Hospodárnosť konania a znalecký posudok: Definícia a aspekty v slovenskom práve

Tento článok sa zameriava na oblasť znaleckého dokazovania v kontexte slovenského civilného procesu, so zohľadnením zmien, ktoré priniesla rekodifikácia civilného procesu. Dôraz je kladený na hospodárnosť konania a definíciu znaleckého posudku, ako aj na rôzne aspekty s nimi súvisiace.

Dokazovanie v civilnom sporovom konaní

Dokazovanie je upravené v § 185 až § 211 CSP, pričom paragraf 187 ods.1 CSP ponúka legálnu definíciu pojmu dôkaz. Podľa tohto ustanovenia ako dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Následne zákon príkladmo uvádza najčastejšie používané dôkazné prostriedky, a to výsluch strany, výsluch svedka, listinu, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadku. Zostal teda zachovaný demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov z už neúčinného Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP).

Zásady dokazovania a koncentrácia konania

Civilný sporový poriadok ustanovuje aj zásadu, podľa ktorej musia byť relevantné dôkazy a a tvrdenia uplatnené a predložené súdu včas. Rozoznáva pritom sudcovskú a zákonnú koncentráciu. Sudcovská koncentrácia je upravená v § 153, podľa ktorého sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Zákonodarca vychádza z toho, že súd je objektívne schopný spor spravodlivo posúdiť a rozhodnúť len ak má k dispozícii všetky potrebné dôkazy a skutočnosti. Dôkazy je preto uplatňovať včas, najlepšie pri prvom úkone a nenechávať si ich takpovediac „v zálohe“. Podľa § 149 CSP sa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany rozumejú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Strany sporu majú zákonnú povinnosť uvádzať pravdivé a úplné skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú sporu a majú význam pre jeho vyriešenie. Súd môže požadovať na objasnenie veci aj ďalšie skutkové tvrdenia. Veľmi dôležitým faktom v novom CSP je to, že ak druhá strana sporu skutkové tvrdenie protistrany výslovne nepoprie súd bude považovať toto tvrdenie za nesporné. V prípade, že s tvrdením protistrany druhá strana nesúhlasí, musí to výslovne uviesť súdu. Nestačí však len povedať, že s tvrdením strana nesúhlasí. Podľa § 151 ods. 2 CSP Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Je teda potrebné, aby strana, ktorá s tvrdením druhej strany nesúhlasí, toto tvrdenie výslovne poprela a zároveň uviedla, relevantný dôvod.

Vykonávanie dôkazov

Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní. Platí, že v súlade so zásadou hospodárnosti nebude súd vykonávať dokazovanie, ak pôjde o zhodné tvrdenia strán o určitej skutočnosti. Podmienkou však je, že tieto tvrdenia musia byť nesporné. Výnimočne môže súd, ak je to účelné a možné, vykonať dôkaz aj mimo pojednávania, avšak primárne je povinný vykonať dôkaz na pojednávaní. Obdobnú výnimku upravoval aj OSP v § 122 ods. 2 Ak je to účelné, možno o vykonanie dôkazu dožiadať iný súd alebo vykonať dôkaz mimo pojednávania. Účastníci konania majú právo byť prítomní na takto vykonávanom dokazovaní. CSP upravuje aj tzv. Edičnú povinnosť a Informačnú povinnosť, ktorá sa obsahovo od OSP nelíši. Edičná povinnosť znamená, že každý, kto má vec potrebnú na zistenie skutkového stavu, teda vec dôležitú pre súdne konanie, je povinný ju predložiť súdu. Rozdielom oproti Občianskemu súdnemu konaniu (ďalej len OSP) je, že osoba, ktorá takúto vec predloží už nebude mať nárok na úhradu vecných nákladov. Informačná povinnosť sa týka povinnosti písomne oznámiť súdu skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu. V Civilnom sporovom poriadku zostáva zachované, že súd hodnotí dôkazy voľnou úvahou pričom ich posudzuje každý osobitne a v ich vzájomnej súvislosti. Keďže podľa CSP majú všetky dôkazy rovnakú procesnú a zákonnú silu, môže byť predložený dôkaz vyvrátený dôkazom opaku. Súdy budú podľa § 193 CSP viazané inými rozhodnutiami: Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd.

