
Depresia sa stáva čoraz závažnejším problémom na Slovensku aj celosvetovo. Podľa štatistík postihuje depresia viac ako 300 miliónov ľudí na svete, pričom na Slovensku ňou trpí viac ako 300-tisíc osôb. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) predpovedá, že už v roku 2030 bude depresia druhou najčastejšou príčinou práceneschopnosti na svete. Tento nárast duševných ochorení si vyžaduje zvýšenú pozornosť a informovanosť o možnostiach liečby, prevencie a zabezpečenia v prípade invalidity.
Počet ľudí s psychickými ochoreniami neustále rastie. Len v jednom roku podstúpilo liečbu na Slovensku takmer 260 tisíc ľudí, čo predstavuje nárast oproti predchádzajúcemu obdobiu. Okrem depresie narastá aj výskyt úzkostných porúch a syndrómu vyhorenia, čo je dôsledkom zrýchleného životného štýlu a tlaku na výkon. Syndróm vyhorenia dokonca zaradila Svetová zdravotnícka organizácia do medzinárodnej klasifikácie chorôb.
Napriek alarmujúcim číslam odborníci upozorňujú, že depresia je na Slovensku stále podceňovaná. Nedostatočne sa hovorí o potrebe liečby a prevencie. Aj preto je diagnostikovaný a adekvátne liečený v priemere iba jeden z piatich ľudí trpiacich týmto psychickým ochorením.
Duševné ochorenia majú významný vplyv aj na ekonomiku. Podľa odhadov stoja duševné ochorenia až 4 % svetového HDP, čo je viac ako rakovina, diabetes a chronické dýchacie ochorenia dokopy. Tieto čísla poukazujú na potrebu investovať do prevencie a liečby duševných ochorení, aby sa minimalizovali ich negatívne dopady na spoločnosť.
V krajinách OECD sa až 35 percent zo všetkých invalidných dôchodkov vydáva z dôvodu duševných porúch. Na Slovensku je to len 17 percent. Odborníci tvrdia, že za priemerom OECD zaostávame, pretože kritériá na zisk invalidného dôchodku sú nastavené príliš prísne. Posudková komisia sa často zdráha uznať, že duševné ochorenie človeka je také vážne, aby mu priznali invalidný dôchodok.
Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok
Epidemiologička Alexandra Bražinová, ktorá spolupracuje s Ligou za duševné zdravie, hovorí, že na Slovensku máme vysokú „medzeru v liečbe“ (z angl. treatment gap), čo znamená, že máme veľké množstvo ľudí, ktorí trpia nejakou duševnou poruchou, no neliečia sa na ňu. Z údajov vyplýva, že viac ako dve tretiny ľudí, ktorí majú príznaky depresie, sa neliečia. To isté platí pre závislosti, najčastejšie od alkoholu. Vychádza to na niekoľko stotisíc ľudí.
Bražinová a jej kolegovia chcú zozbierané dáta vydať v časopise Lancet Psychiatry.
V súčasnosti sú psychické choroby spolu s nádorovými ochoreniami, ochoreniami srdca a pohybového aparátu jednými z najčastejších príčin invalidity. Invalidita je riešená prevažne formou pripoistenia, kde si klienti môžu vybrať pripoistenie invalidity pre chorobu alebo úraz. Dôležité je mať na pamäti, že ochorenie alebo jeho príznaky nesmú existovať v čase uzavretia poistenia, keďže poistnou udalosťou sa rozumie náhodná udalosť.
Medzi poistnými produktmi existujú rozdiely v miere poklesu schopnosti pracovať, čiže či ide o čiastočnú invaliditu alebo úplnú invaliditu. Pripoistenie invalidity sa medzi poisťovňami líši aj v čakacej lehote. Čakacie lehoty sú prirodzené, keďže poisťovne sa potrebujú chrániť pred možnými podvodmi. Ide o minimálnu dobu, ktorá musí ubehnúť od uzavretia zmluvy po žiadosť o poistné plnenie podľa danej diagnózy. Dobrou správou v prípade psychických chorôb je skrátenie čakacej doby z pôvodných 24 na 12 mesiacov, ktoré v poslednom čase zaviedli viaceré poisťovne.
