Intervenient ako nerozlučný spoločník v civilnom procese: Prípustnosť dovolania generálneho prokurátora podaného na podnet intervenienta

Úvod

Vstup intervenienta do civilného procesu nie je náhodný, má svoje opodstatnenie. Intervencia umožňuje osobe, ktorá nie je priamo stranou sporu (žalobca alebo žalovaný), zúčastniť sa na konaní, ak má na veci právny záujem. Týmto spôsobom môže intervenient chrániť svoje vlastné právne záujmy podporou strany, ku ktorej sa pridal. Rozsudok totiž môže mať vplyv na jeho právne postavenie. Tento článok sa zaoberá špecifickou otázkou prípustnosti dovolania generálneho prokurátora (ďalej len "dovolanie GP"), ktoré bolo podané na podnet intervenienta.

Postavenie intervenienta v civilnom procese

Inštitút intervencie v civilnom procese umožňuje tretím osobám, ktoré majú právny záujem na výsledku sporu, aktívne sa zapojiť do konania. Zmyslom intervencie nie je len pomoc niektorej zo strán, ale predovšetkým ochrana vlastných právnych záujmov intervenienta. Intervenient vstupuje do konania, aby si chránil svoje právne záujmy, ktoré môžu byť dotknuté rozhodnutím súdu. Môže ísť napríklad o situáciu, keď sa v konaní priamo rozhoduje o jeho právach a povinnostiach, alebo keď na základe rozsudku bude musieť strpieť exekúciu na svoj majetok.

Právny záujem intervenienta musí byť reálny a preukázaný. Nestačí len tvrdenie o existencii právneho záujmu. Súd musí posúdiť, či intervenient skutočne má právny záujem na výsledku konania.

Vstup intervenienta do konania môže mať viacero pozitívnych dopadov:

• Hospodárnosť konania: V jednom konaní sa rozhodne nielen o vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ale aj o podstatnej časti právneho vzťahu medzi intervenientom a jednou zo strán.
• Prevencia sporov: Vstup intervenienta do konania môže zabrániť vzniku ďalších sporov medzi ním a stranou, ku ktorej sa pridal. Táto prevenčná funkcia je dôležitá aj pre samotnú stranu, pretože sa tak môže vyhnúť budúcim súdnym sporom.

Dovolanie generálneho prokurátora na podnet intervenienta: Dve rozdielne situácie

Autori sa v článku zaoberajú otázkou, či je prípustné dovolanie generálneho prokurátora, na ktoré podal podnet iba intervenient. Podľa autorov nie je odpoveď jednoliata. Kým pri nerozlučnom intervenientovi takéto dovolanie považujú za prípustné, pri obyčajnom intervenientovi ho nepripúšťajú. V prvom prípade má totiž intervenient materiálne rovnaké postavenie ako strana sporu, v druhom však podľa autorov nie.

Prečítajte si tiež: Zmeny v procesnom postavení

1. Nerozlučný intervenient:

V prípade nerozlučného intervenienta, ktorý má v konaní materiálne rovnaké postavenie ako strana sporu, je dovolanie generálneho prokurátora na jeho podnet prípustné. Nerozlučné spoločenstvo strán existuje vtedy, ak podľa právneho predpisu alebo vzhľadom na povahu prejednávaného prípadu sa práva a povinnosti týkajú všetkých účastníkov konania spoločne a nerozdielne, takže o nich možno rozhodnúť len pre všetkých spoločne. V takýchto prípadoch má intervenient rovnaké procesné práva ako strana sporu, vrátane práva podať podnet na dovolanie generálnemu prokurátorovi.

2. Obyčajný intervenient:

Naopak, v prípade obyčajného intervenienta, ktorý nemá materiálne rovnaké postavenie ako strana sporu, autori nepripúšťajú prípustnosť dovolania generálneho prokurátora na jeho podnet. Dôvodom je, že obyčajný intervenient má v konaní obmedzené procesné práva a nemôže sa domáhať práv, ktoré patria len stranám sporu. Podanie podnetu na dovolanie generálnemu prokurátorovi je podľa autorov výlučným právom strany sporu.

Príklad z praxe

Uvedieme príklad, ktorý ilustruje problematiku dovolania GP na podnet intervenienta:

Postupca postúpil na postupníka pohľadávku voči dlžníkovi. Výška odplaty bola dohodnutá tak, že časť bude vyplatená až po rozhodnutí súdu o priznaní žalovanej pohľadávky. Súd nepripustil na námietku žalovaného intervenciu postupcu do konania z dôvodu, že nemá na veci právny záujem. Podľa súdu postupca neosvedčil, v čom inom je jeho záujem na výsledku sporu než len vo vyplatení odplaty, ktorú si sám dohodol na základe zmluvnej voľnosti. Postupca následne podal podnet generálnemu prokurátorovi na podanie dovolania proti uzneseniu o nepripustení intervenienta do konania. Najvyšší súd rieši otázku, či môže intervenient podať podnet na podanie dovolania GP proti uzneseniu o nepripustení intervencie.

Právny záujem intervenienta: Kľúčový aspekt

Z takto vymedzenej podstaty intervencie vyplýva, že intervenient musí splniť podmienku právneho záujmu na výsledku konania, ktorá odôvodňuje jeho účasť ako tretej osoby na konaní, v ktorom nevystupuje ako žalobca alebo ako žalovaný. Právny záujem musí byť preukázaný a relevantný pre daný spor. Súd posudzuje, či má intervenient reálny a právne relevantný záujem na výsledku konania.

Prečítajte si tiež: Civilný sporový poriadok: Vedľajší účastník vs. Oznamovanie sporu

Dôsledky nepripustenia intervencie

V dôsledku § 87 a § 88 CSP limitujúcich právo tretej osoby, resp. to znamená, že ak súd nepripustí intervenciu, intervenient sa nemôže aktívne zúčastňovať na konaní a ovplyvňovať jeho priebeh. Nemá právo predkladať dôkazy, navrhovať svedkov alebo sa vyjadrovať k jednotlivým procesným úkonom. Jeho možnosti ochrany svojich právnych záujmov sú tým značne obmedzené.

Prečítajte si tiež: Spoločník s.r.o. na predčasnom dôchodku

tags: #intervenient #nerozlucny #spolocnik #co #to #znamena