Invalidný dôchodok a lymfóm: Nárok a možnosti

Lymfóm predstavuje závažné ochorenie lymfatického systému, ktoré môže významne ovplyvniť kvalitu života pacientov. Vzhľadom na náročnosť liečby a potenciálne trvalé následky sa mnohí pacienti s lymfómom zaujímajú o možnosť získania invalidného dôchodku.

Čo je lymfóm?

Lymfóm je zhubné (malígne) ochorenie lymfatického systému. Vzniká transformáciou ktorejkoľvek zo zložiek tohto systému. Podľa toho, z ktorej zložky lymfatického systému ochorenie vychádza, hovoríme o B-unkovom, T-bunkovom lymfóme alebo zriedkavejšie o lymfóme NK-buniek. Keďže lymfatické tkanivo je prítomné vo väčšine častí tela, nehodgkinovský lymfóm (NHL) môže vzniknúť kdekoľvek a môže sa šíriť, progredovať do takmer akéhokoľvek orgánu. Veľmi často vzniká v lymfatických uzlinách, pečeni, slezine alebo v kostnej dreni.

Lymfatický systém: obranný mechanizmus tela

Hlavnou zložkou lymfatického systému je podskupina bielych krviniek - lymfocyty. Tento druh bielych krviniek hrá dôležitú úlohu v obrane organizmu proti mikróbom, vírusom a aj rakovinovým bunkám.

Do skupiny lymfocytov patria:

• B-lymfocyty, nazývané aj B-bunky, ktoré produkujú protilátky proti baktériám a iným pôvodcom infekcií.
• T-lymfocyty, nazývané aj T-bunky, ktoré bojujú s vírusmi a cudzími bunkami a pomáhajú T-bunkám produkovať protilátky.
• Natural killer bunky (prirodzené zabíjačské bunky, NK-bunky), ktoré útočia na určité typy buniek, ako sú vírusy, bunky napadnuté vírusmi alebo nádorové bunky.

Medzi orgány lymfatického systému patria:

Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok

• Slezina, v ktorej sa tvoria lymfocyty a ktorá filtruje krv.
• Týmus (detská žľaza), ktorý sa nachádza pod hrudnou kosťou.
• Krčné mandle
• Kostná dreň, špongiovité červené tkanivo, ktoré sa nachádza v kostiach a v ktorom sa tvoria biele krvinky, ktoré bojujú s infekciami.

Typy a podtypy lymfómov

Existuje niekoľko typov lymfómov, pričom najčastejšie sa rozlišujú:

• B-bunkový lymfóm: Asi 90 % prípadov tvoria práve B-bunkové lymfómy
• T-bunkový lymfóm: Asi 10 % prípadov tvoria T-bunkové lymfómy. Sú častejšie v ázijských krajinách.
• Lymfómy NK-buniek: Zvyšných menej ako 1 % prípadov tvoria lymfómy z NK buniek.

Podľa agresivity ochorenia sa lymfómy delia na:

• Indolentné (neagresívne) NHL: Tieto typy lymfómov rastú pomaly. Z tohto dôvodu pacienti, ktorým bol diagnostikovaný indolentný NHL nemusia začať liečbu bezprostredne po zistení ochorenia. Sú starostlivo sledovaní a liečbu podstúpia vo chvíli, keď sa začnú prejavovať príznaky choroby, alebo sa ochorenie začne zhoršovať. Pre tento postup používame výraz “watch and wait” alebo sledovanie.
• Agresívne NHL: Tieto typy lymfómov sa môžu vyvinúť a rásť veľmi rýchlo. Preto sa s liečbou musí začať v priebehu niekoľkých týždňov či dní od stanovenia diagnózy. Agresívne NHL vyžadujú intenzívnejšiu chemoterapiu. Niektoré formy agresívnych lymfómov môžu byť úspešne vyliečené.
• Zmiešané NHL: Niektoré podtypy lymfómov sa nedajú s určitosťou zaradiť ani medzi indolentné ani medzi agresívne lymfómy. Príkladom môže byť lymfóm z plášťových buniek (mantle cell lymphoma), ktorý má znaky agresívnych aj indolentných lymfómov.

Existuje viac ako 60 podtypov NHL, niektoré z nich veľmi zriedkavé. Rozlišovať jednotlivé podtypy NHL môže byť veľmi náročné.

