Skúsenosti s pohovormi so zamestnávateľmi pre ľudí s mentálnym postihnutím: Cesta k inkluzívnemu zamestnávaniu

Vytváranie pracovných príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím je kľúčovým krokom k inkluzívnejšej a spravodlivejšej spoločnosti. Na Slovensku sa tejto problematike venuje viacero organizácií a iniciatív, ktoré sa snažia prepojiť zamestnávateľov s potenciálnymi zamestnancami so zdravotným postihnutím. Jednou z takýchto organizácií je aj TENENET o.z., ktorá vznikla v Senci v roku 2011 a venuje sa konzultačnej činnosti pri zakladaní registrovaných sociálnych podnikov a chránených dielní, ako aj podporovanému zamestnávaniu. Cieľom je vytvárať pracovné príležitosti pre širokú škálu znevýhodnených a zraniteľných osôb.

TENENET o.z.: Priekopník v oblasti sociálnej ekonomiky

Tenenet vznikol ako reakcia na potreby zdravotne postihnutých ľudí, rodín s deťmi so zdravotným postihnutím a dlhodobo nezamestnaných, ktorí mali záujem o pomoc pri hľadaní zamestnania. Činnosť združenia zahŕňa vykonávanie sociálnych služieb a sociálno-právnej ochrany detí, podporovanie rozvoja vzdelávacích programov a vydávanie vlastných učebných a metodických materiálov. Okrem toho prevádzkujú chránenú dielňu WELLNEA s.r.o., salón krásy, ktorý je príkladom dobrej praxe oceňovaným na európskej úrovni.

V rozhovore s programovou manažérkou Mgr. Marcelou Hajtmánkovou a štatutárkou združenia PhDr. Elenou Kopcovou, PhD., sme sa dozvedeli viac o ich kľúčových aktivitách v rámci sociálnej ekonomiky. V rámci podporovaného zamestnávania pomohli rozbiehať okolo 50 chránených dielní pre rôzne subjekty po celom Slovensku. Fungovali v rámci menších projektov v rôznych odvetviach, pomáhali napríklad založiť chránenú dielňu na cateringové služby, na reklamné predmety, pre reklamnú agentúru až po chránenú dielňu zameranú na pletenie košíkov. Začali robiť sociálnu ekonomiku v praxi ešte predtým, ako bol prijatý zákon o sociálnej ekonomike.

Tenenet sa tiež snaží spájať chránené dielne a zamestnávateľov a zamestnávať ľudí so zdravotným postihnutím. Majú nadviazané vzťahy s mnohými kľúčovými hráčmi na trhu z biznis sektora (Accenture, Slovak Telecom, ČSOB, Slovenská Sporiteľňa, KONE, GSK atď.) a s ich pomocou už zamestnali viacero zdravotne znevýhodnených a pokračujú v rozvoji zamestnávania mladých ľudí so ZP na Slovensku. S Profesiou skúšali pilotný projekt pomoci zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím, cez portál domelia.sk, ktorého cieľom je zamestnať týchto ľudí v domácnostiach zamestnancov firiem s viac ako 20 zamestnancami. Išlo o využitie zákazky náhradného plnenia, zákonnej povinnosti zamestnávať ľudí so zdravotným postihnutím.

