
Článok sa zameriava na porovnanie dvoch právnych inštitútov, intervenienta a vedľajšieho účastníka, s dôrazom na zmeny, ktoré priniesol Civilný sporový poriadok (CSP). Cieľom je objasniť rozdiely medzi týmito dvoma formami účasti v súdnom konaní a ich implikácie pre účastníkov konania.
Odvolací súd uvádza, že inštitút vedľajšieho účastníka nebol prebratý do účinného procesného predpisu (CSP), ale bol nahradený intervenientom, ktorý na seba viaže iné procesné postupy a povinnosti (§ 81 a nasl. CSP). Vedľajší účastník sa po nadobudnutí účinnosti CSP od 01. 07. 2016 na intervenienta netransformoval. Účinky vedľajším účastníkom do 30. 06. 2016 podaného odvolania v zmysle § 470 ods. 2 veta prvá CSP však zostali zachované.
Civilný sporový poriadok upravuje vedľajšiu intervenciu (§ 81 a nasl. CSP). Druhým spôsobom vstupu, či presnejšie prizvania intervenienta je písomné oznámenie podľa § 82 CSP (litisdenunciácia) - strana môže osobe, ktorá má právny záujem na výsledku sporu, oznámiť, že sa vedie spor a vyzvať ju, aby ako intervenient vstúpila do konania. Najdôležitejším posunom je vymedzenie zodpovednosti strany konania voči intervenientovi, čo v dnešnej právnej úprave úplne chýba - ide pritom o najpodstatnejší aspekt vzťahu strana konania a osoba, ktorá má na výsledku právny záujem. Ak ten, komu bol spor oznámený, do konania ako intervenient nevstúpi, nemôže strane namietať, že právoplatne skončený spor bol nesprávne rozhodnutý. Ak intervenient v spore vystupoval (bez ohľadu na to či z vlastnej iniciatívy alebo na základe litisdenunciácie), nemôže strane, v prospech ktorej sa uskutočnila jeho intervencia namietať nesprávne rozhodnutie sporu.
Právny záujem intervenienta na výsledku konania nemožno spájať len s tým, že intervenient bude dotknutý výrokom rozhodnutia, ale aj zisťovaním skutkového a právneho stavu, od ktorého závisí výsledok konania. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane jedného z účastníkov je bez právneho významu, a preto nemôže byť ani predmetom zisťovania skutočnosť, či účastník konania, na stranu ktorého intervenient vstupuje, spĺňa všetky predpoklady na úspešné uplatnenie svojich práv.
Nová právna úprava nepovažuje za intervenciu prípady, ak právnická osoba vystupuje v spore na ochranu práv slabšej strany (napr. spotrebiteľa či žalobcu v antidiskriminačnom spore). Účasť takejto právnickej osoby v spore je možná, avšak nemá postavenie intervenienta(keďže v jej prípade absentuje právny záujem na výsledku sporu), ale osobitného subjektu konania (§ 95 CSP).
Prečítajte si tiež: Civilný sporový poriadok: Vedľajší účastník vs. Oznamovanie sporu
Koncepcia ustanovenia § 95 CSP je založená na závere potreby ochrany strany sporu odborne spôsobilým subjektom, či už orgánom verejnej moci alebo inou právnickou osobou. K tomuto záveru môže dôjsť v ktoromkoľvek štádiu konania súd alebo aj samotná strana sporu. Ak k tomuto záveru dôjde konajúci sudca, sám môže vykonať kroky spočívajúce v oslovení strany sporu, či súhlasí so vstupom osobitného subjektu do konania a sám môže takýto subjekt osloviť, či nemieni do konania vstúpiť na ochranu práv strany sporu. Ak by išlo o uvedomelejšiu stranu sporu, môže niektoré z týchto združení osloviť aj sama, udeliť jej súhlas s pribratím do jej sporového konania a takýto subjekt môže potom podať na súd kvalifikovaný návrh na pribratie do konania doložený súhlasom strany sporu. Strana sporu môže v rámci súdneho konania aj sama požiadať súd o odbornú pomoc a súd, ak sa stotožní s jej názorom, môže na ochranu jej práv osloviť niektoré zo spotrebiteľských združení s vyššie uvedeným dotazom.
Je potrebné zdôrazniť, že na rozdiel od oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania podľa právnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku, doručením návrhu nezúčastnenej osoby na pribratie do konania ako osobitný subjekt podľa § 95 jej tým samým nevzniká účasť v konaní. Účasť vzniká takémuto subjektu podľa § 238 ods. 3 druhej vety CSP až doručením uznesenia o pribratí do konania.
Právna teória predpokladá vstup vedľajšieho účastníka do konania a jeho postavenie v konaní predovšetkým v sporových konaniach, keďže vedľajší účastník vystupuje v konaní vedľa hlavného účastníka, t.j. vedľa žalobcu (navrhovateľa) alebo žalovaného (odporcu), čo vyplýva z obsahu právnej normy ustanovenej v § 93 O.s.p. Vedľajší účastník na rozdiel od hlavného intervenienta je treťou osobou. Právny záujem na výsledku sporu medzi účastníkmi má ten, ktorého právne postavenie bude priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené rozsudkom vydaným v tomto spore. Rozhodnutie súdu o pripustení tretej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka na niektorej z procesných strán teda predpokladá možnosť existencie záväzku tretej osoby voči účastníkovi, a to takého záväzku, ktorý je v spojitosti s predmetom daného konania, ktorý však nie je predmetom tohto konania. Konanie súdu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nemá charakter sporového konania. Povinnosťou súdu v preskúmavacom konaní pri posudzovaní žiadosti tretej osoby na vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane niektorej zo zúčastnených strán, alebo návrhu účastníka preskúmavacieho konania na jej vstup do konania je skúmať, nielen či sú splnené zákonné podmienky podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 93, ale súčasne posudzovať opodstatnenosť jej vstupu vzhľadom na charakter preskúmavanej veci.
Prehľadný súhrn rozdielov medzi vedľajším účastníkom a intervenientom:
Prečítajte si tiež: Prípustnosť dovolania podnetom intervenienta
Prečítajte si tiež: Vedľajší účastník konania v slovenskom práve
tags: #intervenient #a #vedlajsi #ucastnik #rozdiel