Medzi podtypy B-bunkových lymfómov patria:

• Folikulový lymfóm: Je najčastejším podtypom indolentných lymfómov a predstavuje asi 70 % prípadov. Pacienti sú zvyčajne vyššieho veku. Pacienti prichádzajú často s pokročilým ochorením, pretože celkové príznaky sú len zriedkavé. Najčastejšie vzniká v lymfatických uzlinách a rastie veľmi pomaly (existujú podtypy s agresívnejším priebehom a radíme ich do skupiny agresívnych NHL).
• Difúzny veľkobunkový lymfóm (DLBCL): Je najčastejším podtypom agresívnych lymfómov. Ide o agresívny NHL, ktorý postihuje orgány mimo lymfatických uzlín v 40 % prípadov. Môže sa prejavovať systémovými príznakmi (chudnutie, nočné potenie, teploty), často môže byť prítomná generalizovaná lymfadenopatia, prípadne infiltrácia parenchýmových orgánov (tráviaci trakt, centrálny nervový systém a iné orgány).
• Lymfóm z plášťových buniek: Tvorí asi 5 až 7 % prípadov NHL. Najčastejšie postihuje pacientov starších ako 60 rokov a je častejší u mužov. Najčastejšie zasahuje kostnú dreň, lymfatické uzliny, slezinu a gastrointestinálny (zažívací) trakt.
• Malobunkový lymfóm: Tento typ lymfómu je rovnaké ochorenie ako B-bunková chronická lymfocytová leukemia (CLL) bez prítomnosti ochorenia v krvi. Tento lymfóm, ktorý je označovaný ako indolentný, tvorí asi 5% prípadov NHL. Pacienti nemusia začať liečbu bezprostredne po diagnostikovaní ochorenia, ale sú starostlivo sledovaní.

Medzi podtypy T-bunkových a NK-bunkových lymfómov patria:

Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku

• Prekurzorový tymický T-lymfoblastový lymfóm/leukémia: Tvorí 90 % lymfoblastových lymfómov. Ide o mimoriadne agresívne ochorenie, ktoré najčastejšie postihuje deti a mladých dospelých, ale sú popisované prípady aj vo vysokom veku.
• Anaplastický veľkobunkový lymfóm, primárne kutánny typ: Je to podtyp lymfómu postihujúci väčšinou kožu. Je často indolentný, aj keď sa vyskytujú aj agresívne formy ochorenia.
• Anaplastický veľkobunkový lymfóm, systémová forma: Tvorí 2 % všetkých lymfómov a 10 % detských lymfómov. Patrí medzi najčastejšie periférne T-bunkové lymfómy.
• Periférny T-bunkový lymfóm, inak nešpecifikovaný (NOS): Je to agresívna forma lymfómu, ktorá je pri stanovení diagnózy často už v pokročilom štádiu. Najčastejšie sa vyskytuje u ľudí starších ako 60 rokov a tvorí približne 6 % všetkých lymfómov v Spojených štátoch amerických a Európe.
• Angioimunoblastický T-bunkový lymfóm: Ide o agresívnu formu lymfómu so špecifickými príznakmi: zväčšené, často citlivé lymfatické uzliny, horúčka, úbytok hmotnosti, vysoké hladiny imunoglobulínov v krvi.

Symptómy a diagnostika lymfómu

Pacienti s diagnostikovaným NHL sa môžu stretnúť s viacerými symptómami. Mnohí pacienti najmä s folikulovým lymfómom, nemusia mať žiadne symptómy. Väčšina symptómov môže byť taktiež spôsobená inými stavmi ako NHL a nie sú špecifické.

Medzi celkové príznaky patria:

• Zväčšené uzliny, slabinách, krku alebo podpazuší
• Zväčšená slezina či pečeň
• Teplota, ktorá nemôže byť pripísaná infekcii či inému ochoreniu.
• Strata hmotnosti bez príčiny.
• Potenie a zimnica
• Únava

Symptómy sa môžu líšiť podľa miesta výskytu tumoru.

Na určenie diagnózy je väčšinou potrebná biopsia. Zobrazovacie vyšetrenia ako počítačová tomografia CT hrudníka, brucha, panvy môže pomôcť lokalizovať tumor a prípadné metastatázy. Taktiež sa využíva pozitrónová emisná tomografia (PET) alebo PET-CT a vyšetrenie kostnej drene.

Štádiá lymfómu

Je dôležité si uvedomiť, že aj IV. štádiá lymfómov môžu byť často úspešne liečené.