Podpora organizáciám a zamestnávateľom

Tenenet pomáha organizáciám hlavne s organizačnými záležitosťami a nastavovaním biznis plánu, predtým viac v oblasti chránených dielní, ale momentálne sa venujú poskytovaniu konzultácií pri zakladaní sociálnych podnikov. Zamestnávateľ ich nakontaktuje, povie, že má záujem zamestnať do konca roka 12 zdravotne znevýhodnených ľudí a potrebuje poradiť ako na to. Nastavia mu finančnú analýzu, v ktorej zhodnotia, či sa mu lepšie oplatí chránená dielňa, alebo sociálny podnik a na základe toho sa rozhodne, čo uprednostní. Proces založenia oboch subjektov sprevádzajú rozličné podmienky, ktoré treba splniť. Niektorým zamestnávateľom potom pomáhajú s procesom vyhľadávania vhodných zamestnancov. Ich úlohou je ich nakontaktovať, vysvetliť kandidátom v čom by spočívala konkrétna práca a následne, spoločne so zamestnávateľom, urobiť pracovné interview. Ďalej si už firmy môžu riešiť proces samy, kedy si samy žiadajú príslušné dotácie, ale majú aj zamestnávateľov, s ktorými sa dohodli, že im budú zabezpečovať a koordinovať celý proces my. Oni sú spokojní, lebo majú zamestnancov, ktorí vedia robiť požadovanú prácu a zamestnanci sú spokojní, lebo dostali príležitosť pracovať.

Prečítajte si tiež: Tipy na diskusné príspevky

Motivácie pre založenie chránenej dielne alebo sociálneho podniku

Z doterajších skúseností ide často o zahraničné firmy, ktoré už podobnú skúsenosť majú v zahraničí a na Slovensku sa rozhodnú založiť podobne orientovanú dcérsku spoločnosť. Teraz majú konkrétny prípad v Trnave. Nemecký investor sa rozhodol, že chce založiť podobnú firmu, ako má v Nemecku, aj na Slovensku. Začali spolu komunikovať, pomohli im s organizačnými záležitosťami ohľadom registrácie sociálneho podniku, pomohli im s výberovým procesom vhodných kandidátov a následne sme im pomohli aj s formuláciou žiadostí o príspevky a dotácie. Stretli sa so zástupcami firmy v Rakúsku (najbližšia pobočka, ktorú firma má), a na ich príklade sme nastavili spoločný proces fungovania sociálneho podniku v Trnave. V tom čase už bol v platnosti nový zákon o Sociálnej ekonomike a o tom, že chce štát sociálne podniky podporovať. Celý proces trval skoro rok, vytvorili sme spoločne analýzu na mieru. Od mája 2019 mali prvých zamestnancov v Trnave, firma sa neustále rozrastá a ich plánom je aj naďalej zamestnávať zdravotne znevýhodnených ľudí. Ich počet, samozrejme, záleží od prosperity firmy. S firmou sme boli od úplného začiatku, takže na tomto príklade pekne vidno celý priebeh. Spomínaná firma je registrovaný sociálny podnik na Slovensku. Okrem slovenskej firmy majú 17 pobočiek po celej Európe, zamestnávať zdravotne znevýhodnených ľudí je ich poslanie. Dobrým odrazovým mostíkom pre tento podnik je ich ponuka služieb. Pred vstupom na trh si firma urobila analýzu trhu, ktorá potvrdila, že služby, ktoré ponúkajú, sú na Slovensku nové. Ich sídlo je v Trnave, kde sú zároveň aj prvým sociálnym podnikom v tomto kraji. Majú klientov, zatiaľ zo zahraničia, ale rozbiehajú sa aj na Slovensku. Ďalším plusom, ktorý by sme radi zdôraznili je, že zamestnanci sú prevažne mladí ľudia do 30 rokov. Vidíme tu priestor rozbehnúť program Erasmus+ a program Európske zbory solidarity. Ponúkame teda komplexnú starostlivosť, nielen z pohľadu sociálnej ekonomiky, ale aj z pohľadu mobility v podobe pracovných stáží pre spomínaných mladých zamestnancov. Potenciálny sociálny podnik, ktorý by vedel prijímať, aj vysielať stážistov, je ďalší obrovský benefit.

