Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa: Podmienky a úlohy

V konaniach, kde vystupujú maloleté deti, zohráva kolízny opatrovník nenahraditeľnú úlohu pri ochrane ich práv a záujmov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na inštitút kolízneho opatrovníka v slovenskom práve, s dôrazom na jeho úlohu, právomoci a povinnosti, najmä v kontexte úpravy rodičovských práv a povinností a rozvodových konaní.

Právny rámec zastupovania maloletých detí

Právny základ pre zastupovanie maloletých detí v konaniach pred súdom tvoria Občiansky zákonník a Zákon o rodine.

Občiansky zákonník

Podľa § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku života. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Maloleté dieťa nie je schopné samo vystupovať v konaniach pred súdom. Podľa § 9 Občianskeho zákonníka, maloleté deti majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané ich rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.

Zákon o rodine

Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom dieťaťa. Právo zastupovať maloleté dieťa podľa § 28 ods. 1, písm. b/ Zákona o rodine je súčasťou týchto práv a povinností. Zákon predpokladá dohodu rodičov na výkone rodičovských práv a povinností, ako aj na obsahu právneho úkonu vo vzťahu k dieťaťu. Pri bežných veciach môže za dieťa konať každý z nich samostatne, pri iných než bežných veciach je potrebný súhlas druhého rodiča.

Ustanovenie § 31 ods. 2 Zákona o rodine hovorí, že žiadny z rodičov nemôže zastúpiť svoje deti, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k stretu záujmov medzi rodičmi a deťmi alebo medzi deťmi navzájom. Toto ustanovenie sa týka zastupovania maloletých detí predovšetkým v prípadoch, kde postavenie občana ako ich zákonného zástupcu vyplýva z toho, že je ich rodičom a že mu ako jedno z rodičovských práv patrí aj právo zastupovať maloleté deti.

Prečítajte si tiež: Ochrana záujmov detí kolíznym opatrovníkom

Kto je kolízny opatrovník a kedy sa ustanovuje?

Kolízny opatrovník je zástupca maloletého dieťaťa, ktorého ustanovuje súd v prípadoch, keď existuje potenciálny konflikt záujmov medzi dieťaťom a jeho rodičmi. Ustanovuje sa uznesením súdu po začatí konania. Ak sa začalo konanie o vydanie predbežného opatrenia, ktorým súd dočasne upraví výchovné pomery maloletého dieťaťa, je tiež potrebné ustanoviť kolízneho opatrovníka.

Spravidla za kolízneho opatrovníka ustanoví príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) podľa miestnej príslušnosti maloletého dieťaťa, kde sa dieťa zdržuje, resp. kde má dieťa svoje bydlisko na základe dohody rodičov alebo iných rozhodujúcich skutočností.

Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený. Funkcia tohto opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol opatrovník ustanovený za zástupcu maloletého dieťaťa, alebo skončením príslušného konania, pre ktoré bol opatrovník ustanovený maloletého zastupovať. Súdom ustanovený kolízny opatrovník sa v rozsahu, v ktorom je oprávnený za maloleté dieťa konať, stáva zástupcom maloletého dieťaťa namiesto rodiča (rodičov).

Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Môže sa napríklad aj stať, že nastane rozpor záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom.

Úlohy a povinnosti kolízneho opatrovníka

Funkciou kolízneho opatrovníka je povinnosť chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. Kolízny opatrovník pri ochrane práv dieťaťa zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci, ak je to v jeho záujme. V zmysle § 73 ods. 2, písm. b/ zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka podľa osobitného predpisu, pričom týmto osobitným predpisom je práve § 31 Zákona o rodine. Zároveň na základe zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately úrad zabezpečuje sústavnú ochranu života, zdravia a priaznivého vývinu dieťaťa (§ 73 ods.

