Vedľajší účastník (Intervenient) a Oznamovanie Sporu: Rozdiely a Aspekty v Civilnom Sporovom Poriadku

Úvod

Civilný sporový poriadok (CSP) priniesol zmeny v oblasti účasti tretích osôb v súdnom konaní. Tento článok sa zameriava na vedľajšie účastníctvo, známe aj ako intervencia, a na proces oznamovania sporu (litisdenunciácia), pričom analyzuje rozdiely oproti predchádzajúcej právnej úprave a súčasným ustanoveniam.

Zmeny v Prístupe do Konania a Zámene Účastníka

Civilný sporový poriadok preberá súčasné znenie § 92 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) s terminologickými úpravami. Na rozdiel od OSP, ktorý umožňuje podať návrh na pristúpenie do konania každému účastníkovi, CSP legitimuje na takýto procesný návrh len žalobcu. V prípade zmeny a zámeny účastníka konania CSP pozná len zmenu strany konania a od zámeny upúšťa, s odôvodnením, že nedostatok vecnej legitimácie v čase začatia konania má byť riešený novým sporom, nie pokračovaním pôvodného sporu.

Vedľajšie Účastníctvo (Intervencia) v CSP

CSP prináša výrazné zmeny v úprave vedľajšieho účastníctva, ktoré bolo predtým stručne upravené v § 93 OSP.

Druhy Intervencie

Náuka procesného práva pozná dva druhy intervencie:

1. Vedľajšia intervencia: Upravená v CSP.
2. Hlavná intervencia: Nie je upravená v CSP.

Oznámenie o Spore (Litisdenunciácia)

Druhým spôsobom vstupu intervenienta do konania je písomné oznámenie podľa § 82 CSP (litisdenunciácia). Strana môže osobe, ktorá má právny záujem na výsledku sporu, oznámiť, že sa vedie spor, a vyzvať ju, aby ako intervenient vstúpila do konania.

Prečítajte si tiež: Vedľajší účastník konania v slovenskom práve

Zodpovednosť Strany Konania voči Intervenientovi

Najdôležitejším posunom je vymedzenie zodpovednosti strany konania voči intervenientovi, čo v predchádzajúcej právnej úprave chýbalo. Ak osoba, ktorej bol spor oznámený, do konania ako intervenient nevstúpi, nemôže strane namietať, že právoplatne skončený spor bol nesprávne rozhodnutý. Ak intervenient v spore vystupoval, nemôže strane, v prospech ktorej sa uskutočnila jeho intervencia, namietať nesprávne rozhodnutie sporu.

Právny Záujem Intervenienta

Právny záujem intervenienta na výsledku konania nemožno spájať len s tým, že intervenient bude dotknutý výrokom rozhodnutia, ale aj zisťovaním skutkového a právneho stavu, od ktorého závisí výsledok konania. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane jedného z účastníkov je bez právneho významu, a preto nemôže byť ani predmetom zisťovania skutočnosť, či účastník konania, na stranu ktorého intervenient vstupuje, spĺňa všetky predpoklady na úspešné uplatnenie svojich práv.

Osobitný Subjekt Konania (§ 95 CSP)

CSP zaviedol inštitút osobitného subjektu konania (§ 95 CSP), ktorý sa líši od vedľajšieho účastníctva. Účasť právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (napr. spotrebiteľské združenia), je možná, avšak nemá postavenie intervenienta, ale osobitného subjektu konania.

Predpoklady pre Rozhodnutie Súdu o Pribratí Osobitného Subjektu

Podľa § 95 ods. 1 CSP sú predpokladmi pre rozhodnutie súdu o pribratí osobitného subjektu do konania nasledovné:

1. Ochrana práv strany sporu: Koncepcia ustanovenia § 95 CSP je založená na závere potreby ochrany strany sporu odborne spôsobilým subjektom, či už orgánom verejnej moci alebo inou právnickou osobou.
2. Súhlas strany sporu: Ak by išlo o uvedomelejšiu stranu sporu, môže niektoré z týchto združení osloviť aj sama, udeliť jej súhlas s pribratím do jej sporového konania a takýto subjekt môže potom podať na súd kvalifikovaný návrh na pribratie do konania doložený súhlasom strany sporu.

Rozdiely Medzi Osobitným Subjektom a Vedľajším Účastníctvom

Na rozdiel od oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania podľa právnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku, doručením návrhu nezúčastnenej osoby na pribratie do konania ako osobitný subjekt podľa § 95 jej tým samým nevzniká účasť v konaní. Účasť vzniká takémuto subjektu podľa § 238 ods. 3 druhej vety CSP až doručením uznesenia o pribratí do konania.

Prečítajte si tiež: Úloha vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní

Zánik Účasti Právnických Osôb v Pozícii Vedľajšieho Účastníka

V súvislosti s nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku došlo zároveň k zániku účasti právnických osôb, ktorých predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (najčastejšie tzv. spotrebiteľské združenia) v prebiehajúcich súdnych konaniach v pozícii vedľajšieho účastníka podľa zaniknutého ustanovenia § 93 ods. Keďže v súčasnosti zákon neobsahuje ustanovenie obdobné uvedenému § 93 ods.

Úloha Veľkého Senátu Najvyššieho Súdu SR

Trojčlenný senát najvyššieho súdu má povinnosť postúpiť vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu príslušného kolégia najvyššieho súdu postupom podľa ustanovenia § 48 ods. 1 C.s.p. nie len v situácii, ak sa chce odkloniť od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu, ale aj v situácii, kedy pri rozhodovaní o určitej otázke existuje rozdielna rozhodovacia prax najvyššieho súdu.

Intervenient a Podnet na Podanie Dovolania Generálneho Prokurátora

Intervenient a ani rozhodnutím súdu do sporu nepripustený intervenient nemôže s poukazom na znenie ustanovenia § 458 ods. 3 C.s.p. podať podnet na podanie dovolania generálneho prokurátora v sporovom konaní podľa ustanovenia § 458 ods. 3 C.s.p. Pokiaľ napriek tomu, že intervenient nedisponuje zákonným oprávnením na podanie podnetu na podanie dovolania generálneho prokurátora, generálny prokurátor podá dovolanie podľa § 458 C.s.p., najvyšší súd musí takéto dovolanie ako neprípustné odmietnuť podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C.s.p. v spojení s § 464 C.s.p. bez toho, aby sa zaoberal dôvodmi uvádzanými generálnym prokurátorom, keďže nie je splnený nevyhnutný predpoklad pre podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je existencia podnetu strany sporu na jeho podanie.

Prečítajte si tiež: Civilný sporový poriadok a vedľajší účastník

tags: #vedľajší #účastník #intervenient #oznámenie #rozdiel