Najväčšia motivácia pre založenie chránenej dielne je, keď v rodine majú rodinného člena s postihom alebo obmedzením. Nakontaktujú nás, my ich potom inšpirujeme, aby rozmýšľali širšie, nie iba nad vytvorením jednej pracovnej pozície, pre svojho rodinného príslušníka. Tak vznikla napríklad Pezinská dielnička. Iniciátormi boli rodičia, ktorí majú deti s ťažkým zdravotným postihnutím, a keď skončili špeciálnu základnú školu v Pezinku, v osemnástich, rodičia rozmýšľali, čo ďalej. Dali sa dokopy ako pomáhajúca skupina a vytvorili tvorivú dielničku, ktorá je chránenou dielňou. Vyrábajú tam rôzne veci, vianočné výzdoby, pohľadnice, ktoré ponúkajú pri rôznych príležitostiach a predávajú ich na trhoch. To ale nie je udržateľné vo veľkom, skôr je to taký štandard, ktorý funguje bežne. My skôr pomáhame vytvárať neštandardné - nové veci, napríklad pražiareň kávy. Aj predtým, keď sme pomáhali zakladať prvé chránené dielne, tak sme skôr odporúčali, aby nestavali svoj biznis plán na jednom produkte, ktorý si ľudia kúpia, lebo sa im páči a chcú pomôcť, to je v podstate charita. Radili sme im, aby sa zamerali na také služby, ktoré ľudia potrebujú (ktoré by aj oni sami ocenili). Iba takto to bude naozaj životaschopné, to inak nejde.

Veľa zdravotne postihnutých teraz robí práve cateringové služby, reštauračné, ale populárne sú aj práčovne, žehliarne. Existujú aj chránené dielne, ktoré sú subdodávateľmi pre veľké podniky, napríklad Dom svitania - pre Ikeu, alebo teraz sa aktuálne venujeme jednej anglickej firme, ktorá bude dodávať súčiastky pre vzduchotechniku, pre automobilový priemysel. Ich štatút bude chránená dielňa. Materská zahraničná firma, ktorá má pobočky po svete, už má podobnú skúsenosť.

Prekážky a výzvy v sociálnom podnikaní

Podľa zistení, je to zaujímavá príležitosť aj pre slovenských podnikateľov, ale nemajú reálny príklad, že by to mohlo byť úspešné - že od začiatku by niečo také mohli založiť. A keď majú dobrý nápad s produktom, rovno idú do tradičného podnikania. Ísť do sociálneho podniku nemá dobré meno, ani dobrú históriu. Ešte za minulej vládnej garnitúry boli sociálne podniky zneužité na korupčné škandály. Súčasne, keď dáme do súvisu slovo „sociálny“, každý si predstaví dielničku, kde sa vyrábajú milé darčekové predmety. Musíme však veľmi striktne rozlišovať: napríklad my, ako prevádzkovatelia chránenej dielne Wellnea, sa musíme veľmi snažiť, aby zarábala. Keď zamestnáme zdravotne postihnutého človeka, tak je naším prvoradým záujmom, aby sa salón udržal, aby sme poskytovali kvalitné služby. Bodka. Lenže u nás na Slovensku je veľký problém v tom, že stále prevláda pocit, že každý sociálny podnik je niečo menej, že je naozaj orientovaný na sociálne služby - ale tak to nie je. Zamestnávať ľudí so zdravotným znevýhodnením je bežná vec, ktorá sa ukazuje ako spoločensky veľmi prínosná.

Áno, ale treba na to hlavne nastaviť aj financovanie, ak vám vyjde finančná rentabilita nízka, ale zároveň čelíte väčšej námahe, administratíve a problémom, tak sa vám to neoplatí. Napríklad máme konkrétny prípad v jednej firme: máme tam človeka, ktorého sme teraz zamestnali a má psychické problémy, ale veľmi chce pracovať. Je to manuálna práca, úplne ideálna preňho, ale potrebuje asistenta. Na úrade sa čudujú, však on je v pohode, na čo je mu asistent. Ale nie je v pohode, lebo je pomalší oproti iným zamestnancom, treba mu viackrát vysvetliť čo niekomu iba raz a toto je vec, ktorú ťažko zmeriate, alebo vydokladujete. Z tohto dôvodu máme také principiálne otázky ako presvedčiť úrady, alebo relevantné kompetentné osoby, aby sa išli do tej práce pozrieť, aby videli, že to nie je také jednoduché, ako sa zdá na papieri.

