Premlčanie Trestného Stíhania: Podmienky a Dôsledky Novely Trestného Zákona

Tento článok sa zaoberá problematikou premlčania trestného stíhania, s dôrazom na zmeny, ktoré priniesla novela Trestného zákona. Analyzujeme podmienky premlčania, jeho prerušenie a vplyv novely na posudzovanie majetkovej a hospodárskej trestnej činnosti.

Úvod do Premlčania Trestného Stíhania

Premlčacia doba je právny nástroj, ktorý obmedzuje čas, počas ktorého je možné stíhať trestný čin. Zákon stanovuje rôzne dĺžky premlčacích dôb podľa závažnosti trestných činov. Čím závažnejší čin, tým dlhšia doba. Premlčacia doba má zásadný vplyv na možnosť stíhania trestných činov.

Podľa § 87 Trestného zákona Slovenskej republiky (zákon č. 300/2005 Z. z.) začne premlčacia doba plynúť dňom, keď bol trestný čin spáchaný. Ak je trestný čin majetkovej povahy (napríklad podvod alebo krádež), premlčacia doba trestných činov sa pohybuje v rozsahu od 3 do 10 rokov, v závislosti od výšky spôsobenej škody. To znamená, že po uplynutí tejto doby už štát nemôže ďalej stíhať páchateľa, hoci trestný čin spáchal. Podľa § 88 sa trestné činy uvedené v dvanástej hlave osobitnej časti Trestného zákona nepremlčujú.

Zmeny v Trestnom Zákone a Ich Vplyv na Premlčanie

Novela Trestného zákona z roku 2024 (zákon č. 40/2024 Z.z.) priniesla zmeny v premlčacích dobách, vrátane ich skrátenia pre určité trestné činy. Retrospektívny účinok novely navyše spôsobuje, že ak premlčacia doba už uplynula, prípad môže byť zastavený - aj keď páchateľ bol formálne obvinený pred novelou.

Novela zákona obsahuje podstatné zmeny, ktoré menia nastavenie trestnej politiky štátu. Verejné zdroje a zdroje EÚ sú „chránené“ menej, páchateľovi hrozia celkovo nižšie tresty, ak sa obohatí na úkor štátu a EÚ.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Od 6. 8. 2024 sa menia hranice škody, ktoré majú vplyv na to, čo sa považuje za trestný čin a čo je postihované miernejšie ako priestupok. Zároveň sa prostredníctvom hranice škôd posudzuje aj závažnosť činu, ktorá má potom vplyv na to, či je čin posudzovaný miernejšie alebo prísnejšie a teda, či súd uloží v prípade preukázania viny páchateľovi trest v rámci nižšej trestnej sadzby, alebo pôjde o tzv. kvalifikovaný trestný čin s vyššou trestnou sadzbou, kde súd musí uložiť vyšší trest. Vo väčšine majetkových trestných činov sa zároveň znižuje celková výška trestu, ktorá páchateľovi môže byť uložená, a to tak v základnej trestnej sadzbe, ako aj pri kvalifikovaných trestných činoch. Skracujú sa doby premlčania pri niektorých trestných činoch. Zvyšuje sa hranica trestnej sadzby, pri ktorej sudca môže uložiť podmienečný odklad trestu odňatia slobody, a zároveň navrhovaná zmena ukladá sudcovi povinnosť uprednostniť iný trest ako trest odňatia slobody, ak je to možné.

Kombinácia týchto zmien spôsobí podstatnú zmenu v tom, ako sa bude posudzovať majetková a hospodárska trestná činnosť, aké maximálne tresty odňatia slobody bude môcť súd uložiť, a ešte sa aj skracuje premlčacia doba, po ktorú bude potrebné trestný čin vôbec odhaliť a začať trestné stíhanie. Okrem dopadu na to, že páchateľom trestných činov súdy budú ukladať nižšie tresty, táto zmena bude mať podstatný vplyv na práva poškodených. Pretože ak orgány činné v trestnom konaní neodhalia včas páchateľa, potom budú musieť často zastaviť trestné stíhanie, pretože dôjde k premlčaniu tohto trestného stíhania.

Za trestné činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy Európskej únie, a ktorých horná hranica trestnej sadzby prevyšuje šesť rokov bude musieť súd uložiť trest odňatia slobody. Naopak pri trestných činoch, ktoré poškodzujú finančné záujmy Európskej únie, a ktorých horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje šesť rokov, páchateľ bude môcť vyviaznuť s alternatívnym trestom (napr. peňažný trest, trest povinnej prace atď.).

