
Jazykový štýl je cieľavedomý výber a usporiadanie jazykových prostriedkov. Je to spôsob, akým sa vyjadrujeme, a často sa označuje aj ako sloh. Rozlišujeme rôzne druhy štýlov, ktoré sa delia do troch hlavných kategórií: objektívne, subjektívne a subjektívno-objektívne. Každý z týchto štýlov má svoje špecifické znaky a využitie.
Funkčné jazykové štýly sú rozsiahlejšou klasifikáciou, ktorá zahŕňa hovorový, administratívny, náučný (odborný), publicistický, umelecký a rečnícky (rétorický) štýl. Každý z týchto štýlov má svoje špecifické charakteristiky a uplatnenie.
Hovorový štýl je jediný štýl súkromného styku. Realizuje sa prevažne ústne a vyznačuje sa spontánnosťou a nepripravenosťou. Využíva všetky slová slovnej zásoby, vrátane nespisovných výrazov, značiek a skratiek. Vety sú často nedokončené. Príkladom je rozprávanie a dialóg. Niekedy sa hovorový štýl môže dostať aj do literárnej tvorby, najmä v modernej literatúre. V oblasti tvorby viet sa spontánnosť prejavuje pomocou intonačných štylistických prostriedkov, ako sú melódia a prestávka.
Administratívny štýl je písomný štýl verejného styku. Jeho znakmi sú vecnosť, prehľadnosť, jasnosť a stručnosť. Využívajú sa tu knižné a odborné názvy. Príkladom je žiadosť a úradný list. Medzi znaky administratívneho jazykového štýlu patrí vecnosť, knižnosť, stručnosť, adresnosť a neutrálnosť. Jazykové prostriedky zahŕňajú neutrálne a odborné slová, skratky, značky a jednoduché menné vety. Uplatňuje sa v ňom informačný slohový postup.
Náučný štýl je písomný štýl verejného styku, ktorý sprostredkuje odborné informácie a vedecké poznatky. Využívajú sa tu odborné slová (termíny), rôzne tabuľky a schémy. Tento štýl sa vyskytuje všade tam, kde sa treba odborne vyjadriť. Niekedy je blízky iba úzkemu okruhu odborníkov, napríklad z ekonomickej oblasti. Využíva sa vo vzdelávacom a vedeckom prostredí. Využíva zložitejšie súvetia, odborné termíny, abstraktné pojmy a trpný rod. Vyžaduje presnosť, objektívnosť, odborné vyjadrovanie sa a odborné vysvetľovanie. Medzi znaky náučného jazykového štýlu patrí písomnosť, monologickosť, verejnosť, pojmovosť a odbornosť. Tento jazykový štýl vysvetľuje súvislosti medzi pojmami.
Prečítajte si tiež: Považská Bystrica: Jazykové kurzy pre starších
Publicistický štýl je písomný verejný štýl, ktorý využíva odborné slová, rozvité vety a súvetia. Príkladom je správa, reportáž, recenzia (kritika) a úvodník. Charakteristické znaky sú písomnosť, informatívnosť, aktualizovanosť a zrozumiteľnosť. Má nielen informovať, ale aj presviedčať, poučovať a zaujať. Publicistický jazykový štýl sú vlastne texty v médiách.
Umelecký štýl je písomný obrazný verejný štýl, ktorý využíva všetky slová, ktoré existujú v slovnej zásobe, aj citovo zafarbené slová, básnické prostriedky, nedokončené vety a súvetia. Príkladom je poviedka, román, novela, rozprávka, epická a lyrická báseň. Autori pri ňom vyjadrujú svoje myšlienky, city a emócie. Medzi znaky umeleckého jazykového štýlu patrí expresívnosť, metaforickosť, náznakovosť, obsahová mnohoznačnosť a vyjadrenie subjektívneho názoru autora.
Rečnícky štýl je ústny verejný štýl, ktorý sa využíva v slávnostných a verejných prejavoch pri rôznych príležitostiach. Využívajú sa tu odborné slová (termíny), otázky a zvolania, a využíva aj mimojazykové prostriedky (gestikuláciu). Dôležitá je intonácia, výška hlasu a kontakt s poslucháčom. Príkladom je prednáška, referát, príhovor a slávnostný prejav. Autori žánrov rečníckeho jazykového štýlu si to musia vopred pripraviť. Medzi jazykové prostriedky rečníckeho jazykového štýlu patria oslovenia, rečnícke otázky, zvolania, kontaktové výzvy, knižné slová a obrazné pomenovania. Medzi prozodické vlastnosti reči v rečníckom jazykovom štýle patria slovný prízvuk, vetný dôraz, melódia reči, tempo reči, sila hlasu, rytmus a pauza.
Textotvorný proces je časť komunikácie, v ktorej naše myšlienky a predstavy vyjadríme slovami a premeníme na konkrétny ústny alebo písomný prejav. Žáner je teda konečný reprezentatívny vzor jazyku, ktorý vznikol zovšeobecnením vlastností. Štýlotvorné činitele sú faktory, ktoré ovplyvňujú podobu textu počas jeho tvorby.