Prečítajte si tiež: Kľúčové aspekty interview a diskusného príspevku

Niekedy je problém s tým, aby uznali pracovných asistentov na takú činnosť, ktorá je potrebná. Pravdepodobne to vychádza zo zlej skúsenosti, že niektorí ľudia špekulujú. To potom vytvára také nastavenie na Slovensku, charakterizované príliš zaťažujúcou administratívou a paranoidným myslením. Bojíme sa zneužitia. Tento stereotyp vytvára spomínané bariéry a ľudia sa potom tomuto typu podnikania radšej vyhnú. Ani zahraniční partneri tomu nerozumejú, prečo je to administratívne takto byrokraticky nastavené. U nich je to principiálne naopak, že skôr kompetentné úrady vychádzajú záujemcom v ústrety, lebo oceňujú, že zamestnávajú ľudí so zdravotným znevýhodnením. Ľudia zo zahraničia nerozumejú, prečo tu musia dokladovať zložitými procesmi to, čo v inej krajine nemusia. To je prvá vec, v tomto prípade hovoríme o mentalite a druhá vec je, že pojem „sociálny podnik“ v tomto vnímaní je nová vec. Zákon o sociálnej ekonomike nehovorí jednoznačne a jasne a je nesúlad vo vykladaní jednotlivých paragrafov. Výklady sú rôzne, z čoho vznikajú problémy.

Niekedy je ťažké dokázať, že máte nárok na príspevok, na ktorý zo zákona máte nárok. Ďalej, v rámci sociálnych podnikov treba každoročne dokladovať socializáciu zisku. Na Slovensku máme aj určité výhody oproti ostatným krajinám - napr. že u nás sú znevýhodnení zvyknutí, že majú plat. V zahraničí, to bolo iba vreckové, toto nám zahraničie aj západná Európa závidí. Následne je to o statuse týchto ľudí, cítia sa tým rovnocennejší. Určitou nevýhodou je fluktuácia týchto ľudí - či už z dôvodu ich zdravotného znevýhodnenia, alebo z dôvodu, že nemajú pracovné návyky a tým pádom v zamestnaní nevydržia dlho. Nie je tu dostatočná ponuka trénovania pracovných zručností, čo znamená, že ich nikto nepripravuje na trh práce. Mnohí majú ukončené iba základné vzdelanie (najmä staršia generácia). Základné špeciálne školy ich nepripravia na umiestnenie na pracovný trh, pričom častokrát majú naviac. Máme viacerých fyzicky postihnutých, ktorí majú mentálne kapacity na úrovni vysokoškoláka a majú ukončené základné vzdelanie. Nemajú dostatočné vzdelanie a teda ani perspektívu si budovať nejaký kariérny rast. Tento fakt sa týka hlavne telesne postihnutých - pracovať sa im neoplatí, lebo výška kompenzačných dávok je veľmi podobná ako ich plat. Vyhliadky na zlepšenie sú ojedinelé, lebo na základe nízkeho vzdelania ani nemôžu mať vyšší plat. Toto sú také naše nášľapné míny, ktoré v zahraničí fungujú úplne inak.

V zahraničí bežne chodia telesne postihnutí na stredné a vysoké školy. Áno, samozrejme. V poslednej dobe vidíme veľký posun - školy a vzdelávacie inštitúcie začínajú prispôsobovať aj priestory aj učebné plány potrebám inkluzívneho vzdelávania. V minulosti bola veľká segregácia, v súčasnosti sú už zdravotne postihnutí viac integrovaní.

