Občianske Združenie, Správa a Vzor Kúpnej Zmluvy: Komplexný Prehľad

Občianske združenia zohrávajú významnú úlohu v slovenskej spoločnosti, a preto je dôležité rozumieť ich fungovaniu, ako aj právnym aspektom, ktoré s nimi súvisia. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na občianske združenia, správu a vzor kúpnej zmluvy v kontexte ich činnosti.

Úvod do Občianskych Združení

Občianske združenia predstavujú jednu z najvyužívanejších právnych foriem neziskového sektora. V dôsledku ich neziskovosti však nezriedka dochádza k situáciám, kedy finančné zázemie týchto právnických osôb nepostačuje ani na pokrytie ich všeobecne prospešnej činnosti, pre ktorú vznikli. Zákonodarca si túto nevýhodnú situáciu občianskych združení plne uvedomoval, o čom svedčí aj existencia niektorých významných nástrojov z oblasti daňového práva, ktoré nachádzajú svoje vyjadrenie v zákone č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (napr. poukázanie podielu zaplatenej dane prijímateľovi, negatívne vymedzenie predmetu dane a možnosť oslobodenia určitých príjmov od dane pri občianskych združeniach). Súhrn týchto inštitútov by bolo možné s určitou mierou zveličenia pomenovať ako daňové zvýhodnenie v tom najširšom slova zmysle. Takéto daňové zvýhodnenie pritom predstavuje tak zásadný prostriedok, ktorým štát deklaruje istý verejný záujem na niektorých typoch právnych foriem. Ani takáto forma zohľadnenia neziskovej povahy občianskych združení zo strany štátu však nemusí postačovať (a často krát ani nepostačuje) na efektívny výkon neziskovej činnosti týchto ustanovizní.

Správa Občianskeho Združenia

Po registrácii občianskeho združenia vzniká prípravnému výboru (alebo štatutárnemu zástupcovi, ak je už kreovaný) povinnosť nahlásiť vznik združenia pobočke Štatistického úradu SR a požiadať o pridelenie identifikačného čísla (IČO). Lehota na nahlásenie je 10 dní odo dňa registrácie. K žiadosti je potrebné priložiť stanovy združenia a doklad o zaplatení správneho poplatku.

Okrem pridelenia IČO vzniká združeniu povinnosť viesť účtovníctvo podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Združenie si môže vybrať, či bude účtovať v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva, v závislosti od toho, či vykonáva podnikateľskú činnosť a aký je objem jeho príjmov.

Účtovníctvo Občianskeho Združenia

Občianske združenie má v zmysle § 9 ods. 2 zákona o účtovníctve možnosť výberu jednej z dvoch účtovných sústav. V zásade združenie môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva v tom prípade, ak toto združenie, resp. jeho organizačná zložka s právnou subjektivitou nevykonáva podnikateľskú činnosť za kumulatívneho splnenia podmienky, že príjmy združenia (organizačnej zložky) nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur. Ak by čo i len jedna z týchto dvoch podmienok nebola naplnená, združeniu vzniká povinnosť (tak ako každej inej právnickej osobe) viesť svoje účtovníctvo v sústave podvojného účtovníctva. Je však potrebné poukázať na tú skutočnosť, že v súčasnosti je už jednoduché účtovníctvo v spoločnosti a tým skôr aj v podnikateľskom prostredí na ústupe, v dôsledku čoho je pre občianske združenia čoraz náročnejšie nájsť osobu spôsobilú, no najmä ochotnú účtovať v tejto sústave. Súčasne by sa tým združenie, resp. jeho členovia mohli obrať o možnosť získania cenných finančných grantov v budúcnosti, poskytovaných zo strany veľkých obchodných spoločností a ich nadácií (napr. grantové nadácie pôsobiace popri tuzemských telefónnych operátoroch), ktoré taktiež uprednostňujú vyúčtovávanie nimi poskytnutých grantov v sústave podvojného účtovníctva. Netreba pritom zabúdať, že zákon o účtovníctve v § 9 ods. 3 nevylučuje prechod medzi účtovnými sústavami, avšak vždy len k prvému dňu účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom účtovná jednotka zistila skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zmenu účtovnej sústavy.

Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť: Názory a prax

Dôležité je oddeliť náklady a výnosy z hlavnej a doplnkovej (podnikateľskej) činnosti pomocou analytických účtov.

Orgány Občianskeho Združenia

Orgány združenia a spôsob voľby štatutárneho zástupcu musia byť upravené v stanovách. Preukázanie spôsobu voľby štatutárneho zástupcu je dôležité pri konaniach pred úradmi a inštitúciami.

Zárobková Činnosť Občianskeho Združenia

Zákon o združovaní občanov neustanovuje generálny zákaz výkonu zárobkovej činnosti. Ak je primárnym zámerom združovania výkon neziskovej činnosti, prípadná sekundárna činnosť môže mať zárobkovú povahu, ktorá pôsobí len subsidiárne.

Ak chce občianske združenie vykonávať podnikateľskú činnosť, musí to byť v súlade so stanovami a so živnostenským zákonom. Musí splniť všeobecné a prípadne aj osobitné podmienky prevádzkovania živností.

Kúpna Zmluva v Kontexte Občianskeho Združenia

Kúpna zmluva je jedným z najčastejších právnych úkonov, ktoré občianske združenie môže uzatvárať. Upravuje prevod vlastníctva k hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci za dohodnutú cenu.

Prečítajte si tiež: Občianske združenia a financovanie

Vzor Kúpnej Zmluvy

Nižšie je uvedený vzor kúpnej zmluvy, ktorý je možné použiť pre občianske združenia. Tento vzor je upravený z informácií poskytnutých používateľom a zohľadňuje špecifické požiadavky a ustanovenia Občianskeho zákonníka.

KÚPNA ZMLUVA

uzatvorená podľa § 628 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmluva“)

Článok I## Zmluvné strany

1. Darca:

   • Fyzická osoba / Živnostník / Spoločnosť (ďalej ako „Darca")
   • Trvalý pobyt:
   • Štátna príslušnosť: slovenská

2. Obdarovaný:

   • Fyzická osoba / Živnostník / Spoločnosť (ďalej ako „Obdarovaný")
   • Určenie zmluvných strán je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy. Zmluvné strany označte podľa údajov z občianskeho preukazu, resp. obchodného alebo živnostenského registra.

(Darca a Obdarovaný ďalej tiež spoločne ako „Zmluvné strany“ a každý jednotlivo ako „Zmluvná strana“)

Prečítajte si tiež: Legislatíva pre sociálne podniky a OZ

Článok II## Predmet Zmluvy

1. Darca je výlučným vlastníkom hnuteľnej veci podľa ďalej uvedenej špecifikácie:
2. Špecifikácia daru:
   • Určenie daru je podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy. Špecifikujte dar čo najpodrobnejšie tak, aby bol nezameniteľný s inou vecou. Nejasná a neurčitá špecifikácia môže mať za následok neplatnosť zmluvy.

Článok III## Prevod Vlastníctva

1. Darca týmto daruje Dar špecifikovaný v článku I tejto Zmluvy Obdarovanému a Obdarovaný Dar prijíma do svojho vlastníctva.

Článok IV## Stav Daru

1. Darca vyhlasuje, že je výlučným vlastníkom Daru a je oprávnený s Darom nakladať.
2. Darca vyhlasuje, že mu nie je známa taká vada Daru, na ktorú by bol povinný Obdarovaného osobitne upozorniť. Darca vyhlasuje, že na Dare neviaznu žiadne dlhy, Dar nie je zaťažený žiadnymi ťarchami, bremenami ani vadami v najširšom slova zmysle, ani žiadnymi právami tretích osôb. Darca vyhlasuje, že k Daru neboli zriadené žiadne predkupné práva, zabezpečovacie prevody práv, opcie, iné zmluvy o budúcej zmluve, nájomné alebo podnájomné zmluvy, iné práva užívania.
3. Obdarovaný vyhlasuje, že sa s Darom oboznámil a jeho stav mu je dobre známy. Vyberte či Dar je bez vád alebo s vadami. Ak je Dar s vadami, popíšte aké má vady.