Prerušenie Premlčania Trestného Stíhania

Trest­ný zá­kon účin­ný od 1.1.2006 up­ra­vu­je pre­ru­še­nie preml­ča­nia tres­tné­ho stí­ha­nia v us­ta­no­ve­ní § 87 ods.3 Tr. zák., pri­čom ob­dob­ne ako Trest­ný zá­kon účin­ný do 31.12.2005 sta­no­vu­je dve pod­mien­ky, kto­rých napl­ne­nie po­čas ply­nu­tia zá­ko­nom sta­no­ve­nej preml­ča­cej do­by spô­so­bu­je jej pre­ru­še­nie a tým aj jej predĺže­nie, na­koľ­ko pre­ru­še­ním preml­ča­nia za­čí­na ce­lá no­vá preml­ča­cia do­ba ply­núť zno­va (§ 87 ods.4 Tr. zák.). Tie­to dve zá­ko­nom sta­no­ve­né pod­mien­ky spô­so­bu­jú­ce pre­ru­še­nie ply­nu­tia preml­ča­cej do­by sú na se­be nav­zá­jom sa­mos­tat­né (vy­plý­va to z pou­ži­tia spoj­ky „ale­bo“, kto­rá ich v § 87 ods.3 Tr. zák. spo­ju­je), čo zna­me­ná, že kaž­dá z nich mô­že, sa­ma o se­be, spô­so­biť pre­ru­še­nie ply­nu­tia preml­ča­cej do­by, av­šak pod­ľa okol­nos­tí kaž­dé­ho jed­not­li­vé­ho prí­pa­du mô­že dôjsť aj k ich vzá­jom­nej ku­mu­lá­cii.

Pre­ru­še­nie ply­nu­tia preml­ča­cej do­by te­da spô­so­bu­je:

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

1. vzne­se­nie ob­vi­ne­nia pre trest­ný čin, o kto­ré­ho preml­ča­nie ide, ako aj po ňom nas­le­du­jú­ce úko­ny or­gá­nu čin­né­ho v tres­tnom ko­na­ní, sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie ale­bo sú­du sme­ru­jú­ce k tres­tné­mu stí­ha­niu pá­cha­te­ľa (§ 87 ods.3 písm. a) Tr. zák.)