Prečítajte si tiež: Dedičské konanie a opatrovník

Zisťovanie pomerov dieťaťa

Kolízny opatrovník zisťuje rodinné, bytové a sociálne pomery dieťaťa, ktoré sú dôležité pre rozhodovanie súdu. Zisťuje informácie o spôsobilosti obidvoch rodičov osobne vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, názory obidvoch rodičov na zaistenie potrieb dieťaťa v prípade osobnej starostlivosti o dieťa obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď len jeden rodič prejaví záujem o osobnú starostlivosť o dieťa obidvoma rodičmi a posudzuje možnosti osobnej starostlivosti o dieťa obidvoma rodičmi s prihliadnutím na záujem dieťaťa, na zaistenie potrieb dieťaťa a na názor dieťaťa (§ 20 ods. 2 zákona č.

Zisťovanie názoru dieťaťa

V súlade s článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa, s ustanovením § 43 ods.1 zákona o rodine a v zmysle § 100 ods. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má dieťa právo byť vypočuté. Pri zisťovaní názoru dieťaťa musí orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately poskytnúť dieťaťu pomoc na uľahčenie priebehu zisťovania jeho názoru na vec. Kolízny opatrovník zohľadňuje vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa. Zisťovanie názoru dieťaťa priamo súdom je skôr výnimočné, a v prípade, že súd sám vypočúva dieťaťa, je dôležité, aby takéto vypočutie dieťaťa bolo neformálne. Súčasťou sociálneho poradenstva poskytovaného dieťaťu musí byť spôsobom primeraným veku a rozumovým schopnostiam dieťaťa najmä vysvetlenie významu a úlohy kolízneho opatrovníka v súdnom konaní, v prípade, že je sociálne poradenstvo poskytované pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka.

Účasť na konaní

Kolízny opatrovník má v konaní pred súdom postavenie účastníka konania, čo mu umožňuje zúčastňovať sa na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené a v konaniach, v ktorých súd nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené. Všetky zistené skutočnosti z prešetrenia pomerov, písomne oznámil súdu, ako i nové skutočnosti, ktoré počas konania napr. na pojednávaní vyšli najavo, predniesol ústne do zápisnice, a to priamo na pojednávaní. Počas pojednávania mu môžu byť kladené rôzne otázky zo strany ostatných účastníkov konania, ako i súdu, na ktoré musí vedieť pohotovo reagovať.

Predkladanie správ súdu

Kolízny opatrovník všetky skutočnosti, ktoré zistil na základe šetrení pomerov písomne oznámi súdu, resp. Vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní ústne do zápisnice, ako i písomná správa doručená súdu sú z procesného hľadiska dôležité dôkazy, ktoré významnou mierou prispievajú k objektívnemu posúdeniu veci, najmä ako má súd v záujme dieťaťa o úprave výchovných pomerov dieťaťa rozhodnúť. Preto ústne vyjadrenie a správa zo zisťovania pomerov musia byť podložené reálnymi úkonmi, ktoré orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo veci vykonal. Zároveň vyjadrenie kolízneho opatrovníka musí byť presvedčivé, keďže spolu s písomnou správou sú dôkazom, resp. dôkazným prostriedkom.

Prečítajte si tiež: Ochrana nesvojprávnych osôb

Pohovor s rodičom a zisťovanie pomerov

Ak rodičia žijú oddelene a dieťa býva u jedného z rodičov, na účely zisťovania sociálnych a rodinných pomerov maloletého dieťaťa je potrebné, aby kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov v domácnosti otca aj v domácnosti matky, prípadne aj v domácnosti toho, kde sa dieťa zdržuje (napr. u starých rodičov, ďalších príbuzných a podobne). Ak je to vhodné a účelné možno v rámci šetrenia pomerov v rodine so súhlasom dieťaťa a prítomného rodiča (rodičov) vykonať pohovor s dieťaťom na účely zistenia jeho názoru.