Samozrejme, zvažujeme registrovať aj chránenú dielňu Wellnea na sociálny podnik. Wellnea má 10 zamestnancov, z toho šiesti sú znevýhodnení a dvaja pracovní asistenti, a to málo ktorá chránená dielňa má toľko zamestnancov, väčšinou majú jedného alebo dvoch. Niektorým firmám štatút sociálneho podniku nevyhovuje a rozhodli sa založiť si chránenú dielňu, kvôli socializácii zisku. Napr. veľká firma si nevie predstaviť, čo všetko môže tá klauzula zahŕňať, tak sa rozhodli, že chcú mať radšej status chránenej dielne. Majú to historicky overené. Niektoré firmy išli hneď do sociálneho podniku, lebo je to modernejšie a flexibilnejšie, sľúbená investičná a kompenzačná pomoc je tiež celkom atraktívna, preto je to pre novo vznikajúce podniky celkom zaujímavé.

V našej organizácii pracuje právnička plus jedna kolegyňa, ktorá má v kompetencii podporované zamestnávanie. Plánujeme rozšíriť naše kapacity tak, aby sme poskytovali tréningy zamerané na pracovné zručnosti, konzultácie smerom k zakladaniu nových sociálnych podnikov, alebo chránených dielní. Spomínané aktivity plánujeme systematicky rozvíjať v rámci Tenenetu. Ako bolo spomínané vyššie, už poskytujeme konzultačnú činnosť a účtujeme hodinové sadzby. Samozrejme, v porovnaní s inými konzultačnými službami v iných sektoroch, cena je veľmi „sociálne“ nastavená.

Prečítajte si tiež: Kľúčové rozdiely

Samozrejme, existuje ich zopár, napríklad Radnička - tá pomáha s podporovaným zamestnávaním už dlhšie, Bivio - pod Združením pre mentálne postihnutých, na východe vo Vranove nad Topľou je jedna aktívna organizácia a ešte aj v Banskej Bystrici. Nie je nás veľa, lebo agentúry podporovaného zamestnávania neboli podporované vyše dvanásť rokov, ale my, ktorí v tom robíme sa snažíme všetkých presviedčať, že bez podporovaného zamestnávania sociálne prob…

Príklad dobrej praxe: Reštaurácia BIVIO

Na úpätí Malých Karpát v bratislavskej Rači je hotel s veľkou záhradou. Je v ňom aj reštaurácia a práčovňa. Na prvý pohľad vyzerá úplne normálne, za jeho bránami sa však hostia stretávajú s neobyčajnými pracovníkmi. V reštaurácii Bivio pracuje štrnásť zdravotne postihnutých ľudí. Deväť z nich má mentálne postihnutie.

Majka leští poháre a kontroluje taniere s príbormi. Pred obednou špičkou sa musí všetko ligotať. Do reštaurácie bratislavského hotela, v ktorom pracuje ako pomocná čašníčka, už o necelú hodinu začnú chodiť prví hostia. „Zákazníci sú milí a láskaví,“ hovorí. Vždy ich obsluhuje s úsmevom. Väčšina z nich sa jej za jedlo poďakuje, no niektorí sa tvária, že ju nevidia. Práve takéto momenty Majku aj po šiestich rokoch stále mrzia.

„Teraz musím pracovať, fotky mi ukážete potom,“ upozorní nás, keď si všimne, že ju pri práci fotíme. Popri leštení pohárov sa však predsa len rozhovorí. Tvrdí, že prácu nikdy zmeniť nechcela a ani to neplánuje. Našla si tu kamarátov, má dobrého šéfa a okrem bežného obsluhovania pomáha aj na rôznych akciách, ktoré reštaurácia organizuje. „Najradšej robím objednávky, ktoré si vždy zapíšem, a rada roznášam obedy, aj keď to nie je vôbec ľahké,“ približuje Majka bežné dni v reštaurácii.