Prečítajte si tiež: Podmienky splátkového predaja pri invalidnom dôchodku

• Štádium I: Ochorenie sa nachádza v jednej oblasti lymfatických uzlín. Rakovina napadla jeden extralymfatický orgán alebo miesto (štádium IE).
• Štádium II: Ochorenie je v dvoch alebo viacerých oblastiach lymfatických uzlín na tej istej strane bránice alebo s postihnuje jeden susediaci orgán.
• Štádium III-IV: Na oboch stranách bránice sú prítomné oblasti lymfatických uzlín zasiahnuté rakovinou.

Medzinárodný prognostický index (IPI)

Okrem stagingu je pri určovaní prognózy agresívnych lymfómov dôležitá aj stupnica s názvom Medzinárodný prognostický index (IPP). Pacienti sú zaradení do nízkorizikových alebo vysokorizikových skupín v závislosti od niekoľkých faktorov, vrátane:

• Vek 60 alebo starší
• Štádium III-IV
• Výsledky krvných testov vykazujúce vyššiu hladinu laktátdehydrogenázy (LDH) - enzýmu, ktorý sa nachádza v krvi
• Nižšie celkové zdravie, známe ako výkonnostný stav
• Ochorenie postihuje viac ako jeden orgán alebo mimo oblasti lymfatických uzlín
• Nízky hemoglobín
• Počet leukocytov
• K-67, ktorý je indikátorom rýchlosti rastu nádoru

U pacientov s folikulovým lymfómom lekári hodnotia: hemoglobín, počet napadnutých skupín lymfatických uzlín, hladinu LDH, štádium a vek.

Výkonnostný stav pacienta

Na určenie prognózy je potrebné stanoviť ako je pacient schopný fungovať a vykonávať každodenné činnosti. Nižšie skóre označuje lepší funkčný stav. Väčšinou platí, že čím je niekto lepšie schopný chodiť a starať sa o seba, tým lepšia je prognóza.

Výkonnostný stav ECOG:

1. Plne aktívny, schopný vykonávať všetky aktivity ako pred ochorením
2. Obmedzený pri fyzicky namáhavej činnosti, ale schopný chodiť a vykonávať ľahkú prácu pri státí alebo sedení, ako sú práce v domácnosti alebo kancelárska práca
3. Schopný chodiť a schopný sa o seba postarať, ale neschopný vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť; viac ako 50 % bdelého stavu
4. Obmedzená schopnosť sa o seba postarať; viac ako 50 % bdelého času je pri-útaný na lôžko či stoličku
5. Odkázaný na cudziu starostlivosť; pripútaný na lôžko alebo stoličku.

Možnosti liečby lymfómu

• Watchful waiting (sledovanie): U niektorých pacientov s indolentným lymfómom nie je nutné začínať liečbu v prípade, že sú inak zdraví a lymfóm sa neprejavuje symptómami ani neovplyvňuje ostatné orgány. Lekár starostlivo monitoruje pacienta za pomoci fyzikálnych vyšetrení, počítačovej tomografie či inej zobrazovacej techniky a laboratórnych testov. Liečba je iniciovaná v prípade, že sa začnú prejavovať symptómy ochorenia, alebo vyšetrenia ukážu zhoršenie ochorenia.
• Chemoterapia: Liečebné režimy sa odvíjajú od typu a štádia NHL. Najčastejšie používaný režim pri liečbe agresívneho lymfómu sa nazýva CHOP a zahŕňa 4 lieky: Cyklofosfamid, (Cytoxan, Neosar), Doxorubicín (Adriamycin), Prednizón, Vinkristín (Oncovin, Vincasar). U pacientov s B-bunkovým lymfómom je kombinácia monoklonálnej protilátky s chemoterapiou účinnejšia (režim R-CHOP).
• Rádioterapia: Rádioterapia je najčastejšie podávaná pacientom s lokalizovaným ochorením, čo je ochorenie, ktoré postihuje len 1 alebo 2 priľahlé oblasti. Tiež sa môže použiť pri lymfatických uzlinách, ktoré sú značnej veľkosti, viac ako 7 - 10 cm v priemere.
• Cielená terapia: Cielená terapia je liečebný postup, ktorý cielene zasahuje špecifické gény, proteíny alebo tkanivové prostredie, ktoré pomáhajú k rastu a prežívaniu rakovinových buniek. Táto liečba blokuje rast a šírenie nádorových buniek s minimálnym poškodením zdravých buniek.
• Monoklonálne protilátky: Monoklonálne protilátky sa viažu na špecifický proteín a neovplyvňujú bunky, ktoré daný proteín nemajú. Najčastejšie používanou protilátkou je rituximab, ktorý sa viaže na molekulu CD20 a nachádza sa na povrchu všetkých B-lymfocytov. Po naviazaní rituximabu na B-lymfocyt pomocou molekuly CD20 dochádza k aktivácií imunitného systému alebo zvýšeniu účinnosti chemoterapie.