Pri zisťovaní rodinných a sociálnych pomerov, ako i priamo v súvislosti so zisťovaním názoru dieťaťa pre konanie, je vhodné návštevu kolízneho opatrovníka vopred neohlásiť. Nie je však vylúčené, aby kolízny opatrovník svoju návštevu ohlásil vopred za účelom zabezpečenia prítomnosti rodičov, prípadne jedného z nich, aby mohlo byť šetrenie uskutočnené. Na vstup do bytu alebo domu je potrebný súhlas vlastníka alebo užívateľa bytu alebo domu.

Kolízny opatrovník v konaniach o úprave rodičovských práv a povinností

Zákon č. 36/2005 Z.z. upravuje výkon rodičovských práv a povinností. Úprava výkonu rodičovských práv a povinností je v kompetencii súdu, ktorý na návrh jedného z rodičov, resp. osoby ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa upraví rodičovské práva a povinnosti. Pred samotným rozhodnutím súdu sa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu kedykoľvek dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičovská dohoda musí byť schválená súdom.

Kolízny opatrovník v konaniach o rozvod manželstva

V konaniach o rozvode, kde vystupujú maloleté deti, zohráva kľúčovú úlohu kolízny opatrovník. Jeho úlohou je chrániť záujmy dieťaťa, ktoré nemôže v konaní plne vystupovať samostatne. Právna úprava rozlišuje zákonného zástupcu, ktorým je spravidla rodič, a kolízneho opatrovníka, ktorý vstupuje do konania v prípadoch, keď záujmy rodiča a dieťaťa môžu byť v konflikte.

Možnosť namietať zaujatosť kolízneho opatrovníka

Možnosť vzniesť námietku zaujatosti voči kolíznemu opatrovníkovi nie je upravená v žiadnom právnom predpise a nie je teda daná kompetencia súdu ani správneho orgánu o takejto možnosti rozhodnúť. V prípade, že by účastníci súdneho konania namietali alebo vyjadrili nespokojnosť s postupom orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka, je potrebné rozlíšiť, či podanie smeruje proti konaniu fyzickej osoby, ktorá zastupuje orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately na základe plnej moci alebo podanie smeruje proti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako kolíznemu opatrovníkovi.

Zastupiteľnosť kolízneho opatrovníka

Vzhľadom na to, že kolízny opatrovník, ktorý je procesným opatrovníkom „ad hoc" ustanovený súdom na konkrétne konanie alebo vykonanie úkonu, je jeho funkcia nezastupiteľná. Aj keď je táto funkcia nezastupiteľná, môže o vykonanie určitého úkonu kolízny opatrovník požiadať iný úrad, ak je to účelné (napr. Úrad, ktorý je súdom ustanovený za kolízneho opatrovníka, požiada iný úrad o zistenie pomerov maloletého dieťaťa, prípadne názoru dieťaťa, v obvode ktorého má svoje bydlisko, a zároveň požiada o zaslanie správy, resp. podkladov, na základe ktorých kolízny opatrovník vypracuje správu zo zisťovania pomerov, a túto doručí súdu. Okresný súd ustanoví za kolízneho opatrovníka úrad, v obvode ktorého má dieťa svoje bydlisko, a ktorý sa nenachádza v obvode sídla okresného súdu. Kolízny opatrovník na požiadanie súdu zistí pomery dieťaťa, jeho názor, vypracuje správu zo zisťovania pomerov dieťaťa a túto zašle súdu. V týchto situáciách, ak je účasť kolízneho opatrovníka na pojednávaní, najmä pre veľkú vzdialenosť obtiažna, môže požiadať úrad, ktorý má sídlo v obvode súdu, ktorý vo veci koná, aby ho zastúpil na pojednávaní, na ktoré ho splnomocní.

Kolízny opatrovník v konaniach o vrátenie maloletého dieťaťa

Na konanie vo veciach vrátenia maloletého dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané, je s účinnosťou zákona č. 388/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1964 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov je od 1. 1.

