
Nepriaznivý zdravotný stav môže výrazne znevýhodňovať človeka v pracovnom živote. Na vyváženie tohto znevýhodnenia existuje systém podpory zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím, ktorý zahŕňa daňové úľavy a príspevky pre zamestnávateľov, ako aj rôzne formy pomoci pre samotných zamestnancov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o invalidnom dôchodku, daňových úľavách pre zamestnancov so zdravotným postihnutím a súvisiacich témach.
Pri uplatňovaní práv v pracovných vzťahoch je dôležité rozlišovať medzi rôznymi pojmami. V pracovnom práve sa za občana so zdravotným postihnutím považuje osoba, ktorá bola uznaná za invalidnú rozhodnutím Sociálnej poisťovne. To znamená, že jej ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Dôležité je, že osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktorá má preukaz osoby s ŤZP od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, nemusí byť automaticky uznaná za invalidnú. Samozrejme, osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, ale nemusí to tak byť vždy.
Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania. Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %) sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“.
Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné, najmä vďaka nižším odvodom do zdravotnej poisťovne.
Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok
Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:
Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.
Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.
Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.
Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku
Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.
Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste. Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.
Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.
Využívanie nezdaniteľných častí základu dane (NČZD) je dôležitou súčasťou daňového systému, umožňujúcou daňovníkom znížiť si základ dane a tým aj celkovú daňovú povinnosť.
Prečítajte si tiež: Podmienky splátkového predaja pri invalidnom dôchodku
Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si môže uplatniť daňovník, ktorému plynú príjmy zo závislej činnosti už počas zdaňovacieho obdobia na základe podaného vyhlásenia. Pri posudzovaní nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka sa nerozlišuje, či ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňového rezidenta SR), alebo daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňového nerezidenta SR).
Na NČZD na daňovníka nemá nárok daňovník, ktorý je už k 1. januáru zdaňovacieho obdobia poberateľom (niektorého z) dôchodkov uvedených v zákone o dani z príjmov, resp. bol mu takýto dôchodok priznaný spätne k 1. 1. alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ročný úhrn tohto dôchodku je vyšší ako nezdaniteľná suma.
Citované ustanovenie sa týka dôchodkov zo sociálneho poistenia (I. piliera), zo starobného dôchodkového sporenia (II. piliera), resp. výsluhového dôchodku. Ak daňovník poberá aj iný dôchodok, napr. okrem starobného aj vdovecký, prihliada sa len na výšku toho dôchodku, ktorý je uvedený v zákone. Do úhrnu dôchodkov nepatrí ani 13. dôchodok.
Táto NČZD sa uplatňuje za zdaňovacie obdobie v celoročnej výške, a to aj vtedy, ak sa v priebehu zdaňovacieho obdobia daňovník stane poberateľom (niektorého z) dôchodkov.
V podstate ide o sociálne opatrenie, ktorého cieľom je zlepšiť finančnú situáciu rodiny v špecifických situáciách. Na NČZD na manželku má nárok daňovník, ak jeho manželka (manžel) nemá vlastný príjem, resp. základ dane daňovníka (súčet čiastkových základov dane z príjmov) nepresahuje zákonom stanovenú sumu a zároveň manželka (manžel) spĺňa niektorú z podmienok uvedených v zákone o dani z príjmov:
Čo sa týka podmienky poberania peňažného príspevku na opatrovanie, vzhľadom na postupné zvyšovanie tohto príspevku nárok na NČZD na manželku v podstate vzniká už len vo výnimočných prípadoch, napr. ak manželka len časť roka poberala tento príspevok a časť roka bola bez akéhokoľvek príjmu, napr. dobrovoľne nezamestnaná. Pri celoročnom opatrovaní a poberaní tohto príspevku nárok na NČZD na manželku nevzniká.
Do vlastných príjmov manželky sa zahŕňajú všetky jej príjmy, vrátane príjmov od dane oslobodených, okrem príjmov uvedených v zákone o dani z príjmov. Do vlastného príjmu sa zahŕňa o. i. rodičovský príspevok, prídavok na dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa a príspevok na viac súčasne narodených detí, kompenzačný príspevok baníkom, príspevok na pohreb, 13. dôchodok, príspevok športovému reprezentantovi.
