Invalidný dôchodok po piatich rokoch práce: Podmienky a aspekty

Invalidný dôchodok je dôležitá sociálna dávka, ktorá má zabezpečiť príjem občanom, ktorých zdravotný stav im obmedzuje schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Na Slovensku upravuje podmienky nároku na invalidný dôchodok zákon o sociálnom poistení. Tento článok sa zameriava na podmienky získania invalidného dôchodku, najmä s dôrazom na situáciu, keď občan odpracoval päť rokov, a rozoberá rôzne aspekty a nuansy s tým spojené.

Podmienky nároku na invalidný dôchodok

Nárok na invalidný dôchodok vzniká občanovi, ak splní nasledovné podmienky:

1. Má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo je osobou, ktorej sa poskytuje sociálne zabezpečenie podľa medzinárodných zmlúv.
2. Je invalidný v zmysle zákona o sociálnom poistení.
3. Získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia.
4. Ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Posudzovanie invalidity

Invalidita sa posudzuje podľa miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je určená percentuálne, pričom sa vychádza z lekárskych posudkov a prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Táto príloha uvádza percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre jednotlivé druhy zdravotných postihnutí.

Ak má občan viacero zdravotných postihnutí, jednotlivé percentuálne miery sa nespočítavajú. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená podľa najzávažnejšieho zdravotného postihnutia sa môže zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie.

Potrebný počet rokov dôchodkového poistenia

Podmienka získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia je kľúčová pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Požadovaný počet rokov závisí od veku osoby ku dňu vzniku invalidity. Treba zdôrazniť, že požadovaný počet rokov dôchodkového poistenia sa musí dosiahnuť v období pred vznikom invalidity.

Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok

Chýbajúca doba dôchodkového poistenia

Ak občan nesplní podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia, existuje možnosť doplatenia poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 ZSP. To môže byť relevantné najmä pre osoby, ktoré mali krátkodobé zamestnania alebo boli evidované ako nezamestnané.

Pri doplatení poistného si občan sám určí vymeriavací základ, z ktorého doplatí poistné. Vymeriavací základ je najmenej vo výške minimálneho vymeriavacieho základu a najviac v sume maximálneho možného základu, ktorý je platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca. V praxi sa odporúča vymeriavací základ najviac vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy, ktorá je zistená Štatistickým úradom za doplácaný rok, pretože osobný mzdový bod môže byť najviac 3.

Invalidný dôchodok po piatich rokoch práce

Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok po piatich rokoch práce je potrebné zohľadniť vek občana v čase vzniku invalidity. Podľa § 71 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení platí, že ak občan ku dňu vzniku invalidity dosiahol vek nad 28 rokov, potrebuje získať minimálne päť rokov dôchodkového poistenia. Ak občan splnil túto podmienku a jeho zdravotný stav je posúdený ako invalidita (pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %), má nárok na invalidný dôchodok.

Príklad pána Ivana

Pán Ivan sa narodil v roku 1995 a k 3.8.2023 má 28 rokov. Mal krátkodobé zamestnania a často bol nezamestnaný. V júli 2023, počas vybavovania invalidného dôchodku, získal len 4 roky a 8 mesiacov dôchodkového poistenia. V roku 2021 bol v čase od 1.3.2021 do 30.9.2021 evidovaný ako nezamestnaný.

Pán Ivan si preto ešte pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok dodatočne doplatil poistné za dobu, kedy bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Týmto spôsobom získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a mohol požiadať o invalidný dôchodok.

Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku

Výpočet sumy invalidného dôchodku

Suma invalidného dôchodku závisí od miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 73 zákona o sociálnom poistení sa suma invalidného dôchodku určuje nasledovne:

• Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %: Suma invalidného dôchodku sa určí v súlade s § 73 ods. 4 ZSP.
• Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %: Suma invalidného dôchodku sa určí v súlade s § 73 ods. 2 a 3 ZSP.

Pri určení sumy invalidného dôchodku sa k obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré občan získal ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, pripočítava obdobie od dňa vzniku nároku na invalidný dôchodok do dňa dovŕšenia dôchodkového veku (tzv. pripočítané obdobie). Dôchodkový vek je určený pre jednotlivé vekové ročníky v prílohe č. 3a zákona o sociálnom poistení. Pri stanovení dňa dovŕšenia dôchodkového veku sa nezohľadňuje výchova dieťaťa.

Príklady výpočtu sumy invalidného dôchodku

• Pani Ivana: Narodila sa v roku 1992 a k 3.8.2023 má 31 rokov. Získala 6 rokov dôchodkového poistenia. Od vzniku invalidity (3.8.2023) do dovŕšenia dôchodkového veku (64 rokov) je 33 rokov. K obdobiu dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, čo je 6 rokov, sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, čo je 33 rokov. Suma invalidného dôchodku sa určí v súlade s § 73 ods. 2 a 3 ZSP, ak má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %.
• Pani Ilona: Narodila sa v roku 1992 a k 3.8.2023 má 31 rokov. Získala 8 rokov dôchodkového poistenia. Od vzniku invalidity (3.8.2023) do dovŕšenia dôchodkového veku (64 rokov) je 33 rokov. Suma invalidného dôchodku sa určí obdobne ako v prípade pani Ivany.