Invalidný dôchodok: podmienky a nárok pri lymfóme

Invalidný dôchodok je dávka, ktorá má zabezpečiť príjem poistencom, ktorí v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu majú zníženú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť.

Posudzovanie invalidity

O invalidite rozhoduje posudkový lekár Sociálnej poisťovne na základe žiadosti a predloženej zdravotnej dokumentácie. Posudkový lekár hodnotí zdravotný stav po komplexnom zhodnotení všetkých lekárskych nálezov a na základe toho určí mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách.

Miera poklesu schopnosti pracovať

Na priznanie invalidného dôchodku je potrebné, aby miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola:

• viac ako 40 % - pri invalidnom dôchodku
• viac ako 70 % - pri plnom invalidnom dôchodku

Miera poklesu schopnosti pracovať sa určuje na základe zaradenia zdravotného postihnutia do príslušnej kapitoly a položky v tabuľke, ktorá je prílohou zákona o sociálnom poistení. Pri lymfóme sa zohľadňuje typ, štádium ochorenia, úspešnosť liečby a prítomnosť trvalých následkov.

Kritériá pre posúdenie invalidity pri lymfóme

Pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok pri lymfóme sa berú do úvahy nasledovné faktory:

• Typ lymfómu: Agresívne lymfómy s rýchlym priebehom a rozsiahlym postihnutím organizmu majú zvyčajne vyššiu mieru poklesu schopnosti pracovať ako indolentné lymfómy.
• Štádium ochorenia: Pokročilé štádiá lymfómu s metastázami do viacerých orgánov zvyčajne vedú k vyššiemu percentu invalidity.
• Úspešnosť liečby: Ak liečba vedie k úplnej remisii (vymiznutiu) ochorenia, miera poklesu schopnosti pracovať môže byť nižšia. V prípade, že pretrvávajú trvalé následky liečby (napr. únava, neuropatia, poškodenie orgánov), môže byť percento invalidity vyššie.
• Prítomnosť trvalých následkov: Liečba lymfómu, najmä chemoterapia a rádioterapia, môže mať vedľajšie účinky, ktoré pretrvávajú aj po ukončení liečby. Medzi časté trvalé následky patria únava, bolesti, neuropatia (poškodenie nervov), kognitívne problémy (problémy s pamäťou a koncentráciou), poškodenie srdca alebo pľúc. Tieto následky môžu významne obmedziť schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť.
• Celkový zdravotný stav: Posudkový lekár zohľadňuje aj celkový zdravotný stav pacienta, prítomnosť iných ochorení a ich vplyv na schopnosť pracovať.
• Výkonnostný stav pacienta (ECOG): Zohľadňuje sa schopnosť pacienta vykonávať bežné denné aktivity.

Ako požiadať o invalidný dôchodok

1. Podanie žiadosti: Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého bydliska.
2. Lekárske správy: K žiadosti je potrebné priložiť kompletnú zdravotnú dokumentáciu, vrátane lekárskych správ od ošetrujúcich lekárov, výsledkov vyšetrení a prepúšťacích správ z nemocnice.
3. Posúdenie invalidity: Na základe žiadosti a predloženej zdravotnej dokumentácie posudkový lekár Sociálnej poisťovne posúdi zdravotný stav a určí mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
4. Rozhodnutie: Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní invalidného dôchodku.

Možnosti, ak žiadosť zamietnu

Ak Sociálna poisťovňa žiadosť o invalidný dôchodok zamietne, je možné podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Odvolanie je potrebné podať písomne v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia. V odvolaní je potrebné uviesť dôvody, pre ktoré žiadateľ nesúhlasí s rozhodnutím Sociálnej poisťovne a priložiť prípadné ďalšie lekárske správy alebo iné relevantné dokumenty.

Hodgkinov lymfóm

Hodgkinov lymfóm (asi 10% všetkých lymfómov) najčastejšie postihuje lymfatické uzliny na krku, v medzihrudí medzi pľúcami (tzv. mediastínum), alebo za hrudnou kosťou. Vyskytnúť sa môže aj v skupine lymfatických uzlín v podpazuší, v slabinách, v bruchu, alebo v panve. Hodgkinov lymfóm v pokročilejšom štádiu rastu a šírenia infiltruje slezinu, pečeň, kostnú dreň, alebo vytvára ložiská v kostiach. Zriedkavo sa môže rozšíriť aj do iných častí ľudského tela.