Ľudia s mentálnym postihnutím sú lojálni. Dovolenku si berú len vo výnimočných prípadoch a ak ich práca baví, výpoveď prakticky nikdy nedajú. Práve to je ich najväčšia výhoda. Napriek tomu bojujú s predsudkami zamestnávateľov. „Keď je nevidiaci, dáte si šatku cez oči a viete si aspoň trochu predstaviť, akým problémom môže čeliť. Pri mentálnom postihnutí je to ťažké, pretože každý takýto človek je úplne iný. Zamestnávateľ musí špecificky pristupovať ku každému zvlášť,“ vysvetľuje Marián Horanič zo združenia, ktoré sociálny podnik BIVIO prevádzkuje.

Novou posilou v reštaurácii je 22-ročný Samuel, ktorý sa zaúča ako pomocný čašník. Každé ráno poutiera všetky stoly, pozametá a keď prichádzajú prví hostia, roznáša objednávky. Priznáva, že v bežnom živote nie je priebojný, ale tu sa nebojí povedať svoj názor. „Stoly si pamätám a aj to, čo chce zákazník,“ hovorí vysmiaty Samo. „Horšie je, a to som aj na rannej porade vytkol šéfom, že neviem, ktorý zamestnanec si čo objednal na jedlo.

Okolo baru pobehuje s metlou v ruke Marek, ktorý je tiež pomocný čašník. Podobne, ako Majka, aj on už začína chodiť vypomáhať na rôzne oslavy či akcie, ktoré BIVIO organizuje. Opisuje, ako ho šéf pochválil, že je šikovný a ukazuje na Mariána Horaniča. Šéf prikyvuje. Na prvý pohľad je jasné, že nejde len o prácu. Zamestnanci, či už zdraví alebo tí so znevýhodnením, sú jeden tím. Prioritou nie je len zákazník, ale aj dobrá atmosféra na „pľaci“.

V menšej práčovni stretneme ďalších dvoch zamestnancov. Práčky sú akurát vypnuté, na sušiakoch schnú uteráky a posteľné plachty. Štyridsiatnik Robo sa nám okamžite prihovorí. Pýta sa, či o nich ideme napísať článok. Ukazuje nám, ako s kolegyňou žehlia a skladajú uteráky pre hotelových hostí. „Ďakujem, že ste sem prišli. Ja mám rád svoju prácu, som tu každý deň. Len keď som chorý, neprídem, to sa stáva málo, to tam napíšte,“ hovorí Robo. Aj on sa pasuje s mentálnym postihnutím.

Kým v práčovni rozvoniava čerstvo vypratá bielizeň, kuchyňou bielou od múky sa šíri vôňa slivkových buchiet, ktoré sa podávajú na obed. Kuchári však nemajú čas na rozhovor.

Právny rámec zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú na Slovensku významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. Podľa ustanovení § 40 ods. Pojem občan so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Občanom so zdravotným postihnutím sa rozumie občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení. Právne povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k týmto osobám sa vzťahujú nielen na zamestnávateľov štátneho, ale aj súkromného sektoru.

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru

Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti. Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutím zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom. Dávame do pozornosti, že v prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím. Uvedené vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdov, v zmysle ktorej: Účinnosť rozhodnutia o tom, že ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, nie je časovo obmedzená.

Výnimky z ochrany

Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Uvedené vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdov, v zmysle ktorej: Na zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 58 ods. 1 ZP (teraz § 72 ods. 1 ZP) so zamestnancom so zmenenou pracovnou schopnosťou nie je potrebný súhlas príslušného orgánu štátnej správy (teraz úradu práce, sociálnych vecí a rodiny), tento súhlas sa výlučne vyžaduje len na výpoveď, a nie aj na ostatné spôsoby skončenia pracovného pomeru.

Povinnosti zamestnávateľa pri výpovedi

S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť.

