
Pracovná disciplína je základným pilierom efektívneho fungovania každej organizácie, a to platí obzvlášť pre štátnu službu. Porušenie pracovnej disciplíny v tomto prostredí môže mať vážne dôsledky nielen pre samotného zamestnanca, ale aj pre chod úradu a dôveru verejnosti. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o hrubom porušení pracovnej disciplíny v štátnej službe, vrátane definície, dôsledkov a postupov, ktoré zamestnávateľ (služobný úrad) môže uplatniť.
Pracovná disciplína zahŕňa povinnosti, ktoré majú zamestnanci voči svojmu zamestnávateľovi odo dňa vstupu do pracovného pomeru, medzi ktoré patrí dodržiavanie pracovného času, plnenie pracovných úloh, či povinnosti týkajúce sa ochrany majetku spoločnosti, dodržiavanie právnych predpisov, vnútropodnikové predpisy, pravidlá a pokyny zadané zamestnávateľom či vedúcim pracovníkom, s ktorými sa zamestnanec vopred riadne oboznámil.
Podľa judikatúry súdov, za porušenie pracovnej disciplíny možno považovať napr., obohacovanie sa na úkor zamestnávateľa, odmietnutie splnenia príkazu nadriadeného.
Porušenie pracovnej disciplíny je zavineným konaním zamestnanca (aj z nedbanlivosti), pričom preukázanie zavinenia je dôkazným bremenom zamestnávateľa. (Tkáč, V., Matejka, O., Friedmannová, D., Masár, B.: Zákonník práce komentár, Wolters Kluwer ).
Zákonník práce rozlišuje medzi menej závažným a závažným porušením pracovnej disciplíny, avšak tieto pojmy nedefinuje. Preto je potrebné každé konanie zamestnanca posudzovať individuálne, berúc do úvahy všetky okolnosti prípadu.
Prečítajte si tiež: Definícia, tvorba a použitie sociálneho fondu
Pri posudzovaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa berie do úvahy:
V štátnej službe sa pracovnoprávne vzťahy riadia predovšetkým zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej službe“). Zákonník práce sa aplikuje subsidiárne, teda len vtedy, ak zákon o štátnej službe určitú otázku neupravuje.
Podľa zákona štátny zamestnanec zodpovedá za porušenie služobnej disciplíny. Služobná disciplína je nesplnenie alebo porušenie povinností alebo obmedzení vyplývajúcich zo zákona o štátnej službe, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, ak k ich nesplneniu alebo porušeniu došlo v súvislosti s výkonom štátnej služby.
Dôsledky porušenia pracovnej disciplíny sa líšia v závislosti od závažnosti porušenia. Zamestnávateľ má niekoľko možností, ako postupovať:
Menej závažné porušenie: V prípade menej závažného porušenia pracovnej disciplíny môže zamestnávateľ zamestnanca písomne upozorniť na možnosť výpovede. Ak sa zamestnanec dopustí ďalšieho menej závažného porušenia v priebehu 6 mesiacov od doručenia upozornenia, zamestnávateľ môže pristúpiť k výpovedi.
Prečítajte si tiež: Jednoduché Účtovníctvo: Hrubé verzus Čisté
Pre platnosť výpovede z dôvodu menej závažného porušenia pracovnej disciplíny sa vyžaduje, aby bol zamestnanec v predchádzajúcich 6 mesiacoch upozornený na možnosť výpovede zo strany zamestnávateľa. Podmienku písomného upozornenia na možnosť výpovede možno považovať za splnenú len vtedy, ak k upozorneniu došlo v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny.
Závažné porušenie: Ak zamestnanec závažne poruší pracovnú disciplínu, zamestnávateľ môže s ním okamžite skončiť pracovný pomer.
Pre uplatnenie tohto dôvodu skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením sa vyžaduje preukázateľné zistenie závažného porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom.
Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý závažne porušil pracovnú disciplínu. Napriek významu stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny pre výber spôsobu skončenia pracovného pomeru, Zákonník práce nešpecifikuje pravidlá určovania intenzity porušenia pracovnej disciplíny. Súdna prax vyžaduje, aby závažnosť porušenia pracovnej disciplíny bola daná objektívne a nestačí, ak zamestnávateľ označí určité porušenie za závažné, a to ani v internom predpise, s ktorým bol zamestnanec oboznámený.