Článok V## Odstúpenie od Zmluvy

1. V prípade, že sa niektoré z vyhlásení uvedených v článku III tejto Zmluvy zo strany Darcu ukáže ako nepravdivé, je Obdarovaný oprávnený od tejto Zmluvy odstúpiť. Odstúpenie je účinné dňom doručenia oznámenia Darcovi o tom, že Obdarovaný od Zmluvy odstupuje. Za doručenie sa považuje aj odmietnutie prevzatia a/alebo neprevzatie zásielky adresovanej druhej Zmluvnej strane na jej adresu a to ku dňu ukončenia odbernej lehoty zásielky.

Článok VI## Prechod Nebezpečenstva Škody

1. Nebezpečenstvo škody na Dare prechádza z Darcu na Obdarovaného momentom uzavretia Zmluvy.

Článok VII## Rozhodné Právo

1. Táto Zmluva sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä ustanoveniami § 628 a násl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

Článok VIII## Záverečné Ustanovenia

1. Zmluvné strany vyhlasujú, že ich spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená, túto zmluvu uzatvárajú slobodne a vážne, neuzavreli ju v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, pozorne si ju prečítali, jej obsahu porozumeli a nemajú proti jej forme a obsahu žiadne námietky, čo potvrdzujú svojimi vlastnoručnými podpismi. Súčasne sa zaväzujú nahradiť škodu, ktorá tým vznikne, ak by sa toto vyhlásenie dodatočne preukázalo ako nepravdivé.
2. Zmluvné strany zároveň vyhlasujú, že mohli ovplyvniť obsah tejto Zmluvy.
3. Pokiaľ v tejto zmluve z kontextu jasne nevyplýva inak, zahŕňa význam slova v jednotnom čísle rovnako význam daného slova v množnom čísle a naopak, význam slova vyjadrujúci určitý rod zahŕňa rovnako ostatné rody.
4. Nadpisy sú uvádzané iba pre prehľadnosť a nemajú vplyv na výklad tejto Zmluvy.
5. Ak sa ktorékoľvek z ustanovení tejto Zmluvy stane neplatným alebo nevykonateľným, táto neplatnosť alebo nevykonateľnosť nespôsobí neplatnosť ostatných ustanovení tejto Zmluvy s výnimkou, ak by tieto ustanovenia nemohli byť oddelené od ostatného obsahu Zmluvy pre povahu Zmluvy, jej obsah alebo okolností, za ktorých bola Zmluva uzatvorená. V takomto prípade dohodnú zmluvné strany náhradnú úpravu, ktorá bude zodpovedať účelu sledovanému neplatným ustanovením.
6. Táto Zmluva predstavuje úplnú dohodu medzi Zmluvnými stranami vo vzťahu k predmetu tejto Zmluvy a nahradzuje akékoľvek predchádzajúce ústne alebo písomné dojednania medzi Zmluvnými stranami týkajúce sa predmetu tejto Zmluvy.
7. K zmene podmienok dohodnutých touto Zmluvou môže dôjsť len na základe vzájomnej dohody zmluvných strán formou písomného očíslovaného dodatku podpísaného osobami oprávnenými konať v mene Zmluvných strán.
8. Táto zmluva je vyhotovená v rovnopisoch, pričom každý má platnosť originálu s určením jedného vyhotovenia pre každú Zmluvnú stranu.
9. Každá zo Zmluvných strán nesie svoje vlastné náklady vzniknuté v dôsledku uzatvorenia tejto Zmluvy.
10. Práva a povinnosti vyplývajúce z tejto Zmluvy prechádzajú na právnych nástupcov oboch Zmluvných strán.
11. Pri riešení otázok touto zmluvou neupravených, sa Zmluvné strany budú riadiť príslušnými ustanoveniami záväzných predpisov platných na území Slovenskej republiky.
12. Zmluvné strany sa zaväzujú, že riešenie prípadných sporných otázok sa bude uskutočňovať predovšetkým spoločným rokovaním a vzájomnou dohodou prostredníctvom svojich zástupcov. V prípade, ak sa vzniknutý spor nevyrieši vzájomnou dohodou ktorákoľvek zo Zmluvných strán je oprávnená predložiť tento na riešenie príslušnému súdu Slovenskej republiky.
13. Táto Zmluva nadobúda platnosť a účinnosť okamihom jej podpisu všetkými Zmluvnými stranami.