Uve­de­né us­ta­no­ve­nie vy­chá­dza z to­ho, že pre­ru­še­nie preml­ča­nia tres­tné­ho stí­ha­nia je sí­ce in­šti­tút hmot­no-práv­nej po­va­hy, av­šak je pod­mie­ne­ný pro­ces­ný­mi úkon­mi vy­ko­na­ný­mi v zmys­le prís­luš­ných us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku. Pr­vým úko­nom, kto­rý spô­so­bu­je pre­ru­še­nie preml­ča­nia tres­tné­ho stí­ha­nia, je pre­to vzne­se­nie ob­vi­ne­nia kon­krét­nej oso­be pod­ľa § 206 ods.1 Tr. por. (zá­znam o do­čas­nom od­lo­že­ní vzne­se­nia ob­vi­ne­nia v zmys­le § 205 Tr. por. ply­nu­tie preml­ča­cej do­by nep­re­ru­šu­je, ale spô­so­bu­je spo­čí­va­nie preml­ča­cej do­by pod­ľa § 87 ods.2 písm. d) Tr. zák.). Trest­ný zá­kon sí­ce pou­ží­va spo­je­nie „vzne­se­nie ob­vi­ne­nia pre trest­ný čin, o kto­ré­ho preml­ča­nie ide“, av­šak tú­to di­kciu zá­ko­na je pot­reb­né vy­kla­dať tak, že vzne­se­nie ob­vi­ne­nia sa mu­sí tý­kať to­ho is­té­ho skut­ku o akom je nás­led­ne me­ri­tór­ne roz­ho­do­va­né. Vy­plý­va to z to­ho, že pod­sta­tou uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia (ako aj ce­lé­ho tres­tné­ho stí­ha­nia) je opis skut­ku, kto­rý sí­ce vy­ka­zu­je zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu, av­šak, na roz­diel od práv­nej kva­li­fi­ká­cie, sa to­tož­nosť skut­ku ne­mô­že zme­niť po­čas ce­lé­ho tres­tné­ho stí­ha­nia (sku­tok sa mô­že rôz­nym spô­so­bom up­ra­vo­vať, ale to­tož­nosť ko­na­nia, prí­pad­ne to­tož­nosť nás­led­ku mu­sí zos­tať za­cho­va­ná, t. j. vy­chá­dza sa zo zá­sa­dy, že tres­tné stí­ha­nie sa ve­die o skut­ku a nie o je­ho opi­se). To, že pod­stat­ným pre pre­ru­še­nie ply­nu­tia preml­ča­cej do­by tres­tné­ho stí­ha­nia je vzne­se­nie ob­vi­ne­nia pre kon­krét­ny sku­tok a nie pre kon­krét­ny trest­ný čin mož­no te­da vy­vo­diť z to­ho, že Trest­ný po­ria­dok umož­ňu­je zme­niť práv­nu kva­li­fi­ká­ciu po­čas ce­lé­ho tres­tné­ho stí­ha­nia a pre­to ne­mož­no vi­dieť len v zme­ne práv­nej kva­li­fi­ká­cie pre­káž­ku pre­ru­še­nia preml­ča­nia tres­tné­ho stí­ha­nia (1). V opač­nom prí­pa­de, by bo­lo pot­reb­né vzniesť ob­vi­ne­nie vždy, keď dôj­de k zme­ne práv­nej kva­li­fi­ká­cie, aby sa tak pre­ru­ši­lo ply­nu­tie preml­ča­cej do­by kon­krét­ne­ho tres­tné­ho či­nu. Nap­rík­lad, ak bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie pre sku­tok práv­ne kva­li­fi­ko­va­ný ako pre­čin pod­vo­du pod­ľa § 221 ods.1 Tr. zák. tak tým­to pro­ces­ným úko­nom doš­lo k pre­ru­še­niu ply­nu­tia preml­ča­cej do­by (oh­ľad­ne skut­ku vy­me­dze­nom v uz­ne­se­ní) a ak v ďal­šom prie­be­hu tres­tné­ho stí­ha­nia prí­de k zme­ne práv­nej kva­li­fi­ká­cie nap­rík­lad na pre­čin spre­ne­ve­ry pod­ľa § 213 ods.1 Tr. zák. je ta­ká­to zme­na, z hľa­dis­ka pre­ru­še­nia preml­ča­cej do­by, bez­výz­nam­ná, na­koľ­ko k pre­ru­še­niu ply­nu­tia preml­ča­cej do­by už doš­lo pred­chá­dza­jú­ci­mi pro­ces­ný­mi úkon­mi, kto­ré sa tý­ka­li pre­či­nu pod­vo­du pod­ľa § 221 ods.1 Tr. zák..

2. Ak páchateľ bol v premlčacej dobe právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin spáchaný v premlčacej dobe, na ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší.

Upravujú sa podmienky prerušenia premlčania, zatiaľ čo doposiaľ bola podmienka buď vznesenie obvinenia alebo ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe úmyselný trestný čin. Novela ustanovuje ako prerušenie plynutia premlčacej doby buď vznesenie obvinenia (okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne zrušené), alebo ak páchateľ bol v premlčacej dobe právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin spáchaný v premlčacej dobe, na ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší. Ak teda vyšetrovanie a súdne konanie trvá dlhšie, potom k prerušeniu premlčania nedôjde ani, ak páchateľ trestného činu pácha trestnú činnosť opakovane.

Vplyv Novely na Majetkovú a Hospodársku Trestnú činnosť

Kombinácia týchto zmien spôsobí podstatnú zmenu v tom, ako sa bude posudzovať majetková a hospodárska trestná činnosť, aké maximálne tresty odňatia slobody bude môcť súd uložiť, a ešte sa aj skracuje premlčacia doba, po ktorú bude potrebné trestný čin vôbec odhaliť a začať trestné stíhanie. Okrem dopadu na to, že páchateľom trestných činov súdy budú ukladať nižšie tresty, táto zmena bude mať podstatný vplyv na práva poškodených. Prekvalifikovanie trestného činu zo zločinu na prečin má vplyv aj na to, že orgány činné v trestnom konaní nebudú môcť použiť na vyšetrovanie prečinov niektoré operatívno-pátracie či informačno-technologické prostriedky (ako odpočúvanie, kamerové záznamy a podobne). Toto bude mať veľký vplyv na schopnosť odhaliť a efektívne trestne stíhať napríklad trestné činy korupcie do výšky škody až 700 tis. eur.

Celkovo sa dá novela zhodnotiť tak, že za veľkú väčšinu majetkovej a hospodárskej trestnej činnosti súdy nebudú môcť uložiť trest odňatia slobody v trvaní dlhšom ako 10 rokov, a to aj ak by takýmto trestným činom bola spôsobená škoda veľkého rozsahu, za predpokladu, že by páchateľ nepáchal inú trestnú činnosť.