Výsluch strany a svedka

Tento dôkazný prostriedok je obdobou starej formy- výsluchu účastníkov konania podľa § 131 OSP. Podľa § 195 CSP môže súd nariadiť výsluch strany sporu na návrh. Ak súd rozhodne o tom, že výsluch strany sa uskutoční, je strana sporu povinná sa na výsluch dostaviť. Novinkou však je tzv. písomný výsluch strany. Keďže jednou zo zásad občianskeho súdneho konania je zásada hospodárnosti konania, môže súd výnimočne uložiť strane, aby odpovedala na otázky písomne. Takýto postup však môže súd nariadiť len vtedy, ak sa mu bude javiť dostatočný vzhľadom na povahu veci. Pokiaľ je osoba viazaná povinnosťou mlčanlivosti, nie je povinná na otázky odpovedať. Musí však súdu preukázať dôvod odopretia výsluchu. O tom, či je odopretie dôvodné rozhodne súd. Na výsluch strany sa primerane použijú ustanovenia o výsluchu svedka. Podľa § 203 ods. 2 CSP Výsluch svedka, ktorý je pri svojej výpovedi povinný zachovávať mlčanlivosť, možno vykonať len vtedy, ak svedka na podnet súdu oslobodil od povinnosti mlčanlivosti príslušný orgán alebo ten, v koho záujme má túto povinnosť. Výsluch svedka opäť môže súd nariadiť len na návrh. Povinnosť vypovedať ako svedok má každá fyzická osoba. Svedok je povinný vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. O tom, ako aj o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede ho súd poučí. Rovnako ho poučí o jeho práve odoprieť výpoveď. Aj svedkovi môže súd z dôvodu hospodárnosti konania nariadiť, aby na otázky odpovedal písomne. Aj v tomto prípade ho poučí tak, ako by išlo o klasickú „osobnú“ výpoveď. Výraznou zmenou oproti OSP je skutočnosť, že strana nie len, že svedka navrhuje,ale je povinná zabezpečiť aj jeho účasť na pojednávaní, pričom o tom upovedomí protistranu a súd. Podľa doterajšej právnej úpravy (OSP), účastník oznámil údaje svedka súdu a ten svedka predvolal. Ak sa strane účasť svedka nepodarí zabezpečiť, môže požiadať súd, aby ho predvolal. Súd ho predvolá najskôr z adresy, ktorú uvedie strana (ktorá svedka navrhla). Ak sa nepodarí doručiť predvolanie, predvolá ho z adresy, ktorú má svedok evidovanú v registri obyvateľov SR. Tu sa znova kladie dôraz na dôsledné plnenie si ohlasovacej povinnosti fyzických osôb, teda povinnosti nahlasovať svoj pobyt. Ak sa svedka nepodarí predvolať, súd návrh na jeho výsluch zamietne. Ak sa účasť svedka podarí zabezpečiť, súd ho vyzve, aby súvisle opísal všetko, čo vie o predmete výsluchu. Podľa § 201 CSP môže svedok odoprieť výpoveď len vtedy, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám alebo ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou ústne alebo písomne pod podmienkou zachovať mlčanlivosť. Musí však preukázať dôvodnosť.

Prečítajte si tiež: Efektívne dovolacie konanie

Listiny a obhliadka

Dôkazný prostriedok v podobe listiny, resp. obhliadky sa oproti OSP zásadne nemení. Pokiaľ ide o listinné dôkazy, súd ich vykoná tak, že ju alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah. Ak vec možno dopraviť na pojednávanie, tak sa tento dôkaz vykoná na pojednávaní. Ak ju doručiť nemožno (napr. nehnuteľnosť) vykoná sa obhliadka na danom mieste. Aj tu platí edičná povinnosť, teda povinnosť každého, kto má vec, ktorá má byť predmetom obhliadky, aby ju predložil. Sankciou za nesplnenie tejto povinnosti je možnosť súdu uložiť tejto osobe poriadkovú pokutu.