Jazykové štýly sa delia do troch podskupín:
Prečítajte si tiež: Analýza jazykového štýlu
Slohový postup je spôsob, akým usporiadavame obsahové (tematické) prvky pri tvorbe jazykového prejavu. Slohový útvar je konkrétny, uzavretý jazykový celok, v ktorom sú obsahové prvky usporiadané na základe slohového postupu. Medzi základné slohové postupy patria informačný, rozprávací, opisný a výkladový.
Informácia je najzákladnejšou jednotkou tohto slohového postupu. Správa stručne, vecne a objektívne informuje o udalosti, ktorá sa stála a jej okolnostiach. Oznámenie stručne a výstižne informuje o budúcej udalosti. Úradný list, žiadosť a objednávka stručne a výstižne informujú o tom, čo je ich úlohou. Žánre informačného slohového postupu: správa, oznámenie, bežné rozhovory. Informačný slohový postup nevystľuje, len tvrdí. Hlavné znaky informačného slohového postupu: objektívnosť, vecnosť, aktuálnosť, zameniteľnosť časti a vyskytujú sa tam fakty. Jazykové prostriedky: prevládajú podstatné mená, jednoduché vety, časové údaje a neobsahuje žiadne citové prejavy, t.j. nevyskytujú sa slová s citovým zafarbením.
Príklady informačného slohového postupu:
Rozprávací slohový postup zachytáva udalosti v takom časovom poradí, ako sa udiali. Zaujímavé udalosti, príbehy a zážitky sa spájajú do jedného dejového pásma zoradeného podľa časovej postupnosti. Je to najbohatší slohový postup. Rozlišuje sa čisté rozprávanie od komplexného rozprávania. Rozprávanie oboznamuje čitateľa s nejakým príbehom, udalosťou. Rozprávanie môže byť v 3. osobe, ale aj v 1. osobe. Hlavné znaky rozprávacieho slohového postupu: jedinečnosť, subjektívnosť, následnosť dejov, súdržnosť textu. Jazykové prostriedky rozprávacieho slohového postupu: prevládajú slovesá v minulom čase, všetky druhy viet podľa obsahu, priama reč a v texte sa nachádzajú aj neohybné slovné druhy (predložky, spojky, častice a citoslovcia). Žánre rozprávacieho slohového postupu: fejtón, rozprávka, novela, román, poviedka, povesť, bájka.
Príklady rozprávacieho slohového postupu:
Prečítajte si tiež: Náučné texty a jazykový štýl
Opisný slohový postup sa vyznačuje zachytávaním vonkajších vzťahov a vlastností osôb, zvierat, vecí a niekedy slúži aj na opis pracovnej činnosti napr. receptu. Vzniká tak, že podávateľ vyberá pre svoj prejav vonkajšie alebo vnútorné znaky, črty a vlastnosti osoby, vecí alebo javu a zachytí ich tak, ako ich vidí voľným okom. Hlavné znaky opisného slohového postupu: vypočítavanie vlastností, zamerateľnosť textu, dynamickosť, statickosť. Jazykové prostriedky opisného slohového postupu: prevládajú podstatné a prídavné mená a prirovnania. Žánre opisného slohového postupu: opis, návod, životopis, posudok a cestopis.
Príklady opisného slohového postupu:
Výkladový slohový postup spravidla má úvod, jadro a zakončenie. Využívajú sa zložené súvetia. Vyskytuje sa v odborných a novinárskych prejavoch. Výkladovým slohovým postupom sú písané učebnice. Cieľom výkladu je vysvetliť určitý spoločenský a technologický problém. Výkladom sa sprístupňujú známe vedecké poznatky. Osobnosť autora a príjmateľa je anonymná. Obsahuje vnútorné a funkčné vzťahy. Výkladový slohový postup sa vyznačuje s konfrontáciou hodnotenia. Výkladový slohový postup vysvetľuje, učí, vytvára mienku a hodnotí. Jazykové prostriedky výkladového slohového postupu: prevládajú podstatné mená a odborné termíny, slovesá sú v prítomnom čase. Žánre výkladového slohového postupu: referát a prednáška.
Príklady výkladového slohového postupu:
Výklad vysvetľuje, objasňuje, poučuje o nejakom probléme, sprístupňuje poznatky, má byť vecný a objektívny. Úvaha zamýšľa sa, uvažuje, hľadá príčiny problémov a ich riešenia, argumentuje, je subjektívna, môže používať umelecké jazykové prostriedky.
Trópy a figúry sú výrazové umelecké prostriedky, ktoré obohacujú jazyk a umožňujú kreatívne vyjadrovanie.
Trópy sú výrazové umelecké prostriedky založené na obmieňaní lexikálneho významu slova (prenášaní významu). Sú to nepriame obrazné pomenovania.
Figúry sú výrazové umelecké prostriedky založené osobitnom využití slov a ich usporiadaní.