
Z pracovného pomeru vyplývajú pre zamestnanca nielen práva, ako napríklad právo na mzdu, ale aj povinnosti. Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) rozlišuje základné a ďalšie povinnosti zamestnanca. Tieto povinnosti však neupravuje len Zákonník práce, ale aj pracovná zmluva, kolektívna zmluva, všeobecne záväzné právne predpisy, pracovný poriadok a iné interné predpisy zamestnávateľa. Súhrn všetkých týchto povinností tvorí pracovnú disciplínu.
Pracovná disciplína spočíva v plnení pracovných úloh a povinností, ktoré pre zamestnancov vyplývajú z pracovnoprávneho vzťahu. Článok V Základných zásad Zákonníka práce upravuje povinnosť zamestnancov riadne si plniť povinnosti, ktoré im vyplývajú z pracovnoprávnych vzťahov. Povinnosti zamestnancov môžu byť vyjadrené aj v iných predpisoch, nielen v Zákonníku práce, napr. v zákone č. 124/2006 Z. z. Zákonník práce v § 81 upravuje základné povinnosti zamestnanca.
Zákonník práce v § 81 upravuje základné povinnosti zamestnanca, medzi ktoré patrí:
V súčasnosti sú zamestnanci čoraz vynaliezavejší v spôsoboch porušovania pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny je zavineným konaním zamestnanca (aj z nedbanlivosti), pričom preukázanie zavinenia je dôkazným bremenom zamestnávateľa. Ak zamestnanec svojim správaním poruší niektoré z pravidiel správania sa, ktoré sú ustanovené napríklad v pracovnom poriadku zamestnávateľa, môže dôjsť k ohrozeniu zdravia iného zamestnanca. V takomto prípade možno najčastejšie konštatovať porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca závažným spôsobom.
Medzi najčastejšie prípady porušenia pracovnej disciplíny patrí:
Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru
Zákonník práce rozlišuje dva stupne porušenia pracovnej disciplíny - menej závažné porušenie a závažné porušenie. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v rámci ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a podobne.
Menej závažné porušenie: Za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny sa spravidla považuje napr. pracovný poriadok môže za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny považovať napr. oneskorený príchod do zamestnania či skorší odchod z neho, včasné neoznámenie prekážky v práci zamestnávateľovi, ak je táto zamestnancovi vopred známa, krátkodobé opustenie pracoviska bez súhlasu zamestnávateľa, nedodržanie termínu odovzdania úlohy (samozrejme, treba prihliadať na závažnosť úlohy a jej objektívnu splniteľnosť), fajčenie na pracovisku (ak nie je bezprostredne ohrozená bezpečnosť pri práci, kedy by išlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny) a pod.
Závažné porušenie: Za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa spravidla považuje napr. závažné porušenie pracovnej disciplíny najčastejšie súvisí so zavineným porušením pracovnej disciplíny ako základných právnych povinností zamestnanca zakotvených v ust. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny možno považovať napr. neospravedlnené zameškanie práce v trvaní najmenej dvoch pracovných zmien; požadovanie alebo prijímanie materiálnych alebo iných výhod v súvislosti s výkonom zamestnania, nezachovanie mlčanlivosti o skutočnostiach, ktoré sa zamestnanec dozvedel pri výkone povolania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov a vnútorných noriem závažného charakteru, ohrozenie života a zdravia zamestnancov alebo majetku zamestnávateľa v opitosti alebo pri úmyselnom konaní. O závažné porušenie pracovnej disciplíny pôjde aj v prípade, ak zamestnancovi pri nástupe do práce po absolvovaní dychovej skúšky na zistenie požitia alkoholických nápojov vyšiel výsledok overenia pozitívny a nadriadený zamestnanec bol nútený zabezpečiť výkon práce iným zamestnancom. V takom prípade zamestnávateľ zvolí s najväčšou pravdepodobnosťou okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. požívanie alkoholu na pracovisku (napr. pri výrobnom stroji), výkon činností počas pracovného času a s pracovnými prostriedkami na súkromné účely zamestnanca, výkon konkurenčnej činnosti bez súhlasu zamestnávateľa, porušenie bezpečnostných predpisov, krádež, fyzické napadnutie zamestnávateľa alebo spolupracovníka, používanie služobného vozidla na súkromné účely bez súhlasu zamestnávateľa, dlhodobá absencia.