Znalecké dokazovanie a odborné vyjadrenia

Ak sa v konaní vyskytne otázka, na zodpovedanie ktorej sú potrebné odborné znalosti, môže strana navrhnúť súdu, aby vyžiadal od odborne spôsobilej osoby vyjadrenie. Znalecké dokazovanie súd nariadi v prípade, ak sú na spravodlivé posúdenie veci potrebné odborné znalosti. Aj v tomto prípade vyžiada súd znalecký posudok na návrh strany. Znalec posudok vyhotovuje písomne, pričom odpovedá na položené otázky a nie je oprávnený vyjadrovať sa k právnym otázkam sporu.

Súkromný znalecký posudok

Novinkou v občianskom súdnom sporovom konaní je súkromný znalecký posudok. Ten môžu strany predložiť aj bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Takýto znalecký posudok je postavený na roveň znaleckému posudku, ktorého vyhotovenie nariadil súd v prípade, ak má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahovať doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Rovnako, ako v OSP aj v CSP musia osoby poskytnúť pri znaleckom dokazovaní súčinnosť. Strane, prípadne aj inej osobe môže súd uložiť, aby sa dostavila k znalcovi, predložila mu potrebné veci, podala mu potrebné vysvetlenia, podrobila sa lekárskemu vyšetreniu, prípadne krvnej skúške, alebo aby niečo vykonala, alebo znášala, ak je to na účely znaleckého dokazovania potrebné. Ustanovenie o zachovávaní mlčanlivosti pri výpovedi svedka podľa § 203 sa použije primerane.

Odborné vyjadrenie

Ako som už uviedol, znalecké dokazovanie možno v jednoduchších prípadoch nahradiť odborným vyjadrením podľa úpravy v § 206 CSP. Uvedená nová úprava odborného vyjadrenia, ktorej cieľom je okrem iného zrýchlenie súdnych konaní, má v sebe určité úskalia. Nie je vôbec zrejmé, aké „kumulatívne podmienky“ má tvorca zákona na mysli, keďže v § 206 CSP sa hovorí len o tom, že odborné vyjadrenie sa použije v prípadoch, ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti. Pravdepodobne teda dôvodová správa mieni podmienky použitia znaleckého posudku, ktoré sú definované v § 207 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206 CSP, súd na návrh ustanoví znalca.

Podľa § 206 CSP, „Ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.“ Ďalej je potrebné podotknúť, že odborné vyjadrenie zabezpečené sporovou stranou nebude odborným vyjadrením podľa § 206 CSP, pretože takéto vyjadrenie môže vyžiadať len súd. V tomto smere sa táto úprava odborného vyjadrenia zhoduje s pôvodnou úpravou pri znaleckom posudku podľa OSP (znaleckým posudkom bol len posudok vykonaný súdom). Naproti tomu si strana môže sama zabezpečiť súkromný znalecký posudok podľa § 209 CSP. Keďže znalecký posudok je vždy vyšším stupňom odborného skúmania (zároveň však netvrdím, že ide o dôkaz vyššej zákonnej sily) ako odborné vyjadrenie, javí sa nelogické, ak si účastník môže zadovážiť súkromný znalecký posudok, ktorý sa vykonáva a hodnotí ako znalecký posudok zadovážený súdom, ale odborné vyjadrenie zadovážené účastníkom nebude odborným vyjadrením odborne spôsobilou osobou podľa § 206, ale len listinným dôkazom podľa § 204 CSP, prípadne verejnou listinou podľa § 205 CSP. Nebude teda možné mať zato, že takouto listinou predloženou stranou sporu boli zodpovedané odborné otázky pre zodpovedanie ktorých sa požaduje zachovať postup podľa § 206 CSP, prípadne podľa § 207 CSP.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca výberovými konaniami ÚPSVaR Košice

Podľa § 204 CSP „Dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.“

Podľa § 209 ods. 1 CSP, „Súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.“