Invalidný dôchodok pre invalidov z mladosti a doktorandov

Zákon o sociálnom poistení pamätá aj na špecifické situácie, ako sú invalidi z mladosti a doktorandi. Tieto osoby majú nárok na invalidný dôchodok, aj keď nespĺňajú podmienku dosiahnutia požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia v období pred vznikom invalidity.

Príklady

• Pán Igor: Je invalid z mladosti - ako 5-ročný mal ťažký úraz s trvalými následkami. Dňa 3.8.2023 dovŕšil 18 rokov a od tohto dňa je Sociálnou poisťovňou uznaný za invalida z mladosti, s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 %. Od vzniku nároku na invalidný dôchodok (3.8.2023, kedy má 18 rokov) do dovŕšenia dôchodkového veku (64 rokov) je 46 rokov. Suma invalidného dôchodku sa určí v súlade s § 73 ods. 4 ZSP.
• Iný príklad: Osoba dovŕšila 18 rokov dňa 3.8.2023 a od tohto dňa je uznaná za invalida z mladosti, s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 %. Od vzniku nároku na invalidný dôchodok (3.8.2023, kedy má 18 rokov) do dovŕšenia dôchodkového veku (64 rokov) je 46 rokov. Suma invalidného dôchodku sa určí v súlade s § 73 ods. 2 a 3 ZSP.

Možnosti získania obdobia dôchodkového poistenia

Okrem štandardného zamestnania existujú aj iné spôsoby, ako získať obdobie dôchodkového poistenia potrebné pre nárok na invalidný dôchodok:

• Dobrovoľné dôchodkové poistenie: Osoba sa môže prihlásiť na dobrovoľné dôchodkové poistenie a platiť poistné, čím si zabezpečí obdobie dôchodkového poistenia.
• Dodatočné zaplatenie poistného: Podľa § 142 ods. 3 ZSP je možné dodatočne zaplatiť poistné za obdobie, kedy osoba nebola povinne poistená, napríklad počas evidencie na úrade práce.
• Sústavná príprava na povolanie štúdiom: Obdobie štúdia na strednej alebo vysokej škole po dovŕšení 16 rokov sa tiež započítava do obdobia dôchodkového poistenia.

Príklad pani Ivety

Pani Iveta bola dobrovoľne dôchodkovo poistená v čase od 1.2.2023 do 31.7.2023. Získala tak obdobie dôchodkového poistenia, ale v rozsahu menej ako jeden rok. Pani Iveta po dovŕšení 16 rokov navštevovala strednú školu - sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole. Preto mohla v súlade s § 142 ods. Napríklad by jej stačilo dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 1.8.2022 do 31.1.2023.

Prečítajte si tiež: Podmienky splátkového predaja pri invalidnom dôchodku

Vplyv dobrovoľného poistenia a doplatenia poistného na výšku dôchodku

Výška invalidného dôchodku môže byť ovplyvnená výškou vymeriavacieho základu pri doplatení poistného. Pričom POMB sa určí ako priemer osobných mzdových bodov dosiahnutých v rozhodujúcom období. Rozhodujúce obdobie by bolo obdobie roka 2022 a osobný mzdový bod, resp. priemerný osobný mzdový bod by bol daný podľa toho, aký by si určila vymeriavací základ na účel dodatočného zaplatenia poistného. Ak by bol v zaujímavej výške, výška vypočítaného a priznaného invalidného dôchodku môže pokojne prevyšovať sumu 1000 € mesačne.

Valorizácia invalidných dôchodkov

Invalidné dôchodky sa pravidelne valorizujú, čo znamená, že sa zvyšujú, aby sa zachovala ich reálna hodnota. Valorizácia sa vykonáva na základe percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, ktoré je vykázané Štatistickým úradom SR (tzv. dôchodcovská inflácia). V roku 2023 sa invalidné dôchodky valorizovali dvakrát. Zvýšenie patrí od 1. januára príslušného roka (zvýšenie patrí od 1. priznané od 1. januára do 31.

Pracovné možnosti poberateľov invalidného dôchodku

Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. Prácu môžu vykonávať v akomkoľvek rozsahu, pokiaľ im to ich zdravotný stav dovoľuje. Zároveň, ani forma pracovného pomeru nie je obmedzená.

Práva a povinnosti zamestnancov s invalidným dôchodkom

Ako čiastočný invalidný dôchodca majú rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, no nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov.

Práca nadčas je podľa § 97 Zákonníka práce možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Celkový rozsah práce nadčas (nariadenej aj dohodnutej) nesmie presiahnuť 400 hodín ročne.

Ak je zamestnanec uznaný za osobu so zdravotným postihnutím (napr. je držiteľkou preukazu ZŤP alebo má zníženú pracovnú schopnosť podľa posudku sociálneho zabezpečenia), zamestnávateľ by mal prihliadať na jeho zdravotné obmedzenia. V takom prípade sa odporúča predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť zdravie zamestnanca, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže mu prácu nadčas nariadiť len s jeho súhlasom.

Ochrana pred výpoveďou

Zamestnanci s invalidným dôchodkom sú chránení pred výpoveďou. Podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f).

Podpora zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote nepochybne znevýhodňuje. Aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo, je zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím rôzne podporované. Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“. Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné.

Odvody do zdravotnej poisťovne

Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:

• 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia,
• 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím.

Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025.

Chránené dielne a chránené pracoviská

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov.

Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.

Chránené pracovisko je pracovné miesto jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.

Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste.

Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Pracovný asistent

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

tags: #invalidný #dôchodok #za #päť #rokov #práce