Povinnosti opatrovníka nesvojprávnej osoby na Slovensku

Úvod

Majetkový opatrovník zohráva kľúčovú úlohu v ochrane majetku a záujmov osôb, ktoré nie sú schopné samostatne spravovať svoje záležitosti. Na Slovensku upravuje túto oblasť niekoľko zákonov, predovšetkým Občiansky zákonník, Zákon o rodine a Civilný sporový poriadok. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad povinností týkajúcich sa majetkového opatrovníctva, s dôrazom na práva a povinnosti opatrovníkov, súdne konania a ochranu práv nesvojprávnych osôb.

Kto je majetkový opatrovník?

Majetkový opatrovník je osoba ustanovená súdom na spravovanie majetku osoby, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, alebo ktorej spôsobilosť bola obmedzená. Dôvodom na ustanovenie opatrovníka môže byť vek (maloletosť) alebo zdravotný stav (napríklad duševná porucha, demencia).

Ustanovenie majetkového opatrovníka

Súd ustanoví majetkového opatrovníka vtedy, ak zistí, že záujmy osoby sú ohrozené a rodičia alebo iní zákonní zástupcovia neurobili alebo nevedia urobiť vhodné opatrenia na ochranu majetku. Pred ustanovením opatrovníka súd obmedzí rodičovské práva a povinnosti v tomto smere. Za majetkového opatrovníka môže súd ustanoviť fyzickú osobu, ktorá s tým súhlasí, je spôsobilá na právne úkony a je predpoklad, že funkciu bude vykonávať dobre, v záujme osoby, ktorej majetok má spravovať. Súd v rozhodnutí určí rozsah majetku, spôsob nakladania s ním a lehoty na predkladanie správ súdu. Opatrovník má právo na náhradu nákladov a primeranú odmenu z výnosu majetku.

Práva a povinnosti majetkového opatrovníka

Majetkový opatrovník má rozsiahle práva a povinnosti, ktorých cieľom je zabezpečiť ochranu majetku a záujmov osoby, ktorú zastupuje. Medzi hlavné povinnosti patrí:

• Spravovanie majetku s náležitou starostlivosťou: Opatrovník je povinný spravovať majetok tak, aby bol zachovaný a zveľaďovaný. To zahŕňa napríklad údržbu nehnuteľností, investovanie finančných prostriedkov a vymáhanie pohľadávok. Podľa § 32 ods. 2 Zákona o rodine je nevyhnutné rozlišovať kmeňový majetok a výnosy z neho. Rodičia (alebo opatrovníci) sú povinní zabezpečiť, aby kmeňový majetok prosperoval a netratil na hodnote (údržba, opravy). Výnosy z majetku sa použijú na uspokojovanie potrieb opatrovanej osoby a v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie potrieb rodiny, ak je to v jej záujme.
• Zastupovanie v právnych úkonoch: Opatrovník zastupuje opatrovanú osobu pri právnych úkonoch, ktoré presahujú rámec bežných záležitostí. Na niektoré úkony, ako napríklad predaj nehnuteľnosti, je potrebný súhlas súdu. Ak ide o nakladanie s majetkom, ktoré nie je bežnou vecou, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu. Ide najmä o nadobudnutie, zaťaženie, scudzenie kmeňového majetku, najmä nehnuteľnosti, ale napríklad aj cenných papierov; alebo tiež odmietnutie alebo neodmietnutie dedičstva; prenechanie úžitkovej hodnoty vecí z kmeňového majetku inému (pôžička, vypožičanie, nájom).
• Predkladanie správ súdu: Opatrovník je povinný pravidelne predkladať súdu správy o stave majetku a o svojej činnosti.
• Zodpovednosť za škodu: Ak ten, kto spôsobí škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal.

Ochrana práv nesvojprávnych osôb

Súdna prax kladie veľký dôraz na ochranu práv nesvojprávnych osôb. V konaniach, ktoré sa ich týkajú, je dôležité zabezpečiť, aby boli ich záujmy riadne zastúpené a chránené.

Prečítajte si tiež: Ochrana záujmov detí kolíznym opatrovníkom

Kolízny opatrovník

V prípadoch, keď dochádza ku konfliktu záujmov medzi opatrovníkom a opatrovanou osobou, súd ustanoví tzv. kolízneho opatrovníka. Kolízny opatrovník zastupuje opatrovanú osobu v konkrétnom konaní alebo pri konkrétnom právnom úkone, kde hrozí konflikt záujmov. Typickým príkladom je darovanie majetku maloletému dieťaťu, kde darcom je jeho rodič. V takom prípade nemôže rodič zastupovať dieťa, pretože by mohlo dôjsť k uprednostneniu záujmov rodiča pred záujmami dieťaťa.