Kategórie a podtypy Hodgkinovho lymfómu

Hodgkinov lymfóm delíme na dve hlavné kategórie: 1. klasický Hodgkinov lymfóm, ktorý sa ďalej delí na 4 podskupiny (na základe mikroskopického vzhľadu vyšetrovanej uzliny a podľa tvaru a výskytu zhubných lymfómových buniek) a 2. nodulárny Hodgkinov lymfóm s prevahou lymfocytov.

A. Klasický Hodgkinov lymfóm (cHL):

Najčastejšie sa vyskytuje klasický typ, ktorý predstavuje okolo 95 % zo všetkých Hodgkinových lymfómov. Klasický typ je charakteristický abnormálnymi lymfocytmi, ktoré nazývame Reedovej-Sternbergove bunky (RS bunky). Ďalej sa klasický Hodgkinov lymfóm delí na 4 podskupiny:

• Nodulárna skleróza: Hodgkinov lymfóm typu nodulárnej sklerózy je najčastejšou podskupinou a postihuje 80 % pacientov s klasickým HL. Vyskytuje sa často v skupine mladých dospelých, o niečo častejšie u žien.
• Klasický Hodgkinov Lymfóm bohatý na lymfocyty (s prevahou lymfocytov): Týmto podtypom je postihnutých okolo 6 % pacientov s klasickým Hodgkinovým lymfómom. Bežnejšie sa vyskytuje u mužov a obyčajne napáda iné oblasti ako medzihrudie (mediastínum).
• Zmiešaná bunkovosť (zmiešaná celularita): Tento podtyp je častejší u starších dospelých pacientov a obyčajne sa vyskytuje v brušných lymfatických uzlinách.
• Klasický Hodgkinov Lymfóm s úbytkom (depléciou) lymfocytov: Je najmenej častý zo všetkých klasických Hodgkinových lymfómov. Len 1 % pacientov trpí týmto podtypom. Vyskytuje sa prevažne v staršej vekovej skupine, tiež u nakazených pacientov HIV vírusom (vírus ľudskej imunodeficiencie), ktorý spôsobuje AIDS (syndróm získaného zlyhania imunity) a vo väčšej miere v populácii rozvojových krajín.

Liečba všetkých 4 typov klasického Hodgkinovho lymfómu je identická.

B. Nodulárny Hodgkinov lymfóm s prevahou (predominanciou) lymfocytov:

Nodulárny typ s prevahou lymfocytov sa vyskytuje celkovo u 5 % pacientov s Hodgkinovým lymfómom. Najčastejšie rastie v uzlinách krku, podpazušia a slabín, a vyskytuje sa najmä u mladých. Tento typ Hodgkinovho lymfómu sa lieči o niečo odlišne od klasického.

Symptómy a príznaky Hodgkinovho lymfómu

U pacientov s Hodgkinovým lymfómom môžu byť prítomné nasledujúce známky a príznaky choroby (symptómy):

• nebolestivé zväčšenie lymfatických uzlín v oblasti krku, podpazušia a slabín, ktoré neustupuje ani po niekoľkých týždňoch, alebo ďalej narastá
• nevysvetliteľná horúčka, ktorá pretrváva a neustupuje ani po antibiotikách
• nevysvetliteľný úbytok na hmotnosti (o 10 % pôvodnej váhy pacienta)
• nočné potenie, často s nutnou výmenou prepoteného prádla
• svrbenie kože, niekedy až neznesiteľné
• celková únava a slabosť

Diagnóza Hodgkinovho lymfómu

Konečnú definitívnu diagnózu je možné stanoviť iba vyšetrením biopsie postihnutej uzliny alebo tkaniva.