Nová právna úprava upresnila pojem od koho možno žiadať odborné vyjadrenie, keď slovo „príslušného orgánu“ nahradila pojmom „odborne spôsobilá osoba“. Podľa pôvodnej úpravy totiž bolo otázne, či orgánom sa myslí aj nezávislý odborník, čo podľa novej úpravy už pochybnosti nevyvoláva. Pochybnosti však vyvoláva skutočnosť, že CSP nezadefinovalo, čo je „odborným vyjadrením“, kto je „odborne spôsobilá osoba“ a napokon, z hľadiska konkurencie odborného vyjadrenia a znaleckého posudku nikde nie je definovaný rozdiel medzi „skutočnosťami na ktoré treba vedecké poznatky“, čo je podmienkou ustanovenia znalca a „odborným vyjadrením“, kde postačuje aj vyjadrenie odborne spôsobilej osoby. Aj na odborné vyjadrenie budú pravdepodobne potrebné určité vedecké poznatky a za tých okolností môže byť veľmi spornou otázka, kde je hranica medzi možnosťou využitia odborného vyjadrenia a prípadnej potreby použitia znaleckého posudku. Rovnako je tomu aj vo vzťahu k podmienke „zložitosti veci“. Tam, kde sa skúmajú odborné poznatky sa už z tohto titulu predpokladá, že nejde o vec jednoduchú. Zároveň si neviem dosť dobre predstaviť, ako bude súd zisťovať, či na odborné vyjadrenie sú potrebné vedecké poznatky alebo ešte „vedecké poznatky“ potrebné nie sú. Pre nariadenie znaleckého posudku pritom bude súd musieť skúmať vždy každú z kumulatívne stanovených podmienok (t.j. napr. či ide o zložitú vec, či sú potrebné vedecké poznatky a pod.) Súd však nikdy nemohol posudzovať odborné otázky sám (aj keby bol sudca odborníkom v danej oblasti, nemôže posudzovať odborné otázky sám, ale vždy cez znalca, alebo inú osobu) a nemôže tak robiť ani podľa súčasnej právnej úpravy. Je teda zrejmé, že už na zodpovedanie otázky, či je potrebné pre posúdenie určitej otázky znalecké dokazovanie, alebo postačuje odborné vyjadrenie, by sa súd mal obrátiť na odborníka (znalca), čo je však neúčelné, pretože súd najprv musí rozhodnúť o vykonaní znaleckého posudku alebo vyhotovení odborného vyjadrenia a až z vykonaného dôkazu získava odpovede odborníka (či znalca) na sporné otázky.

Problémom súčasnej právnej úpravy je aj to, že odborné vyjadrenie môže súd vyžiadať len na návrh, nie z vlastného popudu. Ak teda strana sporu navrhne vykonať dôkaz zabezpečením odborného vyjadrenia, a súd zistí, že pre účely konania (vzhľadom na to, že pôjde o zložitú otázku na ktorú sú potrebné vedecké poznatky) toto vyjadrenie nepostačuje, ale je potrebný znalecký posudok, nastane situácia, že súd nemôže nariadiť znalecké dokazovanie, pretože nebolo navrhnuté. To platí aj naopak, teda ak strana sporu navrhne na zodpovedanie odbornej otázky znalecké dokazovanie (nepredloží však sama súkromný znalecký posudok) a súd zistí, že postačuje aj odborné vyjadrenie, nemôže ho súd z vlastného podnetu zadovážiť, pretože vykonanie dokazovania odborným vyjadrením nebolo navrhnuté (bolo navrhnuté len znalecké dokazovanie). Vhodným by sa možno javilo umožniť súdu vykonať znalecké dokazovanie aj v prípade, ak účastník navrhol len vyžiadanie odborného vyjadrenia a naopak. Predsa len nemožno s civilným sporovým konaním porovnávať širokú možnosť použitia odborných vyjadrení v trestnom konaní, kde platia iné zásady, sú tam iné strany konania a iný spôsob vedenia dokazovania.