Zásadne sa zmení vnímanie trestného činu korupcie zvýšením hranice škody veľkého rozsahu z 133 tis. eur na 700 tis. eur - doteraz bolo prijatie úplatku napríklad vo výške 150 tis. eur zločinom s prísnejšou sadzbou 7 až 12 rokov (pri novej veľkej škode nad 700 tis. eur aj táto bude nižšia 3-10 rokov), tak teraz to bude prečin s trestom do 4 rokov. Samozrejme, že súdom uložený reálny trest pri úplatku 10 vajec bude pravdepodobne veľmi nízky, možno nahradený len peňažným trestom. Je však závažnou zmenou, že prevzatie úplatku až do výšky 700 tis. eur bude posudzované ako prečin. Ak páchateľ ponúkne úplatok napríklad 100 tis. eur, tak maximálny trest v základnej sadzbe je trest odňatia slobody do 1 roka (predtým 3 roky). Podplácanie vo veci verejného záujmu s ponúknutým úplatkom do 700 tis. eur bude možné potrestať trestnom odňatia slobody na max 2 roky (predtým 6 mesiacov až 3 roky, ak bol ponúknutý úplatok menej ako 133 tis. eur; ak bol viac ako 133 tis. eur, tak je trestná sadzba 5 - 12 rokov, po novom nad 700 tis. eur 2 - 8 rokov). Plus premlčacia doba bude 5, resp. 3 roky na všetky úplatky do výšky 700 tis. eur.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Príklady Zmien v Trestných Sadzbách a Premlčacích Dobách

Pre prehľadnosť a informovanie verejnosti, nie len tej odbornej, sme spracovali viaceré zmeny do tabuliek. Dôležitá poznámka na záver - uplatňovanie Trestného zákona v praxi v konkrétnom prípade je zložitejšie a nedá sa to zapísať do tabuľky. V konkrétnom prípade po preukázaní viny konkrétneho páchateľa a pri rozhodovaní o treste sa berú do úvahy aj priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, minulosť páchateľa a jeho prípadné predchádzajúce skutky, okolnosti spáchania skutku, vzťah páchateľa k skutku, či jeho ochota nahradiť škodu a podobne. Súd o výške trestu rozhoduje individuálne. Skutočnosť, že jeden páchateľ za ten istý skutok dostane nižší trest a iný páchateľ vyšší trest nie je nič výnimočné.

V nasledujúcich tabuľkách sú spracované niektoré vybrané majetkové trestné činy ohrozujúce tak súkromný majetok, verejné zdroje, ako aj zdroje Európskej únie.

Príklad: Výška škody 100 tis. eur.

Premlčacia Doba a Obete Trestných Činov

Premlčacia doba má zásadný vplyv na životy obetí a páchateľov. Z pohľadu páchateľa predstavuje určitú ochranu pred nekonečným trestným stíhaním. Mnohé obete, často potrebujú roky, aby získali odvahu nahlásiť trestný čin. Jedná sa o obete v prípadoch týkajúcich sa sexuálneho zneužívania alebo týrania. Keď sa nakoniec rozhodnú konať, môžu zistiť, že premlčacia doba už uplynula a stíhanie páchateľa nie je možné.

Príklad: Pani Nováková bola obeťou sexuálneho násilia v roku 2005. Hoci dlho váhala, v roku 2024 sa rozhodla, že konečne podá trestné oznámenie. Po podaní oznámenia však zistila, že premlčacia doba na tento trestný čin uplynula iba niekoľko mesiacov pred tým, ako sa rozhodla konať. Novela Trestného zákona z roku 2024 by jej v budúcnosti umožnila dosiahnuť spravodlivosť, pretože premlčacia doba bola predĺžená na 20 rokov.

Výskumy spoločnosti Foundation for Survivors of Abuse (FSA) ukazujú, že priemerný čas, kedy sa obete sexuálneho násilia rozhodnú prehovoriť, môže byť až 14 rokov po čine, čo často znamená, že premlčacia doba už uplynula. Podľa štúdií publikovaných na stránke survivingabuse.org, mnohé krajiny a štáty už pristúpili k zrušeniu premlčacích dôb pre sexuálne zločiny. Moderné technológie - ako je predovšetkým DNA analýza - zvyšujú šance na usvedčenie páchateľov aj po mnohých rokoch. Po uplynutí premlčacej doby už páchateľ nemôže byť stíhaný za trestný čin, ktorý spáchal, čo mu poskytuje právnu istotu.

tags: #premlčanie #trestného #stíhania #podmienky