
Nepriaznivý zdravotný stav predstavuje pre človeka v pracovnom živote objektívne znevýhodnenie. Slovenská legislatíva sa snaží toto znevýhodnenie kompenzovať prostredníctvom rôznych opatrení a podpory zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právach a možnostiach invalidných dôchodcov s poklesom schopnosti pracovať na Slovensku, so zameraním na aspekty zamestnávania, príspevky a zmeny v legislatíve.
Pri uplatňovaní práv v pracovných vzťahoch je dôležité správne rozlišovať medzi jednotlivými pojmami. Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Dôležité je odlíšiť túto definíciu od osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktorá má preukaz osoby s ŤZP vydaný úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Osoba s ŤZP nemusí byť automaticky uznaná za invalidnú, hoci môže spĺňať obe kritériá súčasne.
Poberatelia invalidného dôchodku majú možnosť byť zamestnaní alebo podnikať bez akýchkoľvek obmedzení. Počas zamestnania alebo podnikania im invalidný dôchodok nebude odobratý, ani krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania by mali zdravotne postihnutým osobám pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania.
Občan so zdravotným postihnutím je považovaný za znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Zákon ukladá zamestnávateľom určité povinnosti v súvislosti so zamestnávaním týchto osôb. Každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 20 zamestnancov, je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %) sa pri výpočte kvóty počíta ako traja zamestnanci.
Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, je povinný raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny finančný príspevok za každého zamestnanca, ktorý mu chýba do splnenia predpísaného limitu.
Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok
Okrem plnenia zákonnej povinnosti prináša zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím zamestnávateľom aj určité výhody.
Od 1. januára 2025 dochádza k zmene minimálnej výšky preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov. Pre osoby bez zdravotného postihnutia je stanovená suma 107,25 eur, zatiaľ čo pre osoby so zdravotným postihnutím je to 53,62 eur. Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. SZČO, ktoré majú vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, už obdržali informáciu o novej výške preddavku vo výsledku zúčtovania.
Zamestnávateľ má možnosť požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ako aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a nákladov na dopravu zamestnancov.
Po vytvorení chránenej dielne, respektíve pracoviska, je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Medzi prevádzkové náklady patria napríklad nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, ale zamestnáva viac ako štvrtinu zamestnancov so zdravotným postihnutím, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Tento príspevok sa poskytuje na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje minimálne polovicu týždenného pracovného času.
Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku
Pracovný asistent je osoba, ktorá poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a pri uspokojovaní osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať žiadne osobitné predpoklady, stačí, ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je zamestnaný u zamestnávateľa, zatiaľ čo SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Náplň práce asistenta nie je presne definovaná zákonom a môže zahŕňať akékoľvek úlohy, ktoré pomáhajú zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.
Na základe Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa od 1. januára 2004 invalidita posudzuje na základe miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť podľa Prílohy č. 4 zákona, vyjadrením v percentách. Podľa § 263 tohto zákona malo byť postupne preskúmané trvanie invalidity u všetkých osôb, ktoré boli uznané za čiastočne invalidné alebo invalidné podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. júna 2006, ktorý nadobudol účinnosť 19. júla 2006, však rozhodol, že právna úprava preskúmavania trvania invalidity založená na percentuálnom poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poistencov, ktorým bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok pred 1. januárom 2004, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Ústavný súd rozhodol, že odsek 2 a odseky 4 až 7 § 263 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení sú v nesúlade s Ústavou Slovenskej republiky. Išlo o ustanovenia, na základe ktorých Sociálna poisťovňa vykonávala preskúmavanie trvania invalidity u poberateľov čiastočného invalidného dôchodku a invalidného dôchodku priznaných podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a stanovovala percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Na základe vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu SR prijala Národná rada SR novelu zákona o sociálnom poistení pod číslom 529/2006 Z.z., ktorou s účinnosťou od 1. októbra 2006 stratili účinnosť vyššie citované odseky § 263 a zákon sa mimo iného doplnil o § 263a a 263b. Preskúmavanie trvania invalidity bolo zastavené. U osôb, ktoré boli uznané za čiastočne invalidné alebo za invalidné pred 1. januárom 2004, sa čiastočná invalidita alebo invalidita naďalej posudzuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Pokiaľ takýmto osobám v období od 1. januára 2004 do 30. septembra 2006 vydala Sociálna poisťovňa doklad o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, takýto doklad stratil platnosť rozhodnutím Ústavného súdu.
Prečítajte si tiež: Podmienky splátkového predaja pri invalidnom dôchodku
Pretože súčasná legislatíva definuje pojem invalidity stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a pojem „pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť“ sa vyskytuje v mnohých ďalších právnych predpisoch, bolo potrebné legislatívne riešiť určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u tých osôb, u ktorých to už nemôže byť stanovené rozhodnutím posudkového útvaru Sociálnej poisťovne. Za tým účelom bol do § 263a zaradený ods. 12 s nasledovným textom: „(12) Na účely tohto zákona a osobitných predpisov pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poberateľa invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je viac ako 70 % a poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je menej ako 70 %.“
Občania, ktorým bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa opakovane stretávali na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny s požiadavkou ich zamestnancov, aby predložili potvrdenie Sociálnej poisťovne o percentuálnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Najčastejšie sa tak stávalo v súvislosti s preukazovaním invalidity pre potreby zákona o službách zamestnanosti a pri podávaní žiadosti o priznanie príplatku k prídavku na dieťa v zmysle zákona č. 532/2007 Z.z., ktorým bol príplatok k prídavku na dieťa priznaný mimo iného i pre invalidných občanov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % (pri splnení ďalších podmienok).
Napriek tomu, že znenie § 263a ods. 12 zákona o sociálnom poistení jasne určuje, že pre túto skupinu invalidných občanov je dokladom preukazujúcim mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť doklad o poberaní čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku, zamestnanci úradov trvali na doklade, na ktorom je percentuálna výška miery poklesu uvedená.
Na tento problém bolo písomne upozornené Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. V liste z 21. februára 2008 generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny informoval, že „Na stretnutí vedúcich pracovníkov úradov práce boli vedúci zamestnanci úradov okrem iného oboznámení s § 263a ods. 12 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, tzn., že žiadateľa o príplatok k prídavku, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného pred 1. januárom 2004, budú posudzovať ako občana - žiadateľa s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%. Žiadateľa, ktorý preukáže, že je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku priznaného pred 1. januárom 2004, budú považovať za občana, ktorého pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je menej ako 70%. Pokiaľ by sa napriek tejto informácii ešte ojedinele vyskytli prípady vyžadovania dokladu o percentuálnom poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo strany zamestnancov úradov práce od občanov, ktorým bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov platných pred 1. januárom 2004, oznámte to na Úrad ÚNSS s popisom konkrétneho prípadu. Ing."
tags: #invalidný #dôchodca #s #poklesom #schopnosti #pracovať