Dohovor o právach dieťaťa

Dohovor o právach dieťaťa čl. 7 ods. 1 „každé dieťa pokiaľ je to možné, má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť“ a čl. 18 ods. (2) Dohovor o právach dieťaťa čl.

Nadobúdanie nehnuteľností maloletými

Pomerne často riešenou problematikou v advokátskych kanceláriách je aj spisovanie zmlúv o nadobúdaní nehnuteľností. Zmluvy o nadobudnutí nehnuteľnosti maloletými (darovanie, výmena, kúpa, predaj) nie sú výnimkou. V zmysle platného práva SR, fyzickým osobám vzniká spôsobilosť na právne úkony dovŕšením 18. roku veku života. Do tohto času koná, podľa § 26 Občianskeho zákonníka (ďalej iba "OZ") za maloleté dieťa, ako osobu všeobecne nespôsobilú na právne úkony, jeho zákonný zástupca.

Môžu však nastať situácie, kedy zákonný zástupca nemôže maloleté dieťa zastupovať. Vysvetlenie podáva § 30 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu. Na to nadväzuje § 31 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom.

V prípade, ak má byť maloletý subjektom právneho vzťahu, resp. Podobne Krajský súd v Žiline v rozhodnutí 9CoP/76/2013 uviedol, že "zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu (§ 28 OZ). Obligačno-právne účinky t.j. že obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným, vznikajú iba z platnej zmluvy. Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy. K právnemu úkonu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi nesvojprávnou J. T. - Z. a navrhovateľom sa podľa § 28 OZ vyžadovalo schválenie súdu.

Proces uskutočnenia právneho úkonu, v ktorom jedným zo subjektov je maloleté dieťa pozostáva z niekoľkých fáz, ktoré priblížime v nasledujúcom texte. Podľa § 28 OZ zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu. Teda v prípade, ak chcú rodičia, napr. darovať svojmu dieťaťu nejakú hodnotnú vec, napr.

Potom, čo je zrejmá vôľa uskutočniť právny úkon, je potrebné zvážiť, či zastúpením maloletého dieťaťa jeho rodičom, nenastane konflikt záujmov. Pre ilustráciu uvediem príklad: Matka a otec chcú darovať synovi svoj dom. Subjektmi tohto právneho vzťahu sú na strane darcu: matka a otec a na strane obdarovaného maloleté dieťa. Keďže rodičia majú týmto právnym úkonom stratiť výlučné vlastníctvo, nastáva konflikt záujmov a je potrebné požiadať súd o ustanovenie opatrovníka. Rodičia teda požiadajú súd, aby ustanovil tretiu osobu (opatrovníka) na to, aby v mene maloletého dieťaťa prejavila vôľu, t. j.

Potom čo je ustanovený opatrovník, a tento má od súdu povolenie prejaviť vôľu v mene maloletého, môže dôjsť k uskutočneniu právneho úkonu. Právny úkon urobený v mene maloletého opatrovníkom ešte nenadobúda právne účinky. Dôvodom je práve § 28 OZ resp. ust. § 119 Civilného mimosporového poriadku a síce je potrebné schválenie právneho úkonu, v našom prípade darovacej zmluvy, súdom. Účastníkmi tohto konania je zákonný zástupca (matka, otec) a kolízny opatrovník.

V tomto momente nasleduje ďalší dôležitý krok, a to ustanovenie tzv. Častokrát dochádza k zamieňaniu inštitútov opatrovníka a kolízneho opatrovníka. Kolízny opatrovník vystupuje v každom súdnom konaní týkajúcom sa maloletých detí. Jeho úlohou je hájiť záujmy maloletého a dohliadať na to, aby právny úkon, ktorý má súd schváliť, bol v maloletého dieťaťa. Kolíznym opatrovníkom je Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, resp. jeho poverený zamestnanec na základe ust. zákona o sociálnoprávnej ochrane.