V ……………………………………….. dňa ………………………………………..

……………………………………….. ………………………………………..

Darca Obdarovaný

Dôležité Aspekty Kúpnej Zmluvy

• Identifikácia zmluvných strán: Je nevyhnutné správne identifikovať predávajúceho (Darcu) a kupujúceho (Obdarovaného) podľa údajov z občianskeho preukazu alebo obchodného registra.
• Špecifikácia predmetu kúpy: Predmet kúpnej zmluvy musí byť jasne a jednoznačne špecifikovaný, aby nedošlo k pochybnostiam.
• Prevod vlastníctva: Zmluva musí obsahovať ustanovenie o prevode vlastníctva z predávajúceho na kupujúceho.
• Stav veci: Je potrebné uviesť, v akom stave sa vec nachádza a či má nejaké vady.
• Odstúpenie od zmluvy: Zmluva by mala upravovať podmienky, za ktorých je možné od zmluvy odstúpiť.
• Rozhodné právo: Zmluva sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä Občianskym zákonníkom.

Financovanie Neziskových Organizácií

Financovanie neziskových organizácií je vo väčšine prípadov viaczdrojové. Okrem klienta sa na financovaní podieľa darca, ktorým môže byť právnická osoba, fyzická osoba, štát, samospráva. Dôležitým predpokladom pre dobré fungovanie neziskových organizácií je efektivita a transparentnosť pri využívaní prijatých zdrojov a súčasne použitie všetkých príjmov na úhradu nákladov v súlade s cieľmi a poslaním organizácie. Osobitný druh príjmov tvorí príjem do FONDOV v neziskových účtovných jednotkách, ktoré tvoria fondy v súlade so svojimi hmotnoprávnymi predpismi. Všetky príjmy sa účtujú na účtoch výnosov v účtovej triede 6.

Finančné Príjmy

Ak nezisková účtovná jednotka poskytuje službu, predáva výrobky, materiál alebo iný majetok, nie je potrebné rozlišovať, kto túto protihodnotu odoberá, resp. kto bol platiteľom. Takéto príjmy sa účtujú na účtoch účtovej skupiny 60 - Tržby za vlastné výkony a tovar, 61 - Zmena stavu zásob vlastnej výroby, 65 - Tržby z predaja a prenájmu majetku alebo na účte 647 - Osobitné výnosy. Zaúčtujú sa na príslušný účet výnosov podľa druhu výnosu.

Príjmy Bez Protiphodnoty

Ak sú príjmy získané bez priamej protihodnoty, ide o finančné dary - príspevky. Ak sú tieto príjmy poskytnuté z verejného sektora, sú to dotácie. určené na prevádzku alebo bez stanoveného účelu v účtovej skupine 66 - Prijaté príspevky. Ak bol finančný príspevok poskytnutý medzi organizačnými zložkami, ktoré majú právnu subjektivitu, účtuje sa na účte 661 - Prijaté príspevky od organizačných zložiek. Finančný príspevok od právnickej osoby sa účtuje na účte 662 - Prijaté príspevky od iných organizácií. Finančný príspevok od fyzickej osoby sa účtuje na účte 663 - Prijaté príspevky od fyzických osôb. Príspevok z podielu zaplatenej dane (2 %) od daňového úradu sa účtuje na účte 665 - Príspevky z podielu zaplatenej dane. Pri organizovaní verejných zbierok v súlade so zákonom SNR č. 63/1973 Zb. o verejných zbierkach a o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov sa prijaté finančné príspevky v rámci týchto zbierok účtujú na účte 667 - Prijaté príspevky z verejných zbierok. Jednou z foriem verejných zbierok je získavanie finančných prostriedkov prostredníctvom DMS - darcovských SMS. Takéto príspevky sa účtujú tiež na účte 667.