Zamestnávateľ môže zamestnanca, ktorý porušil pracovnú disciplínu, postihnúť rôzne. Ak zamestnanec poruší pracovnú disciplínu, zamestnávateľ má len niekoľko možností, ako riešiť takéto nežiaduce správanie, pričom tieto možnosti sú značne ovplyvnené tým, či došlo k jej závažnému alebo menej závažnému porušeniu.
Zamestnanca, ktorý neuspokojivo plní pracovné úlohy, ktorý sa dopustil menej závažného alebo závažného porušenia pracovnej disciplíny, možno upozorniť na porušenie pracovnej disciplíny alebo neuspokojivé plnenie pracovných úloh. V upozornení sa porušenie pracovnej disciplíny konkretizuje a stanoví termín na odstránenie zistených nedostatkov, nestačí len odvolanie na porušenie povinností podľa Zákonníka práce a pracovného poriadku.
Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?
Jedným z dôvodov skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom. Zamestnávateľ môže so zamestnancom, ktorý porušil pracovnú disciplínu, skončiť pracovný pomer, a to buď výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) zákonníka práce, alebo okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm.
Pri menej závažnom porušení pracovnej disciplíny sa spravidla postupuje nasledovne: V období za posledných 6 mesiacov upozornil zamestnávateľa na porušenie pracovnej disciplíny, vyzval ho na odstránenie nedostatkov a zároveň ho upozornil na možnosť výpovede. V prípade, ak zamestnanec tieto nedostatky v primeranom čase neodstráni, po druhom porušení pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom môže zamestnávateľ uplatniť výpoveď. Na uplatnenie výpovede nie je potrebné opakovanie toho istého porušenia pracovnej disciplíny, môže ísť aj o iné porušenie (napr.
Pre platnosť výpovede z dôvodu menej závažného porušenia pracovnej disciplíny sa vyžaduje, aby bol zamestnanec v predchádzajúcich 6 mesiacoch upozornený na možnosť výpovede zo strany zamestnávateľa. V prípade, že zamestnanec v priebehu 6 mesiacov opätovne poruší pracovnú disciplínu, t.j. zamestnanec aspoň dvakrát poruší pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom, je zamestnávateľ oprávnený s ním skončiť pracovný pomer výpoveďou z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. e) zákonníka práce. „Podmienku písomného upozornenia na možnosť výpovede možno považovať za splnenú len vtedy, ak k upozorneniu došlo v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny.“ (H. Ak sa zamestnanec domnieva, že k porušeniu pracovnej disciplíny nedošlo alebo že j jeho strany boli plnené pracovné úlohy na dostatočnej úrovni, môže vyzvať zamestnávateľa, aby konkrétnejšie vysvetlil a zdôvodnil svoje výhrady a súčasne môže zamestnanec namietať voči postupu zamestnávateľa. Ak zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď, zamestnanec sa môže domáhať neplatnosti výpovede súdnou cestou tak, ako sme písali v našej poradni v článku Neplatnosť skončenia pracovného pomeru.
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak:
V zmysle judikátu R 64/1973 dvojmesačná lehota uvedená v § 63 ods. 4 Zákonníka práce začne plynúť odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvie o dôvode výpovede.
Prečítajte si tiež: Výpoveď zamestnanca počas práceneschopnosti
Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným opatrením. Zamestnávateľ môže, v súlade s § 68 ods. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol (§ 68 ods. Lehota podľa vyššie uvedeného je prekluzívna. Ust. § 68 ods.