Kolízneho opatrovníka, podobne ako klasického opatrovníka, ustanovuje súd. Môže nastať aj situácia, že sa kolízny opatrovník nemôže pojednávania zúčastniť a ospravedlní svoju neprítomnosť. Potom, čo sa vyjadrí kolízny opatrovník k navrhovanému právnemu úkonu, súd posúdi skutkový a právny stav a rozhodne, či právny úkon schváli alebo nie.

Krajský súd v Trenčíne 6CoP/63/2013 z 16. 07. OS zamietol návrh na schválenie PÚ maloletých. Starí rodičia ako darcovia maloletých obdarovaných zriadili v darovacej zmluve vo svoj prospech, ako aj v prospech matky obdarovaných, vecné bremeno k predmetu darovania, spočívajúce v práve oprávnených z vecného bremena na bezplatné doživotné bývanie a užívanie predmetu daru a v práve udelenia súhlasu s predajom vyššie uvedenej nehnuteľnosti po dosiahnutí plnoletosti obdarovaných.

Krajský súd v Bratislave 20CoP/19/2016 z 28. 09. OS rozhodol tak, že neschvaľuje právny úkon, ktorý v mene maloletého urobil kolízny opatrovník v dedičskom konaní. Maloletý mal nadobudnúť svoj podiel na dedičstve vo výške 1/2 z čistej hodnoty dedičstva až v deň dovŕšenia plnoletosti, čo v tomto prípade bolo o viac ako o 10 rokov. Podľa názoru súdu sa jednalo o neprimerane dlhú lehotu na vyplatenie dedičského podielu pre maloletého, nakoľko maloletý mohol nadobudnúť podiel na predmetnej nehnuteľnosti. V prospech maloletého dediča by bolo napr. vysporiadanie, keby by zostal podielovým spoluvlastníkom na majetku poručiteľa, alebo celý majetok poručiteľa by nadobudla manželka poručiteľa (matka maloletého) s povinnosťou výplaty maloletému v krátkej dobe (napr. 1 mesiac po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve).

Keď sa vrátime k nášmu príkladu, tak darovacia zmluva schválená súdom, kde subjektom je maloletý, ako obdarovaný, nadobúda právne účinky až právoplatnosťou rozhodnutia súdu o schválení právneho úkonu. Až následne je možné podať na katastrálnom odbore okresného úradu návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Je zrejmé, že proces uskutočnenia právneho úkonu maloletým vôbec nie je jednoduchý.

1./ Posúdenie toho, či pri zamýšľanom právnom úkonu existuje rozpor záujmov alebo nie. 2./ Ak rozpor záujmov neexistuje, tak za maloletého môže prejaviť vôľu zákonný zástupca. 5./ Podanie návrhu na príslušný súd na schválenie právneho úkonu maloletého. Ide o prípady, kedy dochádza k prevodu nehnuteľnosti na maloletých za účelom záchrany majetku plnoletých príslušníkov rodiny a v podstate sa uvedené úkony robia len za účelom tým, aby sa napr. darca ako dlžník sa vyhol výkonu rozhodnutia predajom nehnuteľnosti v exekučnom konaní.

Tu treba spomenúť ust. § 42a/ OZ, podľa ktorého veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove (v našom prípade darcu) právne úkony, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, sú voči nemu právne neúčinné. Rovnako ani úlohu opatrovníka a kolízneho opatrovníka nie je možné brať ako formálny úkon, spoliehajúc sa na jeho schválenie súdom bez pripomienok. V konečnom dôsledku súd v konaní je povinný zistiť skutočný stav veci a je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci. Nadobúdanie nehnuteľnosti maloletými je síce spôsobom, ako vyporiadať majetok napr. starých rodičov za ich života, ale toto vlastníctvo maloletých prináša so sebou aj svoje úskalia spojené so správou samotnej nehnuteľnosti (odber el.

Záverom by som sa rád vyjadril aj na margo vzorov podaní a zmlúv na internete. Pri zmene zákonov návrhy zverejnené na internete, ako vzory nemusia zodpovedať súčasnej právnej úprave, a to ako z hľadiska hmotného (napr. posúdenie prospechu maloletého), tak aj práva procesného.