Nefinančné Príjmy

Okrem finančných príjmov môžu neziskové organizácie nadobúdať aj nefinančné príjmy, ktorými sú prijaté zásoby, služby alebo dlhodobý majetok. Tieto príjmy sa zaúčtujú v účtovníctve na základe darovacích zmlúv. Ak nie je v darovacej zmluve stanovená ich cena, ocenia sa reprodukčnou obstarávacou cenou. Je to cena, za ktorú by účtovná jednotka predmet daru získala, ak by ho obstarávala v čase, keď sa o ňom účtuje. Nepeňažné dary sa účtujú na účte 646 - Prijaté dary, ak ide o zásoby, služby alebo dlhodobý majetok, ktorý nebude nezisková organizácia používať pre vlastné účely, ale následne ho daruje inej právnickej alebo fyzickej osobe. Súvzťažnými účtami sú príslušné majetkové účty účtovej triedy 1 - Zásoby alebo nákladové účty účtovej triedy 5 - Náklady na činnosť. Bezodplatne nadobudnutý dlhodobý majetok - odpisovaný, prijatý neziskovou organizáciou pre vlastné využitie sa účtuje na účte 384 - Výnosy budúcich období podobne ako pri účtovaní kapitálovej dotácie.

Príjmy do Fondov

Neziskové účtovné jednotky tvoria fondy, iba ak im to umožňuje ich hmotnoprávny predpis, na základe ktorého vznikli. Sú to nadácie, neinvestičné fondy, verejné vysoké školy, organizácie kolektívnej správy a spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Fondy tvorené v zmysle osobitných právnych predpisov sa účtujú na účte 412 - Fondy tvorené podľa osobitného predpisu. Ostatné neziskové účtovné jednotky môžu tvoriť fondy zo zisku v tom prípade, ak ich výsledok hospodárenia je kladný. Príjem do fondov tvorených podľa osobitných predpisov potom nebude účtovaný prostredníctvom účtov účtovej triedy 6 - Výnosy z činnosti, ale priamo na strane Dal účtu 412 ako tvorba fondu. Najtypickejším príkladom sú nadačné fondy v nadáciách, ktoré sa tvoria z príspevkov do týchto fondov od právnických alebo fyzických osôb.

Podnikanie Občianskeho Združenia

V zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy SR sa každému (teda fyzickým aj právnickým osobám) zaručuje právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, pričom v ods. 2 je uvedené, že zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní. Pri dôkladnom pohľade na zákon o združovaní občanov je potrebné konštatovať, že tento neustanovuje žiaden generálny zákaz výkonu zárobkovej činnosti týmito právnickými osobami. V § 1 ods. 3 tohto zákona však je explicitne vylúčené, aby sa tento zákon vzťahoval na združovanie občanov za účelom výkonu zárobkovej činnosti. Takáto formulácia je pochopiteľná, pretože otázka združovania fyzických a právnických osôb sledujúc tak zámer dosahovať zisk je právne regulovaná Obchodným zákonníkom, prípadne Živnostenským zákonom. Platí preto záver, že možnosť vykonávať zárobkovú činnosť právne regulovanú hore uvedenými právnymi predpismi a pravidlá, na ktorých sú občianske združenia vybudované si v mnohých prípadoch odporujú. Smerodajný je teda primárny zámer združovania jednotlivcov, preto ak je týmto zámerom výkon neziskovej činnosti, je na mieste postupovať v zmysle zákona o združovaní občanov. Tým sa však súčasne nebráni tomu, aby prípadná sekundárna činnosť občianskeho združenia nemohla mať zárobkovú povahu, ktorá by vo vzťahu k primárnej činnosti pôsobila len subsidiárne. Napokon aj v tomto prípade platí ústavná zásada vyjadrená v čl. Akýkoľvek výkon takejto podpornej zárobkovej činnosti však musí byť vykonávaný v súlade s základným dokumentom občianskeho združenia - stanovami. Z logického hľadiska by sa preto zmienka o podnikaní združenia mala objaviť v tej časti stanov, ktoré zakotvujú zásady hospodárenia združenia. Tieto zásady hospodárenia sú pritom v zmysle § 6 ods. 2 písm. f) obligatórnou náležitosťou stanov.

