
Článok sa zaoberá problematikou invalidných dôchodcov a ich nárokom na starobný dôchodok, ako aj s tým súvisiacimi otázkami odchodného a oznamovacích povinností. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach, ktoré musia invalidní dôchodcovia spĺňať, aby im vznikol nárok na starobný dôchodok a odchodné, a zároveň objasniť ich práva a povinnosti voči Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni.
Zamestnancovi patrí odchodné podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, ak ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok. Podstatné je, že nárok na odchodné vzniká len raz - pri prvom skončení pracovného pomeru po priznaní dôchodku. Ak má zamestnanec viacero zamestnávateľov, rozhodujúci je ten pracovný pomer, ktorý skončí ako prvý po priznaní dôchodku. Nie je možné si „vybrať“, u ktorého zamestnávateľa si odchodné uplatní neskôr, ak už predtým skončí iný pracovný pomer.
V prípade, že zamestnanec požiadal o starobný dôchodok do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru, spĺňa podmienky uvedené v zákone a má na odchodné nárok. Aj keď vo chvíli skončenia pracovného pomeru ešte nemal rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku, podstatné je, že do 10 dní od skončenia pracovného pomeru podal o dôchodok žiadosť. Táto interpretácia je podporovaná znením § 76a ods. 1 Zákonníka práce.
Zamestnancovi skončil pracovný pomer dohodou dňa 5. júna 2024 (na žiadosť zamestnanca). Zamestnanec je čiastočný invalidný dôchodca (60 %). Dňa 6. júna 2024 dosiahol dôchodkový vek a vznikol mu nárok na starobný dôchodok. O jeho priznanie požiadal v Sociálnej poisťovni dňa 10. júna 2024. V tomto prípade má zamestnanec nárok na odchodné, pretože požiadal o starobný dôchodok do 10 dní od skončenia pracovného pomeru.
Ak má pracujúci dôchodca dvoch zamestnávateľov a končí pracovný pomer u prvého zamestnávateľa (s nižším príjmom), nárok na odchodné mu vznikne práve tam. Druhý zamestnávateľ mu už nemôže vyplatiť odchodné. Ak by chcel získať odchodné od druhého zamestnávateľa (s vyšším príjmom), musel by najskôr ukončiť pracovný pomer u neho a až potom u prvého zamestnávateľa. Poradie skončenia pracovných pomerov je teda rozhodujúce.
Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý sa týka okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancom.
Každý poistenec má nielen práva, ale aj povinnosti. Zmenu dôležitých údajov alebo životných situácií je potrebné oznámiť do 8 dní.
Oznamovaciu povinnosť voči zdravotnej poisťovni nemajú napríklad poberatelia dôchodku, poberatelia rodičovského príspevku, invalidné osoby bez nároku na invalidný dôchodok a ďalšie kategórie osôb. O tom, či patríte do niektorej z týchto kategórií, informujú zdravotnú poisťovňu príslušné úrady (Sociálna poisťovňa, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a iné).
Sankcie za nesplnenie oznamovacích povinností neukladá zdravotná poisťovňa, ale Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Pokutu do výšky 165 € vám môže uložiť, ak ste neuhradili zdravotnú starostlivosť, ktorú vám zdravotníci poskytli preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia návykovej látky, alebo ak ste nedoplatili dlžné poistné. Pokutu až 331 € môže dostať ten, kto si nesplnil povinnosť podať prihlášku na verejné zdravotné poistenie v zdravotnej poisťovni do 8 dní odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia.
Od 1. januára 2026 dochádza k viacerým zmenám v dôchodkovom systéme, ktoré sa týkajú aj invalidných dôchodcov, ktorí majú nárok na starobný dôchodok.
Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku
Povinnosť zamestnávateľov predkladať Sociálnej poisťovni evidenčné listy dôchodkového poistenia (ELDP) je od 1. januára 2026 zrušená. Údaje, ktoré zamestnávateľ doposiaľ predkladal prostredníctvom ELDP, bude Sociálna poisťovňa získavať zo svojich informačných systémov.
Sociálna poisťovňa je od roku 2026 povinná pravidelne zasielať poistencom dôchodkovú prognózu obsahujúcu informácie o ich budúcich dôchodkových nárokoch. Dôchodková prognóza bude spočiatku obsahovať informácie o predpokladaných dôchodkových nárokoch z dôchodkového poistenia a starobného dôchodkového sporenia (I. pilier a II. pilier).
Od 1. januára 2026 novela zákona o sociálnom poistení upravuje hodnotenie obdobia starostlivosti o dieťa na dôchodkové účely. Na sumu dôchodku za obdobie poistenia z starostlivosti o dieťa sa nezapočíta nižší vymeriavací základ ako 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve Slovenskej republiky z pred dvoch rokov.
Sociálna poisťovňa prepočíta novým spôsobom dôchodky priznané od 1. januára 2004 podľa zákona o sociálnom poistení. Prepočítajú sa starobné, predčasné starobné a invalidné dôchodky tých poberateľov, ktorí získali obdobie starostlivosti o dieťa a na určenie novej sumy dôchodku sa novým spôsobom určí priemerný osobný mzdový bod, a to podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2026.
Peňažné príspevky nie je možné priznať ťažko zdravotne postihnutej osobe, ktorej príjem presahuje päťnásobok životného minima, t.j. 1 420,65 €. Príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov na pohonné hmoty, diétne stravovanie, hygienu a opotrebovanie šatstva, obuvi a zariadenia sa nepriznajú, ak príjem presahuje trojnásobok životného minima.
Prečítajte si tiež: Podmienky splátkového predaja pri invalidnom dôchodku
Pani Jana je ťažko zdravotne postihnutá. Jej jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 350 €. Manžel pani Jany je zamestnaný, jeho priemerná mesačná mzda za minulý rok bola 670 € v čistom. Príjem pani Jany a jej manžela predstavuje spolu 1 020 € mesačne. Túto sumu vydelíme dvomi, keďže spoločne posudzujeme dve osoby - pani Janu a jej manžela. Výsledok je 510 €. Za príjem pani Jany sa považuje suma 510 €. Príjem 510 € vydelený sumou 284,13 € (suma životného minima) je 1,8. Pani Jana má teda nárok na peňažné príspevky, pretože jej príjem nepresahuje päťnásobok životného minima.