Všetky ostatné príjmy manželky(-la) (okrem príjmov v zákone o dani z príjmov) sa zahŕňajú do vlastných príjmov. Do vlastných príjmov manželského partnera je potrebné zahrnúť napr. aj nemocenské dávky (nemocenské, materské a pod.), dôchodky (okrem zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť), úrazové dávky, dávku v nezamestnanosti, peňažný príspevok na opatrovanie, sociálne dávky, dávky v hmotnej núdzi, podpory a príspevky z prostriedkov štátneho rozpočtu, príjem z prenájmu (v plnej výške vrátane sumy oslobodenej od dane) a pod.
Za vlastný príjem manželky (manžela) sa považuje jej (jeho) celkový príjem znížený o povinne zaplatené poistné a príspevky z týchto príjmov.
Výška týchto dvoch NČZD sa odvíja od aktuálneho životného minima.
V súlade so zákonom o dani z príjmov je zamestnanec povinný preukázať oprávnenosť nároku na uplatnenie NČZD predložením dokladov preukazujúcich oprávnenosť nároku na uplatnenie NČZD, takže zamestnanec musí predložiť okrem sobášneho listu aj ďalší doklad, ktorým preukazuje splnenie niektorej z alternatívnych podmienok, napr. rodný list dieťaťa, potvrdenie o evidencii na úrade práce, rozhodnutie o priznaní príspevku na opatrovanie a pod.
Od začiatku budúceho roka čakajú samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) výrazné zmeny v oblasti sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa prináša prehľad kľúčových zmien: Novej definície SZČO, vzniku a zániku povinného poistenia či výšky minimálnych odvodov. Od 1. januára 2026 už nebude postavenie SZČO viazané na dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období.
Za SZČO sa bude považovať fyzická osoba, ktorá:
V platnosti nezostáva ani doterajší spôsob zániku povinného poistenia SZČO, ktorý vychádzal z posúdenia dosiahnutých príjmov. Tieto pravidlá nahrádzajú doterajší spôsob posudzovania vzniku/zániku povinného poistenia k 1. júlu resp. 1. októbru. SZČO, ktorá mala prerušené povinné poistenie (napr. z dôvodu výkonu funkcie/činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), j) a k) zákona o sociálnom poistení), sa od 1. januára 2026 povinné poistenie obnoví dňom, v ktorom začala opätovne vykonávať činnosť SZČO.
Od 1. januára 2026 sa zvyšuje minimálny vymeriavací základ SZČO z 50 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. V praxi to znamená, že za obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 bude minimálny mesačný vymeriavací základ vo výške 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej za rok 2024. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla/1. októbra (ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka do 30. júna/30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka.
Pre určité kategórie SZČO (napr. pre osoby s ŤZP) sa bude uplatňovať tzv. „osobitný“ vymeriavací základ, ktorý je 26 % z jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku (t. j. pre rok 2026 je to všeobecný vymeriavací základ za rok 2024). Za obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 bude mesačný vymeriavací základ vo výške 26 % z jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku 2024. Z takto určeného vymeriavacieho základu bude platiť poistné na sociálne poistenie povinne poistená SZČO, ktorá k 1. júlu/1. októbru 2026 dosiahla vek potrebný na vznik nároku na starobný dôchodok alebo jej bol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Na fyzickú osobu sa bude v uvedenom prechodnom období vzťahovať právna úprava účinná do 31. decembra 2025 po splnení stanovených zákonných podmienok, a to: Ak fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku, bola oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti/vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť bez oprávnenia v období pred 1. januárom 2026, je naň oprávnená/vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť bez oprávnenia aj po 31. decembri 2025.
Ako čiastočný invalidný dôchodca máte rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, no nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov.
Práca nadčas je možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Celkový rozsah práce nadčas (nariadenej aj dohodnutej) nesmie presiahnuť 400 hodín ročne.