Praktickú nepoužiteľnosť vyjadrenia podaného „odborníkom“ sa asi nepodarí odstrániť ani súčasnému CSP a v praxi budú súdy prevažne využívať možnosť znaleckého dokazovania. Podľa môjho názoru práve pre existujúcu možnosť spochybnenia odborného vyjadrenia súdy aj s ohľadom na hospodárnosť a rýchlosť konania uprednostnia znalecký posudok, lebo týmto budú mať odbornú otázku vo vzťahu k prípadným námietkam strán v konečnom dôsledku skôr vyriešenú ako keby súd zadovažoval najprv odborné vyjadrenie (ak strana relevantne spochybní odborné vyjadrenie, súd bude na návrh tejto strany povinný zadovážiť znalecký posudok). Napokon, strana sporu je vždy schopná vyvrátiť závery odborného vyjadrenia napr. súkromným znaleckým posudkom, ktorý bez ohľadu na zákonom deklarovanú (článok 15 ods. 2 CSP) rovnosť týchto dôkazov, bude aj podľa súčasnej úpravy v skutočnosti po odbornej stránke a kvalitatívnej stránke „silnejším“ dôkazom ako vyjadrenie odborne spôsobilej osoby.

Prečítajte si tiež: Zamestnanosť v Považskej Bystrici

Znalecký posudok v trestnom konaní

Tretí diel šiestej hlavy prvej časti Trestného poriadku obsahuje veľmi dôležité dôkazné prostriedky a úpravu postupu získavania dôkazov z týchto dôkazných prostriedkov. Ide o odbornú a znaleckú činnosť, prostredníctvom ktorých sú do trestného konania získavané písomné potvrdenia alebo odborné vyjadrenia a znalecké posudky. Takáto činnosť môže byť vykonávaná buď znalcom (resp. znaleckou organizáciou), znaleckým ústavom alebo v jednoduchších prípadoch je možné požiadať o vypracovanie odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia aj osobu, ktorá nie je znalcom, ale má potrebné odborné znalosti. Osoba, ktorá má potrebné odborné znalosti môže byť požiadaná aj o vypracovanie znaleckého posudku, pri takejto osobe je však potrebné splniť aj ďalšie zákonné predpoklady, konkrétne musí ísť aj o osobu s potrebnými občianskymi predpokladmi, táto osoba musí s takýmto pribratím do trestného konania súhlasiť a musí zložiť sľub podľa § 5 ods. 7 Zákona č. 382/2004 Z. z. Dôležitosť týchto dôkazných prostriedkov je určená tým, že na rozdiel od iných dôkazných prostriedkov (najmä výsluchov) spravidla nie sú dôkazy získané z týchto dôkazných prostriedkov zaťažené rôznou mierou sugestívnosti spôsobenej napríklad vzťahom nositeľa dôkazu k páchateľovi vyšetrovaného trestného činu alebo k poškodenému, či vlastnými osobnými záujmami vypočúvanej osoby, alebo napríklad tzv. únavou pamäťovej stopy. Výsledkom použitia týchto dôkazných prostriedkov tak spravidla sú dôkazy, ktoré majú pre vyšetrovanú vec dôležitý význam (keďže objasňujú skutočnosť dôležitú pre trestné konanie) a tieto dôkazy sa súčasne vyznačujú vysokou mierou objektivity, resp. ich objektivitu nie je možné spochybniť. Znalecký posudok (ale aj odborné vyjadrenie), resp. závery znalca (a aj závery inej odborne spôsobilej osoby) ale aj postup znalca (resp. inej odborne spôsobilej osoby) však musia byť objektom hodnotenia zo strany rozhodujúceho orgánu úplne rovnako, ako je tomu aj pri iných dôkazných prostriedkoch a dôkazoch (III. ÚS 267/2014, ďalej Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.01.2010, sp. zn. 1MObdoV/11/2008 a tiež aj Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 06.01.2010, sp. zn. 30Cbo/5359/2007). Ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti, vyžiada orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu odborné vyjadrenie mimo znaleckú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona. Orgán činný v trestnom konaní alebo súd vyžiada odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie predovšetkým od organizácie špecializovanej na činnosť, ktorá je obsahom odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia. Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, tomu, kto spracováva odborné vyjadrenie, sa umožní, aby sa v potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom spisu, najmä s vykonanými dôkazmi.

#

tags: #hospodárnosť #konania #znalecký #posudok #definícia