Poisťovne reagujú na nové choroby alebo rozšírenie výskytu niektorých ochorení obmenou zloženia poistných produktov. Pri uznávaní poistných udalostí v prípade psychických chorôb a následnej invalidity však robia rozdiely. Niektoré poisťovne vyplatia plnenie pri invalidite len vtedy, ak Sociálna poisťovňa uzná nárok na invalidný dôchodok, iné posudzujú nárok výlučne podľa odborných lekárskych posudkov.
Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku
Až 40 percent pracujúcich Slovákov žije v neustálom strachu z toho, že čoskoro príde o svoje zamestnanie. Chronická neistota je často horšia, ako skutočná strata práce. Moderný svet práce kladie podstatne vyššie nároky na učenie a adaptabilitu zamestnancov. Čoraz častejšie sa menej kvalifikovaní pracovníci cítia preťažení, najmä v druhej polovici života, keď sa musia prispôsobovať novému softvéru alebo obsluhovať čoraz zložitejšie stroje.
Epidemiologička Bražinová hovorí, že ľudia s duševnou poruchou sa stretávajú s diskrimináciou, najmä v zamestnaní. Keď človeka liečia na depresiu, prepustia ho domov, no často sa stáva, že stále nie je celkom fit. Takým ľuďom pomáhajú denné stacionáre. Ide o zariadenie, kam pacient ešte nejaký čas dochádza. K dispozícii má skupinovú aj individuálnu psychoterapiu, arteterapiu a iné. Problémom je, že sú denné stacionáre priamo pripojené k nemocniciam. Inde v zahraničí je to tak, že takéto denné centrá sú v komunite.
Liga za duševné zdravie pracuje na tom, aby sa počet ľudí, ktorí majú duševnú chorobu, postupne znižoval. Učiteľ deťom číta príbeh o troch kamarátoch v ich veku, ktorí zažívajú rôzne príhody: prvý deň v škole, pohádal som sa s kamarátom alebo spolužiak ma šikanuje. Deti hrajú scénky a ukazujú, ako by situáciu vyriešili. Už majú tri školy, ktoré program zaviedli do všetkých prvých tried.
Vykonávanie zamestnania zabezpečuje nielen materiálne živobytie, ale aj sociálnu identitu: práca dáva štruktúru a stabilitu, v najlepšom prípade ju možno dokonca vnímať ako zmysluplnú. Nie je preto prekvapujúce, že nezamestnanosť oveľa silnejšie súvisí s duševnými poruchami ako zamestnanosť. A aj vo vyššom veku výrazne narastajú diagnózy depresie: Vo veku 85 rokov má 25 percent žien a 15 percent mužov diagnostikovanú depresiu.
Lekári často odporúčajú prácu ako súčasť terapie pre ľudí s depresiou. Práca na skrátený úväzok, napríklad v chránenej dielni, môže byť pre človeka s diagnózou stredne ťažkej až ťažkej depresie prospešná. Stretávanie sa s ľuďmi a komunikácia s nimi môže mať pozitívny vplyv na duševné zdravie.
Prečítajte si tiež: Podmienky splátkového predaja pri invalidnom dôchodku
Na Slovensku dokoná samovraždu asi desať ľudí na stotisíc obyvateľov, čo nás radí tesne pod priemer krajín OECD. Bražinová hovorí, že 80 až 90 percent dokonaných samovrážd vykonajú ľudia, ktorí mali duševnú poruchu, či už liečenú, alebo nie.
Podľa odborníčky je dôležité, aby muži vedeli ventilovať svoje problémy a nebáli sa vyhľadať pomoc. „Možno je to aj preto, že muži sú u nás stále vychovávaní štýlom ‚Chlapi neplačú‘, ‚Nebuď baba‘, a ‚Vzmuž sa‘. Často sa stáva, že chlapcov nesprávne učíme, že by mali byť tvrdí a všetko zvládnuť. Je možné, že to veľa mužov v zlomovom období okolo 30. roku, keď si zakladajú rodinu a zamestnajú sa, nezvládnu. Mnohí nevedia svoje problémy ventilovať a môže sa stať, že siahnu po takomto krajnom riešení.“
Podľa vedkyne Bražinovej sú duševné choroby na Slovensku stále spojené so stigmou a s predsudkami. Ľudia s duševnou poruchou sa tiež stretávajú s diskrimináciou, najmä v zamestnaní. Neliečeným ľuďom sa porušujú ľudské práva, najmä tie, ktoré sú vymenované v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý sme ratifikovali v roku 2010. Porušujeme právo na zdravie, lebo nediagnostikujeme a neliečime alebo diagnostikujeme a liečime neskoro.