Ak ste uznaná za osobu so zdravotným postihnutím, zamestnávateľ by mal prihliadať na Vaše zdravotné obmedzenia. V takom prípade odporúčam predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť Vaše zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže Vám prácu nadčas nariadiť len s Vaším súhlasom.
Čo sa týka práce cez víkendy, v nepretržitej prevádzke je bežné, že pracovné zmeny pripadajú aj na víkendy. Zákonník práce to umožňuje, avšak aj tu platí, že zamestnávateľ musí prihliadať na zdravotný stav zamestnanca, ak je o ňom informovaný.
Počas PN ste chránený/á pred výpoveďou, aj keď PN trvá dlhšie ako jeden rok. Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v Zákonníku práce.
Výpoveď s okamžitou platnosťou nie je možná, nakoľko neexistuje. Výpoveď a okamžité skončenie sú dva rozdielne spôsoby skončenia pracovného pomeru. Výpoveď je spojená s plynutím výpovednej doby a okamžite skončiť pracovný pomer je možné len z troch dôvodov, uvedených v Zákonníku práce. Najprijateľnou možnosťou je skončenie dohodou. Dohoda nie je viazaná na žiadny dôvod skončenia. Ak by zamestnávateľ súhlasil, aby ste skončili Váš pracovný pomer na dohodu, tak by ste sa s ním dohodli na konkrétnom dni skončenia.
Ak už raz máte schválený invalidný dôchodok, nie je rozhodujúce, kedy nastúpite do zamestnania po skončení PN. Dôchodok Vám z dôvodu mzdy nezoberú ani nebudú krátiť. Môžete poberať aj dôchodok aj príjem zo zamestnania. Prácu môžete vykonávať v akomkoľvek rozsahu, pokiaľ Vám to Váš zdravotný stav dovoľuje. Zároveň, ani forma pracovného pomeru nie je obmedzená.
Ak podľa lekárskeho posudku je Váš pracovný limit na 8 hodín denne, tak sa Váš zamestnávateľ bude musieť uspokojiť s týmto rozsahom Vašej práce. S každou jednou zmenou pracovných podmienok musí zamestnanec súhlasiť. Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Uvedené, teda nie je dôvod na výpoveď zo strany zamestnávateľa.
Poberateľ invalidného dôchodku, držiteľ ŤZP bol na dohodu zamestnaný v roku 2010. Zamestnávateľ mu zrážal a odvádzal preddavok na daň bez mesačného uplatnenia NČZD. Podal žiadosť na ročné zúčtovanie a predložil doklad - Rozhodnutie Sociálnej poisťovne - o tom, že invalidný dôchodok pre daný rok sa zvyšuje. Požiadal o uplatnenie NČZD. Zamestnávateľ mu urobil ročné zúčtovanie a vrátil preplatok.
Taká istá situácia sa opakovala aj v nasledujúcich rokoch. Začiatkom roka 2012 invalidný dôchodca požiadal Sociálnu poisťovňu o prehodnotenie výšky invalidného dôchodku. V marci 2012 obdržal rozhodnutie Sociálnej poisťovne, v ktorom sa uvádza: „Podľa § 263, odst.10….od 30.07.2009 vyplácame starobný dôchodok vo výške ….x,y a súčasne od 04.05.2012 odnímame invalidný dôchodok. Zdravotný stav invalidného dôchodcu sa nezlepšil a naďalej je invalid.
Ako sa posudzuje takéto rozhodnutie? V súlade so zákonom o dani z príjmov sa základ dane daňovníka neznižuje o sumu vypočítanú podľa zákona, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku uvedeného v zákone alebo ak mu takýto dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia, alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období.
V danom prípade daňovník, ktorý bol poberateľom invalidného dôchodku, mal do marca 2012 nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Keďže v marci 2012 mu bolo oznámené, že mu bol spätne priznaný starobný dôchodok od 30. 7. 2009, daňovník mal podať dodatočné daňové priznanie za roky 2010 a 2011, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Pokiaľ ide o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka za zdaňovacie obdobie 2012, túto si mohol daňovník uplatniť len vtedy, ak suma jeho starobného dôchodku v úhrne nepresahovala sumu nezdaniteľnej časti základu dane.