Príkladom závažného porušenia môže byť konanie v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, týkajúce sa radových aj vedúcich zamestnancov. Toto ustanovenie reaguje na iné možné konanie, ktoré ale nie je zárobkovou činnosťou alebo by mohlo mať konkurenčný charakter vo vzťahu k predmetu činnosti zamestnávateľa. Dôvodom takejto úpravy je fakt, že aj iné konanie odhliadnuc od spomenutého je spôsobilé poškodiť podnikanie zamestnávateľa.
Prečítajte si tiež: Dôsledky výpovede z dôvodu porušenia pracovnej morálky
Príklad z praxe: V českom rozhodnutí Najvyššieho súdu sp. zn. 21 Cdo 3547/2006 súd zdôraznil, že dôležitejšie ako výška škody vzniknutá zamestnávateľovi konaním zamestnanca je nezvratné narušenie vzťahu dôvery medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, ktorou je aj doba počas pracovnej neschopnosti spôsobenej chorobou alebo úrazom, pokiaľ si zamestnanec túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok.
Výnimky z tohto zákazu výpovede sú uvedené v [§ 76 55/2017 Z.z.] ods. 2, kde sa uvádza, že zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú štátnemu zamestnancovi z dôvodu, pre ktorý môže služobný úrad okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer (napr. závažné porušenie služobnej disciplíny) alebo ak štátny zamestnanec opakovane menej závažne porušil služobnú disciplínu.
V štátnej službe je kladený zvýšený dôraz na dodržiavanie etických princípov a zásad správania. Štátny zamestnanec je povinný uprednostňovať verejný záujem pred osobným záujmom a konať odborne, svedomito a v súlade s Etickým kódexom štátneho zamestnanca.
Porušenie týchto princípov môže byť považované za porušenie služobnej disciplíny a môže viesť k disciplinárnemu konaniu a sankciám.
Zistenie skutkového stavu: Zamestnávateľ je povinný objektívne a dôkladne zistiť skutkový stav veci. To zahŕňa vypočutie zamestnanca, zabezpečenie dôkazov a posúdenie všetkých relevantných okolností.
Písomné upozornenie: V prípade menej závažného porušenia, zamestnávateľ písomne upozorní zamestnanca na možnosť výpovede. Upozornenie musí byť konkrétne a musí obsahovať popis porušenia a poučenie o možných následkoch.
Výpoveď alebo okamžité skončenie: Ak sa zamestnanec dopustí ďalšieho porušenia alebo ak ide o závažné porušenie, zamestnávateľ môže pristúpiť k výpovedi alebo okamžitému skončeniu pracovného pomeru.
Dodržanie lehôt: Zamestnávateľ musí dodržať zákonné lehoty pre uplatnenie výpovedného dôvodu. Pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.
Súdny prieskum: Zamestnanec má právo obrátiť sa na súd a žiadať preskúmanie platnosti výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Je dôležité spomenúť aj povinnosti zamestnávateľa voči občanom so zdravotným postihnutím (ZP). Zamestnávateľ je povinný zamestnávať občanov so ZP, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so ZP, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.
Zamestnávateľ doručuje Ročný výkaz o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím na úrad, v ktorého územnej pôsobnosti sa nachádza sídlo zamestnávateľa, resp. sídlo jeho organizačnej zložky do 31. 1.
Ak zamestnávateľ nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so ZP, je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu počtu občanov so ZP odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce. Rozhodnutie o udelení alebo neudelení predchádzajúceho súhlasu vydáva príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v prípadoch, keď sa jedná o občana so zdravotným postihnutím.
V prípade hromadného prepúšťania je zamestnávateľ povinný postupovať podľa § 73 Zákonníka práce. O hromadné prepúšťanie ide, ak zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa rozviaže pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce s určitým počtom zamestnancov v stanovenej lehote.
S cieľom dosiahnuť dohodu je zamestnávateľ povinný najneskôr jeden mesiac pred začatím hromadného prepúšťania prerokovať so zástupcami zamestnancov opatrenia umožňujúce predísť hromadnému prepúšťaniu zamestnancov alebo ho obmedziť.