V zmysle § 68 ods. 1 písm. b) môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý závažne porušil pracovnú disciplínu. Pre uplatnenie tohto dôvodu skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením sa vyžaduje preukázateľné zistenie závažného porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom.
K okamžitému skončeniu pracovného pomeru môže viesť aj to, ak zamestnanec falšuje evidenciu dochádzky s cieľom získať finančný prospech vo forme mzdy bez toho, aby zamestnanec poskytol svojmu zamestnávateľovi protiplnenie vo forme vykonanej práce. Takýmto prípadom sa zaoberal Najvyšší súd ČR v konaní pod spisovou značkou sp. zn. 21 Cdo 2596/2011. Príklad č. Čo sa týka skutkovej podstaty prípadu, tá spočívala v konaní zamestnanca, ktorý sa na začiatku pracovnej doby síce dostavil na pracovisko a v súlade s internými predpismi zamestnávateľa si do dochádzkovej knihy zaznamenal svoj príchod do práce, avšak na to pracovisko opustil a zvyšok pracovnej doby strávil mimo toto pracovisko a venoval sa svojim súkromným záležitostiam. Keďže zamestnanec so skončením pracovného pomeru vyššie uvedenou formou nesúhlasil, obrátil sa na súd, aby tento určil neplatnosť okamžitého skončenia jeho pracovného pomeru. Najvyšší súd ČR poukázal, že v konaní nebolo sporné, že by zamestnanec porušenie, ktoré sa mu vytýkalo, nevykonal, a taktiež nebolo sporné ani to, že došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí uviedol, že pri posudzovaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom je potrebné prihliadať aj na to, či išlo o prvé alebo opakované porušenie pracovných povinností a na súvislosť porušenia s tým, aké má zamestnanec postavenie u zamestnávateľa. Najvyšší súd ČR poukázal na to, že zamestnanec predstieral výkon práce, ktorú však skutočne v daný deň nevykonával, tým sa pokúsil získať konkrétnu výhodu, ktorou mala byť mzda za prácu, ktorá vykonaná nebola. Takýmto konaním sa zamestnanec vlastne snažil o nezákonné zníženie majetku zamestnávateľa, čím sa dopustil porušenia povinnosti vyplývajúcej mu z právnych predpisov vzťahujúcich sa na ním vykonávanú prácu, pričom toto porušenie je závažným porušením pracovnej disciplíny.
Zákonník práce chráni určité skupiny zamestnancov, pri ktorých platí tzv. zákaz výpovede. Zamestnávateľ nemôže dať výpoveď zamestnancovi v ochrannej dobe, t. j. d) v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke, v dobe od oznámenia predpokladaného dňa nástupu na otcovskú dovolenku podľa § 166 ods. a) ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, v dobe, keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky, v dobe od oznámenia predpokladaného dňa nástupu na otcovskú dovolenku podľa § 166 ods. c) pre iné porušenie pracovnej disciplíny, ak nejde o tehotnú zamestnankyňu alebo ak nejde o zamestnankyňu na materskej dovolenke, zamestnanca v dobe od oznámenia predpokladaného dňa nástupu na otcovskú dovolenku podľa § 166 ods. Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a e). Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke, so zamestnancom na otcovskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na otcovskej dovolenke z dôvodov uvedených v 1.
Avšak táto výnimka neplatí absolútne. rodičovskou dovolenkou.
Pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel (subjektívna lehota), pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol (objektívna lehota).
Subjektívna, rovnako ako aj objektívna lehota sú prekluzívnymi lehotami. To znamená, že po ich márnom uplynutí zamestnávateľ nemôže uplatniť výpoveď/okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Ak by zamestnávateľ po márnom uplynutí takejto lehoty okamžite skončil pracovný pomer, a takýto prípad by sa dostal na súd, súd by určil, že takéto skončenie pracovného pomeru je neplatné, a to bez ohľadu na to, či naozaj došlo k porušeniu pracovnej disciplíny.