Hrubé mzdy a sociálny fond: Definícia, tvorba a použitie

Tento článok sa zameriava na problematiku hrubých miezd v kontexte tvorby a použitia sociálneho fondu na Slovensku. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právnej úprave, povinnostiach zamestnávateľov a právach zamestnancov v tejto oblasti.

Úvod do problematiky sociálneho fondu

Tvorba a použitie sociálneho fondu sú na Slovensku upravené zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona o daniach z príjmov. Tento zákon definuje povinnosti zamestnávateľov a práva zamestnancov vo vzťahu k tvorbe a používaniu sociálneho fondu. Sociálny fond je nástroj, ktorý má slúžiť na zlepšenie sociálnych podmienok zamestnancov a na realizáciu podnikovej sociálnej politiky.

Systém vytvárania sociálneho fondu funguje od roku 1993, kedy sa v rámci prvej daňovej reformy pretransformoval z bývalého Fondu kultúrnych a sociálnych potrieb.

Právny rámec sociálneho fondu

Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Pri účtovaní je potrebné dodržať zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a opatrenie MF SR č.

Medzi ďalšie relevantné právne predpisy patria:

Prečítajte si tiež: Komplexný Prehľad o Porušení Disciplíny

• Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.)
• Zákon o výkone práce vo verejnom záujme (zákon č. 552/2003 Z. z.)
• Zákon o dani z príjmov (zákon č. 595/2003 Z. z.)
• Zákon o životnom minime (zákon č. 601/2003 Z. z.)
• Zákony o štátnej službe (napr. zákon č. 73/1998 Z. z., zákon č. 200/1998 Z. z., zákon č. 312/2001 Z. z., zákon č. 315/2001 Z. z.)

Povinnosť tvorby sociálneho fondu

Kto je povinný tvoriť sociálny fond?

Sociálny fond musia povinne tvoriť všetci zamestnávatelia, ktorí majú na území SR sídlo (alebo bydlisko, ak ide o fyzickú osobu) a zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. To znamená, že povinnosť sa vzťahuje na:

• právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky,
• fyzické osoby s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky,
• príspevkové a rozpočtové organizácie,
• občianske združenia,
• podnikateľov.

Nezáleží na tom, či je zamestnávateľ podnikateľským subjektom alebo nie.

Dôležité: Povinnosť tvoriť sociálny fond sa nevzťahuje na zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov) alebo na spoločníkov s. r. o. bez pracovného pomeru. Ak by sa sociálny fond tvoril z nákladov aj na týchto zamestnancov, išlo by o neoprávnené zvyšovanie daňovo uznateľných nákladov zamestnávateľa.

Základ pre výpočet prídelu do sociálneho fondu

Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.

Pre určenie hrubých miezd a platov zákon o sociálnom fonde odkazuje na konkrétne ustanovenia zákonov upravujúce odmeňovanie zamestnancov, ktoré presne vymedzujú štruktúru, resp. jednotlivé zložky mzdy a platu v závislosti od subjektov, na ktoré sa príslušný zákon vzťahuje, napr. na § 118 ods. 2 Zákonníka práce, § 84 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, § 78 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, § 4 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z..

Prečítajte si tiež: Jednoduché Účtovníctvo: Hrubé verzus Čisté

Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce sa za mzdu nepovažuje náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, náhrada za pracovnú pohotovosť a ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.

Výška povinného prídelu

Povinne sa sociálny fond tvorí na kalendárny rok vo výške 0,6 % až 1 % zo základu. Ide o mzdy, z ktorých sa vypočítava priemerný zárobok podľa Zákonníka práce. To znamená, že plnenie, ktoré nie je mzdou, sa do základu na výpočet povinnej tvorby sociálneho fondu nezapočítava (napr. cestovné náhrady, odstupné, podiely na zisku a pod.). Dôležité je, že ide o pojem „mzda“, ktorý je platný na pracovnoprávne účely (Zákonník práce). Nie je totožný s pojmom „mzda“ napr. na daňové účely.

Podmienky pre tvorbu fondu vo výške 1 %:

Zamestnávateľ, ktorý v predchádzajúcom roku dosiahol zisk a súčasne má vysporiadané všetky svoje daňové a odvodové povinnosti voči štátnemu rozpočtu, všetkým zdravotným poisťovniam, Sociálnej poisťovni a má uzatvorenú kolektívnu zmluvu, môže tvoriť sociálny fond vo výške až 1 % prídelom zo základu.

Ak zamestnávateľ nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu, môže tvoriť sociálny fond až do výšky 1 % zo základu pri splnení podmienok dosiahnutia zisku a splnenia daňových a odvodových povinností.

Ak by sa na zvýšení tvorby sociálneho fondu v kolektívnej zmluve dohodlo bez toho, aby boli splnené podmienky dosiahnutia zisku a splnenia daňových a odvodových povinností, je táto dohoda neplatná.

Prečítajte si tiež: Dôsledky výpovede z dôvodu porušenia pracovnej morálky

Príklad: Zamestnávateľ vznikol v marci 2017. Splnenie skutočností pre tvorbu sociálneho fondu je potrebné preveriť najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka, kedy je zákonom ustanovený termín na zúčtovanie tvorby a čerpania sociálneho fondu za príslušný kalendárny rok.

Ďalší prídel do sociálneho fondu

Okrem povinného prídelu môže zamestnávateľ tvoriť sociálny fond aj z ďalších zdrojov, a to:

• vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán, najviac však vo výške 0,5 % zo základu,
• alebo ak kolektívna zmluva uzatvorená nie je alebo v rámci kolektívnej zmluvy nie je dohodnutá výška, vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu.

Ďalší prídel do sociálneho fondu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 (podľa kolektívnej zmluvy) a podľa § 3 ods. 1 písm. Zamestnávateľ môže prispievať do fondu aj prídelmi z použiteľného zisku, pričom celková suma prostriedkov fondu použitých na tieto účely nesmie prekročiť 0,05 % zo základu.

Príklady:

• Zamestnávateľ nemá dohodnutý ďalší prídel do sociálneho fondu.
• Zamestnávateľ má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky na poskytnutie príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Má uzatvorenú kolektívnu zmluvu, ktorá však neobsahuje ustanovenia o tvorbe ďalšieho prídelu do sociálneho fondu.
• Zamestnávateľ má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky na poskytnutie príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Má uzatvorenú kolektívnu zmluvu, na základe ktorej je povinný tvoriť sociálny fond ďalším prídelom vo výške 0,3 % zo základu. Keďže sa zamestnávateľ v kolektívnej zmluve zaviazal tvoriť sociálny fond ďalším prídelom, už nemôže tvoriť sociálny fond ďalším prídelom na kompenzáciu výdavkov zamestnancov na dopravu do zamestnania a späť.

Ďalšie zdroje sociálneho fondu

V zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde sa sociálny fond môže tvoriť z ďalších zdrojov, ktorými podľa § 4 ods.

Medzi nepovinné (dobrovoľné) zdroje tvorby sociálneho fondu patria napríklad dary, dotácie, použiteľný zisk po zdanení zamestnávateľa alebo splátky pôžičiek poskytnutých zamestnancom z tohto fondu.

tags: #hrube #mzdy #pre #socialny #fond #definícia