
Invalidný dôchodok je dávka, ktorá má ľuďom so zdravotným postihnutím, ktorí nie sú schopní pracovať, aspoň čiastočne nahradiť príjem, ktorý by mohli dosiahnuť prácou, ak by boli zdraví. Žiaden zákon však nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, a to bez ohľadu na to, ako je ohodnotený pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o invalidnom dôchodku, procese jeho vybavovania a potrebných dokumentoch.
Osoba je invalidná, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Pre vznik nároku na invalidný dôchodok musia byť splnené tri základné podmienky:
O invalidný dôchodok je možné požiadať na odporúčanie ošetrujúceho lekára. Konečné rozhodnutie však závisí výlučne od občana. Ten môže oň požiadať na predpísanom tlačive - ide o elektronický formulár - prostredníctvom pobočky Sociálnej poisťovne podľa miesta bydliska. Spísanie žiadosti a posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom sa robí spravidla v priebehu jedného dňa.
Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Formulár žiadosti je veľmi komplikovaný, spíše ho s vami zamestnanec Sociálnej poisťovne.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre invalidný dôchodok pri bipolárnej poruche
Pri spísaní žiadosti je potrebné predložiť nasledovné dokumenty:
Ak doklady so sebou nemáte, proces spísania žiadosti sa predĺži - zamestnanec Sociálnej poisťovne s vami dokončí žiadosť až keď ich predložíte. Deň spísania žiadosti sa považuje za deň jej podania.
V ten istý deň spravidla prebehne aj posúdenie invalidity posudkovým lekárom, ktorý svoju činnosť vykonáva v pobočke Sociálnej poisťovne. Posudkový lekár žiadateľovi vysvetlí, za akých podmienok môže byť uznaný za invalidného a požiada ho, aby popísal svoje osobné, rodinné, pracovné, sociálne pomery, svoj zdravotný stav a priebeh ochorenia. Od podania žiadosti máte právo kedykoľvek nazrieť do svojho spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy, fotokópie.
O invalidných dôchodkoch rozhoduje Ústredie Sociálnej poisťovne (teda nie pobočka). Sociálna poisťovňa musí o žiadosti o dôchodok rozhodnúť najnesdo 60 dní. V mimoriadne zložitých prípadoch možno lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo sa písomne oznámi žiadateľovi.
Zdravotné poistenie vo VšZP vzniká na základe prihlášky poistenca.
Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok
Výška invalidného dôchodku závisí od:
Vzorec pre výpočet invalidného dôchodku je nasledovný:
Invalidný dôchodok = POMB x ADH x (počet rokov dôchodkového poistenia) x (miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť)
Žiaden zákon nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, a to bez ohľadu na to, ako je ohodnotený pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Ak má občan nárok na nemocenské kvôli dočasnej PN, ktorá vznikla ešte pred vznikom invalidity, invalidná penzia sa počas tohto obdobia nevypláca. Nárok na nemocenské zanikne buď dňom nasledujúcim po skončení dočasnej PN, alebo až uplynutím 52. týždňa od jej vzniku. Bez znalosti tohto konkrétneho dňa nie je možné určiť dátum priznania invalidnej penzie a niekedy ani vypočítať jej sumu. Preto sa odporúča požiadať o priznanie, až keď ošetrujúci lekár bude môcť potvrdiť dátum ukončenia PN, alebo krátko pred uplynutím 52.
Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku
Pri posudzovaní všetkých pacientov s poruchami imunity sa uplatňuje tzv. všeobecné posudkové hľadisko, podľa ktorého stupeň a rozsah komplikácii, ktoré vznikli ako dôsledok porúch imunity, musí mať vplyv na celkovú telesnú výkonnosť človeka. Z tabuľky je zjavné, že pacient s primárnou imunodeficienciou môže byť uznaný za invalidného iba v prípade, ak je výkonnosť jeho organizmu “ťažkým“ spôsobom obmedzená, “podstatné“ zníženie celkovej výkonnosti organizmu nestačí - je ohodnotené na 20 - 30 %. Zákon o sociálnom poistení však neuvádza, čo presne je možné chápať pod pojmom celková výkonnosť organizmu a ako konkrétne je možné odlíšiť jej “ťažké“ a “podstatné“ obmedzenie. Žiadateľ o invalidný dôchodok trpiaci primárnou imunodeficienciou, ktorá nespôsobuje ťažký pokles výkonnosti organizmu by mohol byť uznaný za čiastočne invalidného, ak by jeho imunodeficientný stav bol ohodnotený na maximálne možných 30% a zároveň by trpel iným ochorením (alebo ochoreniami), za ktoré by mu bolo možné pridať ďalších 10%. Týchto 10 % predstavuje najvyššie možné navýšenie, t. j. aj keby človek trpel piatimi ďalšími ochoreniami, za všetky spolu mu možno priznať najviac 10%. Opačná situácia by nastala vtedy, ak by u pacienta s primárnou imunodeficienciou prepuklo iné, ešte závažnejšie, ochorenie, napríklad zhubný lymfóm v akútnom stave, ktorý možno ohodnotiť na 70-80%. Takýto pacient by mohol byť uznaný za plne invalidného kvôli lymfómu, nie primárnej imunodeficiencii. “Za“ primárnu imunodeficienciu by pacientovi bolo pridaných 10 %, ak by to ochorenie, ktoré je rozhodujúcou príčinou zníženia výkonnosti organizmu nedosahovalo 70%.