Definície a terminológia

Zdravotné postihnutie a osoba so zdravotným postihnutím

Medzi nami žijú ľudia, ktorí majú z rôznych príčin zdravotné postihnutie, ktoré im bráni žiť "normálny" život. Zdravie a choroba ovplyvňujú konanie, správanie, sociálnu situáciu, vzdelanie a pracovné aktivity človeka. Akútna choroba, ktorá sa dá vyliečiť, nezasahuje trvalo do života človeka a jeho rodiny. Zmena zdravotného stavu na trvalý stav má široké spektrum sprievodných javov, vrátane fyzických, somatických, emočných, psychických, ekonomických a sociálnych prejavov. Dlhodobo nepriaznivý stav u osôb so zdravotným postihnutím vedie k ekonomicko-finančným problémom, ako je strata príjmu a zvýšené náklady na liečbu, čo znižuje životný štandard celej rodiny. Trvalé poškodenie zdravia prechádza do stavu zdravotného postihnutia a vedie k sociálnym problémom, ako sú narušené partnerské a rodinné vzťahy, dezorganizácia bežných činností, sociálna izolácia a zmena životného štýlu.

Z pohľadu sociálnej práce, Repková charakterizuje zdravotné postihnutie ako "znevýhodnenie, ktoré má človek s dlhodobou alebo trvalou telesnou alebo duševnou poruchou v štandardne usporiadanom životnom a sociálnom prostredí a ktoré je potrebné minimalizovať intervenciami v rámci sociálnej politiky a práce."

Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia (MKF)

Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia - International Classification of Functioning, Disability and Health - ICF (ďalej len MKF) uvádza trojdimenzionálny model zdravotného postihnutia a vnímanie človeka v rovine poruchy, dizability a hendikepu. komponenty funkčnej schopnosti a spôsobilosti zdravotného postihnutia - z individuálneho ale aj spoločenského pohľadu (telesné funkcie a štruktúry), 2. komponenty spolupôsobiacich faktorov - vonkajšie prostredie (faktory okolitého prostredia a osobné faktory). Termín telesných funkcií zahŕňa fyziologické funkcie telesných systémov vrátane psychologických a termín telesné štruktúry implikuje anatomické časti tela a ich súčasti. Osobné faktory MKF neklasifikuje, z dôvodu ich veľkých sociálnych a kultúrnych odlišností, ale zaraďuje ich medzi spolupôsobiace faktory. Definície pojmov v MKF vychádzajú z kontextu zdravia, preto sa nezameriavajú na poruchu alebo obmedzenie, ale používajú kladné alebo neutrálne pomenovanie. Aj keď v názve MKF je stále použitý pojem dizabilita, klasifikácia odporúča používať pojem aktivita a pojem hendikep nahrádza pojmom participácia.

Vzhľadom k nejednotnosti posudzovania zdravotného postihnutia na Slovensku, ktoré sa líši podľa právnej normy, rezortu a jeho potreby, sa systém klasifikácie podľa MKF javí ako jednotný - obsahujúci všetky zložky uplatniteľné nielen v medicíne, ale aj v sociálnom poistení, sociálnych službách, kompenzácií sociálnych dôsledkov a vo všetkých ostatných oblastiach, ktoré sa zaoberajú sociálnou a zdravotnou starostlivosťou o človeka. Pri vzájomnej interakcii vzťahov súvisiacich s funkčnou schopnosťou ide o vnímanie zdravotného postihnutia cez zdravie, pričom zohľadňuje najdôležitejšie interakčné vzťahy, ktoré ovplyvňujú sociálne fungovanie a tým proces integrácie u ľudí, ktorí majú z akýchkoľvek dôvodov určitú poruchu zdravia, čo veľmi jednoducho môžeme vyjadriť slovami „ako sa dá žiť s poruchou zdravia“ a nie „ako sa nedá žiť s poruchou zdravia“.

Všeobecný pohľad na osoby s hendikepom v spoločnosti je cez chorobu (postihnutie), ktorý vyvoláva obmedzenia a prekážky, ktoré tvoria bariéru žiť „normálnym spôsobom života“. Takýto pohľad už sám o sebe prináša negatívne myslenie v hľadaní sebauplatnenia (neviem, nedokážem, nezvládnem, nemôžem).

#

tags: #interview #so #zamestnávateľom #mentálne #postihnutých #skúsenosti