Ak občianske združenie chce vykonávať podnikateľskú činnosť a súčasne toto odhodlanie jeho členov bolo premietnuté aj do znenia stanov združenia, je potrebné postupovať v zmysle ustanovení zákona č. 455/1991 Zb. Občianske združenie môže ako právnická osoba - podnikateľ prevádzkovať živnosť až po tom, čo splní všeobecné podmienky prevádzkovania živností (18 rokov veku, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť). Naplnenie týchto podmienok postačuje pre vykonávanie voľných živností. Pre vykonávanie remeselných a viazaných živností sa okrem všeobecných podmienok požaduje naplnenie aj osobitných podmienok prevádzkovania živností (odborná spôsobilosť alebo iná spôsobilosť, ktorá sa preukazuje výučným listom alebo iným dokladom). Keďže za právnickú osobu musí konať fyzická osoba, všetky tieto podmienky musia byť u tejto fyzickej osoby kumulatívne splnené. Živnostenské konanie sa s účinnosťou od 1. októbra 2013 vykonáva pred príslušným Okresným úradom, a to v rámci jeho Odboru živnostenského podnikania, ďalej len „živnostenský úrad".

Na začiatok je pre ohlásenie živnosti potrebné vybrať si konkrétny druh živnosti, pričom remeselné a viazané živnosti sú uvedené priamo v zákone a voľné živnosti sú obsiahnuté v Zozname odporúčaných voľných živností a ich bližšieho vymedzenia, ktorý je možné nájsť na webovej stránke Ministerstva vnútra SR. Ako ďalší krok je potrebné na živnostenskom úrade ohlásiť živnosť, čo sa uskutočňuje podaním žiadosti. Za týmto účelom si je vhodné so sebou doniesť aj Stanovy združenia vrátane ich všetkých zmien, Potvrdenie o pridelení IČO a zápisnicu o voľbe štatutárneho zástupcu. Podľa názoru autora ak by k ohláseniu živnosti malo dôjsť až s istým časovým odstupom od vzniku združenia, vhodné bude priložiť k vyššie uvedeným dokumentom aj výpis z registra združení občanov, ktorý vedie Ministerstvo vnútra SR. Okrem toho je v žiadosti potrebné presne pomenovať požadované živnosti, o ktorých ohlásenie ide, ako aj preukázať existenciu právneho vzťahu k miestu podnikania (list vlastníctva, nájomná zmluva, iné užívacie práva). Ak je potrebné preukázať odbornú spôsobilosť ako príloha žiadosti slúži preloženie dokladu preukazujúceho odbornú spôsobilosť a prax (napr. výučný list). Napokon je nutné uhradiť správny poplatok za ohlásenie živnosti v zmysle zákona o správnych poplatkoch, ktorého prílohu tvorí sadzobník správnych poplatkov.

Nakoľko sa vyžaduje preukázanie bezúhonnosti, súčasne sa s podaním žiadosti uvádzajú aj údaje potrebné pre vyžiadanie si výpisu z registra trestov, ktorý je vzhľadom na elektronizáciu tohto procesu poskytnutý spravidla do niekoľkých minút. Okrem toho je súčasne možné pri ohlásení živnosti uviesť aj údaje potrebné pre zaregistrovanie daňovníka na daňovom úrade a pre prihlásenie ohlasovateľa živnosti do systému povinného zdravotného poistenia. Výsledok živnostenského konania tak pre občianske združenie predstavuje osvedčenie o živnostenskom oprávnení, ktoré sa vydáva ohlasovateľovi najneskôr do troch pracovných dní potom, čo ohlásenie živnosti obsahuje všetky požadované náležitosti a súčasne došlo k doručeniu výpisu z registra trestov. Samotná živnosť nadobúda svoju platnosť ku dňu uvedenému v ohlásení, najskôr však v deň jej ohlásenia.

tags: #občianske #združenie #správa #kúpna #zmluva #vzor