Postavenie kolízneho opatrovníka v dedičskom konaní

Súdny komisár počas celého konania o dedičstve prihliada na to, či sú splnené procesné podmienky, procesná subjektivita účastníkov podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") a procesná spôsobilosť účastníkov podľa § 67 CSP. Z rodičovských práv a povinností vyplýva právo a povinnosť rodičov zastupovať maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. Zákonnými zástupcami maloletého dieťaťa sú jeho rodičia, ktorí zastupujú deti aj v prípadoch civilného konania, bez ohľadu na to, či ide o konanie sporové alebo mimosporové. V konaní o dedičstve v prípade, ak je poručiteľom jeden z rodičov, rodičovské práva a povinnosti následne vykonáva len druhý rodič.

Postavenie kolízneho opatrovníka vymedzil Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. "Kolíznym opatrovníkom je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone. Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený (pozri R 45/1986). Funkcia tohto opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol opatrovník ustanovený za zástupcu maloletého dieťaťa, alebo skončením príslušného konania, pre ktoré bol opatrovník ustanovený maloletého zastupovať. Súdom ustanovený kolízny opatrovník sa v rozsahu, v ktorom je oprávnený za maloleté dieťa konať, stáva zástupcom maloletého dieťaťa namiesto rodiča (rodičov); len kolízny opatrovník je potom oprávnený a povinný maloleté dieťa v konaní zastupovať v rozsahu určenom súdom tak, aby ochrana záujmov maloletého dieťaťa bola riadne zabezpečená bez ohľadu na prípadné záujmy niektorého z rodičov.

Podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 ak maloleté dieťa nemalo zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemohol z vážneho dôvodu maloleté dieťa pri určitom právnom úkone, ale aj v súdnom či správnom konaní zastupovať, súd mu podľa § 31 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rodine") ustanovil kolízneho opatrovníka alebo podľa § 60 zákona o rodine ad hoc opatrovníka, t. j. opatrovníka pre konkrétny účel.

Súd ustanoví kolízneho opatrovníka maloletému aj v prípadoch, ak dieťa má zákonného zástupcu, ktorý však nemôže z vážneho dôvodu dieťa zastupovať, a je potrebné za dieťa konať (napr. hospitalizovanie jediného žijúceho rodiča v nemocnici), ale aj v prípade náhlej straty oboch rodičov, keď je potrebné za dieťa konať a nemá ustanoveného poručníka ani opatrovníka podľa § 57 ods. Právna úprava účinná od 1.

Zákonný opatrovník, bežné veci a právomoci

Tento článok sa zaoberá problematikou zákonného opatrovníctva, so zameraním na bežné veci a právomoci opatrovníka. Objasňuje rozdiely medzi bežnými a inými vecami, ako aj právomoci zákonného opatrovníka.

Kto je zákonný opatrovník?

Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene, ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Zákonný opatrovník je osoba, ktorá je na to povolaná na základe zákona. Právo zastupovať maloleté dieťa je súčasťou rodičovských práv a povinností, pričom tieto práva a povinnosti patria obidvom rodičom dieťaťa. Funkciou kolízneho opatrovníka je povinnosť chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní.

Spôsobilosť na právne úkony

Spôsobilosť na právne úkony vyjadruje oprávnenie jej nositeľa vlastným konaním robiť právne úkony. Ide o kategóriu hmotného práva, ktorá ovplyvňuje aj rozsah spôsobilosti samostatne konať pred súdom. Spôsobilosť na právne úkony je niekedy označovaná aj ako svojprávnosť, čiže spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti a zároveň tieto práva meniť, zabezpečovať či rozhodovať o ich zániku.

Nadobúdanie plnoletosti

Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak, spôsobilosť zaniká.

#

tags: #opatrovník #pre #zákonného #zástupcu #maloletého #podmienky