Súdny dohľad nad činnosťou opatrovníka

Súd vykonáva dohľad nad činnosťou opatrovníka a v prípade zistenia nedostatkov môže prijať opatrenia na ich odstránenie.

Judikatúra a príklady z praxe

Prevod nehnuteľnosti na nesvojprávnu osobu

Príkladom z praxe je situácia, keď nesvojprávna osoba zdedí nehnuteľnosť. V takom prípade je potrebné, aby súd schválil všetky úkony súvisiace s prevodom vlastníctva na nesvojprávnu osobu. Ak opatrovník (napríklad neter) chce previesť dom nesvojprávnej osoby na seba, musí požiadať súd o povolenie. Ak súd zistí, že prevod je v záujme nesvojprávnej osoby (napríklad z dôvodu zabezpečenia jej starostlivosti), môže prevod schváliť.

Predaj bytu s právom doživotného užívania

Prečítajte si tiež: Dedičské konanie a opatrovník

Ďalším príkladom je situácia, keď nesvojprávna osoba zdedí podiel na byte, ktorý užíva jej otec s právom doživotného užívania. Ak sa spoluvlastníci rozhodnú byt predať, je potrebné získať súhlas súdu na predaj podielu nesvojprávnej osoby. Súd bude skúmať, či je predaj v záujme nesvojprávnej osoby a či sú zabezpečené jej potreby. Otec, ako opatrovník, je povinný hájiť záujmy nesvojprávnej dcéry.

Spravovanie majetku maloletých detí

Ak rodičia spravujú majetok maloletých detí, sú povinní postupovať s náležitou starostlivosťou. Ak by si nejaký majetok dieťaťa ponechali alebo by ho použili pre svoje potreby v rozpore so zákonom, zodpovedali by dieťaťu za bezdôvodné obohatenie.

Opatrovník ustanovený súdom vs. opatrovník podľa Občianskeho súdneho poriadku

Na rozdiel od opatrovníka ustanoveného podľa § 27 Občianskeho zákonníka, sú oprávnenia opatrovníka podľa § 29 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku obmedzené len na procesné úkony, a to len voči súdu. Nie je teda oprávnený na (hmotnoprávne) úkony robené mimo súdneho konania, či už voči ostatným účastníkom alebo tretím osobám. V žiadnom prípade nie je oprávnený konať za osobu ním zastúpenú v plnom rozsahu podľa § 27 Občianskeho zákonníka a ani podľa § 29 Občianskeho súdneho poriadku, najmä nie je oprávnený za zastúpeného uzatvárať dohody a zmluvy o nadobúdaní alebo scudzovaní majetku a ani preberať na zastúpeného záväzky.

Príklad zo súdnej praxe: Neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM

Krajský súd sa zaoberal otázkou, či dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov z 02. mája 2008 je platným právnym úkonom, a to najmä s ohľadom na to, že ju za T. Z. ako účastníka dohody uzavrela Ing. Z. A., opatrovníčka ustanovená podľa § 29 Občianskeho súdneho poriadku Okresným súdom Rožňava pre konanie. Dôvodom, pre ktorý Okresný súd Rožňava Ing. A. ustanovil za opatrovníčku T. Z. bola skutočnosť, že sa nezdržiaval na adrese svojho trvalého pobytu, iný jeho pobyt nebol zistený, pričom súdne zásielky určené do vlastných rúk mu nebolo možné doručiť ani prostredníctvom OO PZ v Rožňave, respektíve Mestskej polície v Rožňave. Okresný súd Rožňava po oznámení žalobkyne (navrhovateľky v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov), že medzi účastníkmi konania došlo 02. mája 2008 k uzavretiu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Prečítajte si tiež: Ochrana nesvojprávnych osôb

Podnet na súd v prípade nesprávneho výkonu funkcie opatrovníka

Ak podľa vášho názoru nebol v danom prípade ustanovený zodpovedný opatrovník, alebo si opatrovník neplní svoje povinnosti riadne, príp. máte záujem upozorniť súd na iné závažné skutočnosti, môžete tak urobiť formou podnetu, na základe ktorého súd začne konanie. Zákon neustanovuje, aké náležitosti má takýto podnet obsahovať. Nevyžaduje sa preto, aby podnet obsahoval náležitosti žaloby. V podnete by malo byť aspoň uvedené, na aké skutočnosti má navrhovateľ záujem súd v súvislosti s osobou pozbavenou spôsobilosti na právne úkony upozorniť. Podnet možno podať kedykoľvek a treba ho podať na súde, ktorý o spôsobilosti na právne úkony rozhodol a ktorý ustanovil opatrovníka. Na základe podaného podnetu môže súd z dôležitých dôvodov (napríklad na základe zistenia, že opatrovník riadne neplní svoje povinnosti) opatrovníka funkcie pozbaviť a ustanoviť opatrovníka nového.

