
Článok sa zameriava na problematiku invalidného dôchodku a podmienky zamestnávania v kontexte roku 2013, pričom vychádza z legislatívnych úprav a definícií platných v danom období. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právnych aspektoch týkajúcich sa zamestnancov, samostatne zárobkovo činných osôb, poistencov a zamestnávateľov v súvislosti s dôchodkovým poistením a invaliditou.
Podľa platnej legislatívy je zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti definovaný ako fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem. Táto definícia sa vzťahuje aj na fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.
Samostatne zárobkovo činná osoba je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie zárobkovej činnosti.
Na účely dôchodkového poistenia je poistencom aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa príslušných ustanovení zákona.
Zamestnávateľ je definovaný ako fyzická alebo právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem.
Prečítajte si tiež: Práca popri invalidnom dôchodku
Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je SZČO oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie zárobkovej činnosti.
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO zaniká odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie tejto zárobkovej činnosti.
Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti z dôvodov, ako je napríklad čerpanie rodičovskej dovolenky.
SZČO sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie.
Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok
Nárok na nemocenské dávky vzniká povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa.
Ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia.
Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa.
Nárok na ošetrovné zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa.
Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku
Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.
Ak si mladý dospelý do 25 rokov podá žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, úrad bude zisťovať, či žije v spoločnej domácnosti s rodičmi alebo sám. V prípade, že úrad bude mať preukázané, že žiadateľ nežije v spoločnej domácnosti s rodičmi, bude jeho hmotnú núdzu posudzovať samostatne.
Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká právoplatným rozhodnutím úradu o jej priznaní. Pomoc v hmotnej núdzi sa prizná a vypláca od začiatku mesiaca, v ktorom si občan podal žiadosť a vypláca sa mesačne pozadu.
Podľa § 142 ods. 13 zákona o sociálnom poistení, poistné na dôchodkové poistenie si môžu dodatočne doplatiť aj tí, ktorí boli zamestnancom s odvodovou úľavou pre dlhodobo nezamestnaných. Táto možnosť nie je nijako časovo ohraničená pokiaľ ide o počet rokov, ktoré uplynuli od obdobia, za ktoré sa poistné dopláca.
Podľa § 138 ods. 16 zákona, obdobne ako pri dobrovoľnom dôchodkovom poistení platí, že to musí byť najmenej 50 % priemernej mesačnej mzdy zistenej za rok, ktorý dva roky predchádza roku, za ktorý sa poistné dopláca.
Viac sa oplatí doplatiť si "staršie" roky, kedy bola nižšia priemerná mzda.
Zamestnávateľ nesmie z celkového počtu zamestnancov zamestnávať viac ako 45 % štátnych príslušníkov tretích krajín.
Úrad vydá potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením, ak voľné pracovné miesto nemožno obsadiť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie.