
Tento článok sa zaoberá problematikou započítania podmienečného trestu na nepodmienečný trest, skúma právne dôsledky a aspekty, ktoré s tým súvisia. Podmienečný trest predstavuje alternatívu k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, avšak jeho porušenie môže viesť k závažným právnym následkom.
Podmienečný trest je spojený s podmienkami, ktoré musí odsúdený dodržiavať počas skúšobnej doby. Ak odsúdený viedol riadny život, riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil. V opačnom prípade nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Súd môže tiež primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, a ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti.
Ak je osoba odsúdená na podmienečný trest obvinená z nového trestného činu počas skúšobnej doby, táto skutočnosť má závažné dôsledky. Obvinenie z nového trestného činu bude riešené samostatne, pričom súd bude posudzovať dôkazy a rozhodne o vine, resp. nevine.
Ak došlo k nariadeniu výkonu podmienečného trestu odňatia slobody uloženého skorším rozsudkom predtým, ako bol uložený súhrnný trest, považuje sa tento trest, výkon ktorého bol pôvodne podmienečne odložený, za nepodmienečný. To znamená, že ak súd neupustí od uloženia súhrnného trestu, uloží prísnejší súhrnný trest odňatia slobody ako trest uložený skorším rozsudkom a jeho výkon podmienečne neodloží.
Dobu obmedzenia osobnej slobody zaistením alebo zadržaním, ku ktorému došlo v bezprostrednej súvislosti s trestným činom, za ktorý bol neskôr páchateľovi uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, treba započítať podľa Trestného zákona, postupom podľa Trestného poriadku.
Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku
Ustanovenie rozhodnutia prezidenta ČSSR o amnestii z roku 1985 o tom, že podmienečný trest odňatia slobody sa považuje za vykonaný, sa vzťahuje len na osoby, ktoré boli právoplatne odsúdené na podmienečný trest odňatia slobody pred dňom nadobudnutia účinnosti amnestie a ku dňu jej účinnosti ešte nebolo rozhodnuté o tom, že sa podmienečne odsúdený neosvedčil.
Z obsahu spisu vyplýva, že formálne podmienky na postup súdu podľa Trestného zákona sú splnené, pretože dve tretiny odsúdenému uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody už uplynuli. V posudzovanom prípade však neboli splnené materiálne podmienky, a to, že sa od odsúdeného nemôže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Súhrnný trest možno obvinenému uložiť len vtedy, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol slovenským súdom prvého stupňa vyhlásený prvý odsudzujúci rozsudok v konaní, ktoré bolo skončené právoplatným odsúdením páchateľa a možno na neho prihliadať, a to za iný jeho trestný čin, ak tieto trestné činy sú vo viacčinnom súbehu, pričom súd postupuje podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. O viacčinný súbeh trestných činov ide len vtedy, ak v období medzi prvým z nich a posledným z nich nedošlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku za nejaký trestný čin.
Okolnosť vyznievajúca v neprospech odsúdeného, ktorú súd zohľadnil pri rozhodnutí o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti, nemôže byť sama osebe dôvodom na rozhodnutie o nariadení nepodmienečného trestu odňatia slobody. Takým dôvodom môže byť len v spojení s inou okolnosťou, ktorá nastala v priebehu predĺženej časti skúšobnej doby, alebo ktorá nastala v priebehu plynutia pôvodne určenej skúšobnej doby, ak sa o dotknutej okolnosti súd dozvedel až po rozhodnutí podľa Trestného zákona.
Dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Uložením trestu mimo zákonnej trestnej sadzby sa rozumie uloženie trestu odňatia slobody obvinenému mimo trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom za trestný čin, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným.
Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi
Právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody má za následok stratu bezúhonnosti a je dôvodom na odňatie zbrojného preukazu.
Novelou trestných kódexov je prezentovaný paragraf zákona v znení od istého dátumu, pričom ak trest nebol vykonaný, nastane zánik trestnosti ex legem pri všetkých doposiaľ nevykonaných trestoch, či premenených trestoch. Pri posudzovaní zániku trestnosti bude úlohou súdu vnímať rozhodovanie v dvoch základných rovinách: zánik trestnosti samostatného skutku a zánik trestnosti z pohľadu rozsahu škody.
V prípadoch, v ktorých do nadobudnutia účinnosti novely nebol vykonaný trest, bude súd postupovať bez ohľadu na podaný odpor. Ak bolo podané odvolanie, bude potrebné vec predložiť odvolaciemu súdu.
Po novele trestných kódexov bude súd rozhodovať o upustení od ochranného opatrenia a postupuje primerane podľa Trestného poriadku. Ak sa ochranné opatrenie nevykonáva, súd nevykonáva žiaden úkon.
Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody a podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom predstavujú alternatívne tresty k trestu odňatia slobody, sú prejavom zásady humanity pomocnej úlohy trestnej represie, majú výchovný charakter a umožňujú individualizáciu v prístupe súdu k trestaniu páchateľov.
Prečítajte si tiež: Ako započítať roky do dôchodku
Podstata spočíva v tom, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok, kvalifikuje skutok ako trestný čin, uzná páchateľa vinným z jeho spáchania, uloží trest odňatia slobody, ale jeho výkon odloží pod podmienkou, že sa odsúdený bude v skúšobnej dobe riadne správať a vyhovie uloženým podmienkam. Tento trest je spravidla dostatočný u páchateľov menej závažných trestných činov, prípadne ak spáchanie trestného činu je ojedinelým vybočením z inak riadneho spôsobu života.
V trestnom práve je legislatívny rámec podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody a podmienečného odkladu výkonu trestu s probačným dohľadom vymedzený ustanoveniami Trestného zákona, ktorý upravuje zákonné podmienky odloženia trestu odňatia slobody, skúšobnú dobu a ďalšie podmienky odloženia výkonu trestu, osvedčenie, podmienky podmienečného odkladu výkonu trestu s probačným dohľadom, skúšobnú dobu, primerané obmedzenia a povinnosti a na záver osvedčenie podmienečne odsúdeného.
Tieto druhy alternatívnych trestov sa od seba odlišujú v dĺžke trestu odňatia slobody, ktorého výkon možno podmienečne odložiť (horná hranica výmery trestu odňatia slobody dva roky pri podmienečnom odsúdení a tri roky pri podmienečnom odsúdení s probačným dohľadom) a v probačnom dohľade (ten je pri podmienečnom odsúdení fakultatívny, pričom pri podmienečnom odsúdení s probačným dohľadom je dohľad obligatórny a je súčasťou odsudzujúceho rozsudku).
V zmysle Trestného zákona podmienečne možno odložiť len výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky. Ide o typovo menej závažné trestné činy a platí, že podmienky stanovené v Trestnom zákone sú dané alternatívne, postačuje naplnenie iba jednej z nich.
Otázku, či bude účel trestu dosiahnutý v konkrétnom prípade aj bez výkonu trestu odňatia slobody, posudzuje súd z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie. Pri tomto posudzovaní sa musí súd opierať o náležité a všestranné zhodnotenie skutočností týkajúcich sa osoby páchateľa, jeho doterajšieho života, prostredia, v ktorom žije či pracuje, ako aj okolností prípadu.
V zmysle Trestného zákona možno za nápravu páchateľa prijať záruku, ktorú môže prevziať záujmové združenie občanov a pôsobiť na odsúdeného tak, aby viedol riadny život. Z doterajšej súdnej praxe vyplýva, že nápravu páchateľa prevzatím záruky možno uplatniť iba u takých páchateľov, u ktorých ide len o celkové narušenie, ktoré je možné odstrániť pomocou tohto združenia.
Ak trestným činom bola spôsobená škoda, súd má spravidla uložiť povinnosť nahradiť podľa svojich síl škodu, ktorú trestným činom spôsobil. Náhradu škody môže súd uložiť aj vtedy, ak poškodený svoj nárok neuplatnil, pretože toto ustanovenie sleduje najmä posilnenie výchovného účinku na páchateľa v skúšobnej dobe.
Rozhodnutie súdu o podmienečnom odklade trestu odňatia slobody s probačným dohľadom je fakultatívnej povahy, no uloženie probačného dohľadu je na rozdiel od jednoduchého podmienečného odkladu obligatórnou podmienkou. Súd uloží aj niektoré obmedzenia a povinnosti a určí skúšobnú dobu v trvaní 1 až 5 rokov.
V skúšobnej dobe súd prostredníctvom probačného úradníka skúma, či odsúdený vedie riadny život, na základe právneho výkladu sa tým myslí, či dodržiava právne normy, plní pracovné, rodinné a ďalšie občianske povinnosti. Riadny život nemožno stotožňovať len bezúhonnosťou, no skúma sa aj, či si riadne plnil aj svoju zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.
V Trestnom zákone je uvedený demonštratívny výpočet obmedzení a povinností, teda ak si to vyžaduje splnenie účelu trestu, súd môže uložiť aj iné obmedzenia a povinnosti a ponecháva tak širší priestor na to, aby mohol pružne reagovať na výskyt aktuálnych kriminogénnych faktorov.
Primerané obmedzenie treba v súdnej praxi chápať ako integrálnu súčasť podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom, ktoré môže účinne prispieť k prehĺbeniu prevýchovnej funkcie podmienečného odkladu výkonu trestu s probačným dohľadom. Nie sú prípustné také obmedzenia a povinnosti, ktoré by boli v rozpore s podstatou jeho režimu.
Za kladné rozhodnutie súdu o tom, že podmienečne odsúdený sa v skúšobnej dobe osvedčil, zákon vyžaduje kumulatívne splnenie troch podmienok, nesplnenie čo i len jednej z nich je dôvodom na nariadenie výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Je aj možnosť, výnimočne vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený svojim konaním v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu.
Podstata probácie je založená na prevýchove, pozitívnom ovplyvňovaní správania páchateľa, kombinácii kontroly, pomoci a poradenstva. Probační úradníci vyhodnocujú páchateľov po ich osobnostnej, sociálnej a psychologickej stránke a zároveň sa snažia chrániť spoločnosť pred prípadnou recidívou trestnej činnosti páchateľa.
tags: #zapocitanie #trestu #podmienecneho #na #nepodmienecny #zakon