Zákon tiež pamätá na situáciu, keď dôjde k stretnutiu záujmov ustanoveného opatrovníka a zastúpenej osoby. Keďže z vašej otázky nie je úplne zrejmé, k akému stretu záujmov v tomto prípade dochádza, môžem len vo všeobecnosti konštatovať, že kolízia záujmov medzi zákonným zástupcom a zastúpeným vylučuje zastúpenie v rozsahu kolíziou zastúpených záujmov účastníkov právneho vzťahu. V takom prípade súd ustanoví osobitného zástupcu, tzv. kolízneho opatrovníka.

Zodpovednosť opatrovníka za život a činy opatrovanca

Komplexný zoznam jednotlivých práv a povinností opatrovníka, položkovito rozpísaných a všeobecne použiteľných, neexistuje.

Maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad.

Kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal.

Ustanovenie opatrovníka v prípade dlhov

Pokiaľ súd neurobí iné opatrenia, môže ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami. Za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Vaša matka Vás teda v predmetnom súdnom konaní zastupuje ako opatrovník, zo záväzku ste však stále zaviazaný len Vy osobne. Ak pominú dôvody, pre ktoré Vám bol opatrovník ustanovený, napr. začnete preberať súdne zásielky, zvolíte si na zastupovanie advokáta, súd ustanovenie opatrovníka zruší. Dedičstvo netvoria záväzky osobného charakteru, teda plnenia jedinečnej povahy, pri ktorých nemôže byť poručiteľ nikým nahradený.

Zastupovanie nesvojprávnej osoby v rozhodcovskom konaní

Ak je sestra, ktorá je žalovaná, nesvojprávna, platí § 27 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predpokladáme, že v rozhodcovskom konaní neboli splnené zákonné podmienky, ako ani podmienky pri spísaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Spôsobilosť na právne úkony a opatrovníctvo

Dosiahnutím 18 rokov sa občan stáva právne spôsobilým, teda spôsobilým zastupovať sám seba pri právnych úkonoch. Laicky povedané, vystupovať sám za seba pri súdnych pojednávaniach či na úradoch. „Spôsobilosť na právne úkony, niekedy označovaná aj ako "svojprávnosť", znamená spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti a zároveň tieto práva meniť, zabezpečiť či rozhodovať o ich zániku. Spôsobilosť na právne úkony sa nadobúda v závislosti od intelektuálnej a vôľovej vyspelosti človeka, to znamená, že na to, aby bola osoba spôsobilá na právne úkony, musí byť schopná ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho následky. Podľa stupňa tejto schopnosti rozlišujeme úplnú spôsobilosť na právne úkony (spôsobilosť v plnom rozsahu) a čiastočnú (obmedzenú) spôsobilosť na právne úkony.

Pozor, neznamená to, že ak je niekomu čiastočne obmedzená spôsobilosť na právne úkony, že tým zanikajú jeho práva. Absolútne nie. Práva a povinnosti vznikajú narodením človeka a zanikajú jeho smrťou. Na to nemá vplyv absolútne nič. Svojprávny je teda každý občan po dosiahnutí 18. roku života. Pri svojprávnosti ide o schopnosť chrániť svoje práva a záujmy. Táto schopnosť je závislá od stupňa zdravotného znevýhodnenia, prípadne úrovne intelektového znevýhodnenia. Treba podotknúť, že v súčasnosti nie je možné úplne zbaviť osobu svojprávnosti. Dá sa jedine obmedziť (v závislosti od duševného zdravia, prípadne ako sme spomenuli vyššie, v závislosti od stupňa intelektového a stupňa a druhu zdravotného znevýhodnenia). V prípade ľudí so zdravotným znevýhodnením nastupuje potom model opatrovnícky. Znamená to, že ak príde k čiastočnému obmedzeniu právnej spôsobilosti, úkony, ktoré fyzická osoba nemôže platne robiť, robí za ňu opatrovník. „Za opatrovníka môže byť ustanovená osoba v zmysle ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“).

Čo sa týka právnej zodpovednosti, respektíve trestnoprávnej, tak pri tej sa neposudzuje, či je niekto schopný právnej spôsobilosti, ale či je niekto schopný niesť zodpovednosť za následky svojho chovania či konania. Trestne zodpovedné osoby sú osoby, ktoré v čase spáchania trestného činu dosiahli vek 14 rokov a jeden deň (do dňa 14. narodenín sa nepovažujú za trestne zodpovedné), týmto dňom nadobúdajú status mladistvého a trvá do dosiahnutia 18. roku života.

tags: #opatrovník #nesvojprávnej #osoby #povinnosti