Zapocitanie plochy balkóna do podlahovej plochy: Norma a legislatíva

Tento článok sa zaoberá problematikou započítavania plochy balkóna do podlahovej plochy v kontexte slovenskej legislatívy a noriem. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o platných predpisoch a ich interpretácii.

Legislatívny rámec

Problematiku podlahovej plochy stavieb upravuje viacero právnych predpisov. Medzi relevantné zákony patria:

• Zákon č. 182/1993 Z. z.
• Zákon č. 215/1995 Z. z., ktorý je vykonávaný vyhláškou č. 300/2009 Z. z.
• Zákon č. 582/2004 Z. z.
• Zákon č. 443/2010 Z. z.
• Zákon č. 447/2015 Z. z.
• Zákon č. 222/2022 Z. z.
• Zákon č. 201/2022 Z. z.

Tieto zákony a vyhlášky definujú podlahovú plochu stavby a stanovujú, ktoré priestory sa do nej započítavajú.

Vyhláška č. 259/2008 Z. z. a definícia podlahovej plochy

Kľúčovým predpisom je vyhláška č. 259/2008 Z. z., ktorá v § 9a ods. 3 spresňuje definíciu podlahovej plochy stavby. Podľa tohto ustanovenia je podlahová plocha stavby tvorená vnútorným priestorom stavby okrem zvislých konštrukcií, ktorého svetlá výška medzi úrovňou podlahy a stropom alebo strešnou konštrukciou dosahuje najmenej 1,3 m.

Do výmery podlahovej plochy stavby sa započítava plocha arkierov a výklenkov, ak sú súčasne najmenej 1,2 m široké, 0,3 m hlboké a 2 m vysoké od podlahy. Ďalej sa do výmery podlahovej plochy stavby započítava plocha zabratá vykurovacími telesami, inštalačnými predmetmi, technickým zariadením, strojovým vybavením alebo kuchynskou linkou. Za podlahovú plochu stavby sa po splnení parametrov uvedených v prvej až tretej vete považuje aj podlahová plocha podkrovia ako vnútorný priestor stavby prístupný z posledného nadzemného podlažia vymedzený podlahou a konštrukciou krovu alebo ďalšími stavebnými konštrukciami.

Prečítajte si tiež: Započítanie balkóna do podlahovej plochy: Všetko, čo potrebujete vedieť

Zákon č. 447/2015 Z. z. a podlahová plocha nadzemnej časti stavby

Zákon č. 447/2015 Z. z. v § 6 ods. 3 spresňuje definíciu podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby pre účely tohto zákona. Za podlahovú plochu nadzemnej časti realizovanej stavby sa považuje vnútorný priestor stavby okrem zvislých konštrukcií, ktorého svetlá výška medzi úrovňou podlahy a stropom alebo strešnou konštrukciou dosahuje minimálne 1,3 metra. Do podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby sa započítava plocha arkierov a výklenkov, ak sú súčasne najmenej 1,2 metra široké, 0,3 metra hlboké a 2 metre vysoké od podlahy. Do podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby sa započítava plocha zabratá vykurovacími telesami, inštalačnými predmetmi, technickým zariadením, strojovým vybavením alebo kuchynskou linkou.

Vplyv zákona č. 222/2022 Z. z.

Zákon č. 222/2022 Z. z. v § 2 ods. 1 písm. d) definuje podlahovú plochu bytu ako súčet plochy jeho miestností a príslušenstva bytu (§ 121 ods.).

Článok 3.18 a definícia podlahovej (úžitkovej) plochy bytu

Článok 3.18 definuje podlahovú (úžitkovú) plochu bytu ako súčet plôch obytných miestností a miestností príslušenstva bytu bez plochy balkónov, lodžií a terás.

Započítanie balkóna do podlahovej plochy - praktický pohľad

Z vyššie uvedených definícií vyplýva, že plocha balkóna sa štandardne nezapočítava do podlahovej plochy bytu. Toto pravidlo je explicitne uvedené v Článku 3.18.

Je však dôležité rozlišovať medzi podlahovou plochou bytu a celkovou plochou bytu, ktorá môže zahŕňať aj plochu balkóna. V prípade predaja alebo prenájmu nehnuteľnosti je preto potrebné jasne definovať, ktorá plocha sa uvádza.

Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku

Technické normy a ich dobrovoľnosť

Vo všeobecnosti dodržiavanie slovenskej technickej normy alebo technickej normalizačnej informácie je dobrovoľné (§ 3 ods. 11 zákona č. 60/2018 Z. z.).

STN 734301 Bytové budovy a jej zmeny

Od 1.2.2021 sa zmenila norma STN 734301 Bytové budovy. Táto norma je dôležitá pre rodinné domy. Norma definuje bytové budovy určené na dlhodobé bývanie, v ktorých najmenej polovica z celkovej podlahovej plochy všetkých miestností je určená pre byty, vrátane plochy domového vybavenia určeného pre obyvateľov jednotlivých bytov; členia sa na rodinné a bytové domy. Uvedená definícia je ale v rozpore s platným § 43b ods. 3 Stavebného zákona, kde je rodinný dom definovaný, ako budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Z tohto dôvodu platí, že dodržiavanie slovenskej technickej normy v tomto bode je dobrovoľné.

Norma tiež definuje bytovú budovu určenú predovšetkým na rodinné bývanie alebo na bývanie inej sociálnej skupiny so samostatným vstupom z vonkajšej (verejnej alebo súkromnej) komunikácie; môže mat' najviac dva byty, dve nadzemné podlažia. Uvedená definícia je ale v rozpore s platným § 43b ods. 3 Stavebného zákona, kde je rodinný dom definovaný, ako budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Z tohto dôvodu platí, že dodržiavanie slovenskej technickej normy v tomto bode je dobrovoľné.

Súčet podlahových plôch obytných miestností a miestností príslušenstva bytu bez plochy balkónov, lodžií a terás. Do podlahovej plochy bytu v bytovom, rodinnom dome alebo budovách s iným účelovým využitím sa nezapočítava plocha garáže. Doteraz sme garáže započítavali do úžitkovej plochy, treba preto tabuľky robiť inak a garáže už do tejto úžitkovej plochy domu nezapočítavať.

Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi

tags: #zapocitanie #plochu #balkona #do #podlahovej #plochy