Vyšetrenia potrebné k stanoveniu rozsahu ochorenia a prognózy:

• Laboratórne vyšetrenia z odberu krvi: krvný obraz, sedimentácia erytrocytov (FW), biochémia séra vrátane pečeňových a obličkových parametrov.
• Počítačová tomografia, skratka CT (z angl. computed tomography): CT vyšetrením krku, hrudníka, brucha a panvy sa zisťuje rozsah lymfómu, ktorý sa mohol rozšíriť aj do ostatných častí tela a lymfatického systému.
• Pozitrónová emisná tomografia (PET, alebo PET-CT): PET-CT vyšetrenie je užitočné na stanovenie štádia Hodgkinovho lymfómu podľa rozsahu postihnutých oblastí a orgánov.
• Funkčné vyšetrenie pľúc: Vyšetrenie pľúc sa vykonáva pred plánovanou chemoterapiou, ktorá obsahuje niektoré lieky ovplyvňujúce funkciu pľúc.
• Funkčné vyšetrenie srdca: Na stanovenie výkonnosti srdca a jeho správnej funkcie sa používa okrem EKG aj ultrazvukové vyšetrenie (ECHO srdca alebo USG srdca).
• Punkcia kostnej drene (aspirácia a biopsia): Vyšetrením sa zisťuje infiltrácia kostnej drene lymfómom.

Štádia Hodgkinovho lymfómu

• Štádium I: lymfóm zasahuje len jednu lymfatickú oblasť, alebo len jeden mimouzlinový orgán.
• Štádium II: lymfóm sa nachádza v dvoch alebo viacerých uzlinových oblastiach na tej istej strane bránice (buď len v polovici tela nad bránicou alebo len pod ňou).
• Štádium III: lymfómom napadnuté uzliny sú na oboch stranách bránice v oblastiach nad aj pod bránicou súčasne.
• Štádium IV: pokiaľ sa lymfóm okrem lymfatických uzlín rozšíril aspoň do jedného, alebo viacerých mimouzlinových orgánov štádium je IV.

Každé štádium sa ďalej delí na kategóriu „A“ alebo „B“, podľa toho či pacient má, alebo nemá prítomné špecifické klinické príznaky Hodgkinovho lymfómu, tzv. „B-symptómy“.

Medzi „B-symptómy“ zaraďujeme:

1. nevysvetliteľnú opakovanú zvýšenú telesnú teplotu nad 38°C, ktorá pretrváva a neustupuje ani po antibiotikách, obvykle vo večerných hodinách,,
2. intenzívne nočné potenie, často s nutnou výmenou prepoteného prádla,
3. stratu na telesnej hmotnosti o viac ako 10 % za posledných 6 mesiacov.

Prognostické faktory Hodgkinovho lymfómu

Faktory spojené s horšou prognózou a vysokým rizikom:

• mužské pohlavie
• vek 45 rokov a viac
• nízka hladina albumínu (typ bielkoviny) v krvi, menej ako 40 g/l
• nízka hladina hemoglobínu (zodpovedá počtu červených krviniek) v krvi, menej ako 105 g/l
• vysoký počet bielych krviniek (leukocytov) ≥ 15 x 109 /l v krvnom obraze
• nízky počet lymfocytov ˂ 0,6 x 109 /l, alebo ˂ 8 % z celkového počtu bielych krviniek (leukocytov) v krvnom obraze
• vysoká sedimentácia krvi (FW ≥ 50 bez „B-symptómov“, alebo ≥ 30 s „B-symptómami“)
• prítomnosť masy postihnutých lymfatických uzlín v medzihrudí (v mediastíne) s rozmerom viac ako 10 cm (angl. “bulky” mediastínum)
• štádium IV

Liečba Hodgkinovho lymfómu

Hodgkinov lymfóm veľmi dobre reaguje a ustupuje na chemoterapii (liečba cytostatikami) a rádioterapii (liečba ionizujúcim žiarením). Vyliečiteľnosť ochorenia je viac ako 80 %. Pacienti sa bez ohľadu na štádium liečia s cieľom úplného vyliečenia (tzv. kompletná remisia).

Vo včasnom štádiu lymfómu môže byť pacient liečený kombináciou chemoterapie s rádioterapiou, alebo len samotnou chemoterapiou. Pacienti s nepriaznivými prognostickými faktormi sa liečia aj vo včasnom štádiu kombinovanou chemoterapiou, podobne ako tí v pokročilom štádiu.

Pokročilé štádium ochorenia sa lieči kombinovanou chemoterapiou (cytostatikami) podľa presne stanovených režimov. Pri pokročilom štádiu sa lieči aj rádioterapiou, pokiaľ po ukončenej chemoterapii pretrvávajú na PET vyšetrení pozitívne metabolicky aktívne oblasti, a to hlavne u pacientov, ktorí nie sú vhodní kandidáti na intenzívnu druholíniovú chemoterapiu vrátene transplantácie kostnej drene.

Najčastejšie používaná kombinácia liekov (cytostatík) v rámci chemoterapie má skratku ABVD alebo BEACOPP.

tags: #invalidný #dôchodok #pri #lymfóme #nárok