
Nepriaznivý zdravotný stav môže výrazne znevýhodňovať jednotlivcov v pracovnom živote. Na kompenzáciu tohto znevýhodnenia sa zavádzajú rôzne opatrenia na podporu zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím. V kontexte pracovného práva je dôležité rozlišovať medzi pojmami "občan so zdravotným postihnutím" a "osoba s ťažkým zdravotným postihnutím" (ŤZP), pretože sa často zamieňajú.
V pracovnom práve sa za občana so zdravotným postihnutím považuje osoba, ktorej invalidita bola uznaná rozhodnutím Sociálnej poisťovne, čo znamená, že jej ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Dôležité je, že nie každá osoba s preukazom osoby s ŤZP je automaticky považovaná za invalidnú v zmysle pracovného práva, aj keď môže byť uznaná za invalidnú súčasne.
Poberatelia invalidného dôchodku majú možnosť pracovať alebo podnikať bez akýchkoľvek obmedzení, pričom im nehrozí strata alebo krátenie invalidného dôchodku. Pri hľadaní a udržaní zamestnania im môžu pomáhať aj špecializované agentúry podporovaného zamestnávania. Občania so zdravotným postihnutím sú považovaní za znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
Zamestnávatelia s viac ako dvadsiatimi zamestnancami majú povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %) sa pritom počíta ako traja zamestnanci. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, je povinný raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí za každého chýbajúceho zamestnanca so zdravotným postihnutím.
Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím prináša zamestnávateľom aj určité výhody, najmä v oblasti odvodov do zdravotnej poisťovne. Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je v porovnaní so zdravým zamestnancom polovičná, a to 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Tieto nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidných zamestnancov, ale aj na zamestnancov, ktorí boli uznaní za osoby s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok
Zamestnávatelia majú možnosť požiadať úrad práce o príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ako aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a nákladov na dopravu zamestnancov.
Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve základné podmienky:
Pre získanie príspevku na zriadenie chránenej dielne je potrebné, aby boli zdravotne postihnutí zamestnanci predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.
Chránené pracovisko predstavuje pracovné miesto jedného človeka so zdravotným postihnutím, a to aj v prípade, že občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré bol poskytnutý príspevok, musí existovať minimálne dva roky. Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto sa líši v závislosti od miery nezamestnanosti v danom regióne.
Po vytvorení chránenej dielne alebo pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov a nákladov na dopravu zamestnancov. Medzi prevádzkové náklady patria napríklad nájomné, platby za energie a mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku
Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, ale zamestnáva viac ako štvrtinu zamestnancov so zdravotným postihnutím, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Tento príspevok sa poskytuje na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zamestnávateľ platí mesačne zo mzdy zamestnanca so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.
Pracovný asistent je osoba, ktorá poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a pri uspokojovaní osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať žiadne osobitné predpoklady, stačí, ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je zamestnaný u zamestnávateľa, zatiaľ čo SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presná náplň práce asistenta nie je zákonom stanovená, a preto môže plniť akékoľvek úlohy, ktoré pomáhajú zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.
Poberatelia invalidného dôchodku, vrátane tých s polovičným invalidným dôchodkom, môžu pracovať na plný pracovný úväzok, ak im to ich zdravotný stav umožňuje. Zákon nezakazuje osobám s invaliditou pracovať. Skutočnosť, že ste poberateľom invalidného dôchodku, nebráni tomu, aby ste pracovali aj na trvalý pracovný pomer. Práca nie je dôvodom na automatické odňatie invalidného dôchodku. Dôležité je však, aby ste naďalej spĺňali zdravotné podmienky na priznanie invalidity. Sociálna poisťovňa má právo kedykoľvek skontrolovať váš zdravotný stav a posúdiť, či máte stále nárok na invalidný dôchodok. Nárok na invalidný dôchodok nezaniká len preto, že začnete pracovať. Sociálna poisťovňa však môže pri najbližšom posúdení vášho zdravotného stavu preveriť, či miera poklesu schopnosti pracovať stále spĺňa podmienku minimálne 70 % (v prípade plného invalidného dôchodku). Ak by lekárska posudková činnosť zistila zlepšenie zdravotného stavu pod túto hranicu, dôchodok by vám mohli odňať alebo znížiť.
Ako čiastočný invalidný dôchodca máte rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, no nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov. Práca nadčas je podľa § 97 Zákonníka práce možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Celkový rozsah práce nadčas (nariadenej aj dohodnutej) nesmie presiahnuť 400 hodín ročne. Ak ste uznaná za osobu so zdravotným postihnutím, zamestnávateľ by mal prihliadať na vaše zdravotné obmedzenia. V takom prípade sa odporúča predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť vaše zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže vám prácu nadčas nariadiť len s vaším súhlasom. Čo sa týka práce cez víkendy, v nepretržitej prevádzke je bežné, že pracovné zmeny pripadajú aj na víkendy. Zákonník práce to umožňuje, avšak aj tu platí, že zamestnávateľ musí prihliadať na zdravotný stav zamestnanca, ak je o ňom informovaný.
Priznanie invalidného dôchodku s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % by ste mali oznámiť zamestnávateľovi, aj keď sa na vašej pracovnej pozícii nič nemení a pracujete bez obmedzení. Ako poberateľ invalidného dôchodku môžete mať nárok na daňové úľavy alebo nižšie odvody, čo môže byť pre vás aj zamestnávateľa výhodné.
Prečítajte si tiež: Podmienky splátkového predaja pri invalidnom dôchodku
Obmedzenie pre invalidných dôchodcov, ktoré stanovovalo maximálne 10 odpracovaných hodín týždenne a mesačný zárobok nepresahujúci 200 €, platilo podľa starších právnych predpisov. Tieto obmedzenia boli zrušené novelizáciou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2004.
Výpoveď s okamžitou platnosťou nie je možná, nakoľko neexistuje. Výpoveď a okamžité skončenie sú dva rozdielne spôsoby skončenia pracovného pomeru. Výpoveď je spojená s plynutím výpovednej doby a okamžite skončiť pracovný pomer je možné len z troch dôvodov, uvedených v ust. § 69 ods. Najprijateľnejšou možnosťou je skončenie dohodou. Dohoda nie je viazaná na žiadny dôvod skončenia. Ak by zamestnávateľ súhlasil, aby ste skončili váš pracovný pomer na dohodu, tak by ste sa s ním dohodli na konkrétnom dni skončenia. Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f).
Ak už raz máte schválený invalidný dôchodok, nie je rozhodujúce, kedy nastúpite do zamestnania po skončení PN. Dôchodok vám z dôvodu mzdy nezoberú ani nebudú krátiť. Môžete poberať aj dôchodok aj príjem zo zamestnania. Prácu môžete vykonávať v akomkoľvek rozsahu, pokiaľ vám to váš zdravotný stav dovoľuje. Zároveň, ani forma pracovného pomeru nie je obmedzená.
Ak podľa lekárskeho posudku je váš pracovný limit na 8 hodín denne, tak sa váš zamestnávateľ bude musieť uspokojiť s týmto rozsahom vašej práce. S každou jednou zmenou pracovných podmienok musí zamestnanec súhlasiť. Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Uvedené, teda nie je dôvod na výpoveď zo strany zamestnávateľa.
Zákonnou povinnosťou zamestnávateľa je prihliadať na invalidného zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.