností zachytáva obdobie medzi stanovením diagnózy ochorenia a smrťou. Jednotlivé obdobia rozdelila do piatich štádií (fáz):
,,Nie, to nie je pravda, pre mňa to neplatí.“,,To je určite omyl.“,,Zamenili moje výsledky.“
Odporúčaný prístup: Je potrebné nadviazať kontakt, získať dôveru u zomierajúceho.
keď sa obavy zmenia na istotu - veľmi ťažké štádium, pacient si naplno uvedomuje realitu a nezvratnosť situácie, pocit nespravodlivosti, mrzutosť, kritizovanie, zlosť a konflikty s ošetrujúcim personálom, členmi rodiny, agresivita - dostáva sa do tzv. sociálnej izolácie, pacient si často uvedomuje, že taký dovtedy nebýval. ,,Prečo práve ja?“,,Čia je to vina?“
Odporúčaný prístup: Dovoliť zomierajúcemu odreagovanie, nepohoršovať sa.
vážne chorý človek = reakcie dieťaťa, hľadanie zázračných liekov, liečiteľov, je ochotný zaplatiť čokoľvek. vyjednávanie s osudom (Bohom), čo chce ešte stihnúť (promócie, svadba dieťaťa..), odklad, stanovenie hranice, kolísanie medzi nádejou a beznádejou. „Možno predsa len nie ja, ešte nie…“
Odporúčaný prístup: Maximálna trpezlivosť, ale pozor na podvodníkov (tzv. liečiteľov), ktorí by mohli zomierajúceho zneužiť.
strach z účtovania, strach o zaistenie rodiny, keď choroba výrazne pokročila, strata fyzických síl, ženy - po amputácii prsníka, neschopnosť plniť sociálnu rolu (starostlivosť o deti, rodičov), chce, aby sa skrátilo obdobie utrpenia, čakania, aby sa všetko skončilo, niekedy nič od nikoho nežiada, môže sa ale pokúsiť o samovraždu, Reaktívna forma (potreba veľa rozprávať, o minulosti, o rodine, o tom, čo ho ťaží), Prípravná forma (tichá) - spoluúčasť, dotyk, „Aký to má pre mňa zmysel, čo to pre mňa znamená, čo ma čaká?“
Odporúčaný prístup: Trpezlivo počúvať. Pomôcť urovnať vzťahy. Pomôcť hľadať riešenie pri zaisťovaní rodiny.
súhlas, vyrovnanie, pokora, zmieruje sa s chorobou i so smrťou, necíti zlosť, odpútava sa od života, pričom emočná bolesť ustupuje, niekedy chce byť sám, veľmi ťažké obdobie pre príbuzných pacienta, nová nádej, že choroba a utrpenie majú svoj skrytý zmysel, pre veriacich je zakotvený v transcendentne, v Bohu. „Áno, všetko má svoj zmysel, prijímam to…“,,Skončil boj, je čas ísť…“,,Dokonané je…“,,Do Tvojich rúk porúčam sa, Bože…“
Odporúčaný prístup: Mlčanlivá ľudská prítomnosť. Dôležitá je neverbálna komunikácia. POZOR - rodina v tomto štádiu potrebuje možno väčšiu pomoc než pacient!
Cieľom zdravotníckeho personálu je pomôcť nevyliečiteľne chorému, aby dosiahol fázu zmierenia.
Paliatívna starostlivosť sa v Slovenskej republike poskytuje v štátnych, alebo neštátnych zdravotníckych zariadeniach, ktoré vznikajú v pôsobnosti MZ SR, ako aj v pôsobnosti iných orgánov štátnej správy. Paliatívna starostlivosť resp. medicína sa v Slovenskej republike podľa Koncepcie zdravotnej starostlivosti v odbore paliatívna medicína vrátane hospicovej starostlivosti MZ SR (2006) poskytuje formou ambulantnej (v podobe domácej starostlivosti) a ústavnej zdravotnej starostlivosti.
tags: #hospic #paliativna #medicina #definicia