Zásada "Jedenkrát a dosť" ako prekážka prieťahov v konaní na súde prvej inštancie

Úvod

Reforma civilného procesu priniesla viaceré zmeny, pričom jednou z najpozitívnejších je zavedenie zásady „jedenkrát a dosť“ v odvolacom konaní. Cieľom tejto zásady je zrýchlenie súdneho konania a zamedzenie zbytočným prieťahom. Táto zásada sa premieta do povinnosti odvolacieho súdu rozhodnúť vo veci samej, ak už raz zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V opačnom prípade, ak odvolací súd nerešpektuje § 390 CSP, dochádza k porušeniu práva na súdnu ochranu a práva na konanie bez zbytočných prieťahov.

Zásada "Jedenkrát a dosť" v civilnom procese

Zásada „jedenkrát a dosť“ je reakciou na prípady tzv. ping-pongu medzi súdom prvej inštancie a odvolacím súdom. Išlo o neformálne pomenovanie pre viacnásobné zrušovanie meritórneho rozhodnutia v tej istej veci za účinnosti predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy. Účelom zásady je zabrániť cirkulácii rozhodnutí v konkrétnom súdnom spore a dosiahnuť právoplatné skončenie sporu v primeranej lehote. Neustále zrušovanie rozhodnutí súdu prvej inštancie totiž výrazne ovplyvňuje dĺžku súdneho konania. Zásada „jedenkrát a dosť“ efektívnym spôsobom limituje kolobeh zrušovania prvoinštančných rozhodnutí s cieľom zabezpečiť zrýchlenie konania dosiahnutím právoplatného rozhodnutia v merite veci. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia súdu a dochádza k naplneniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na súdnu ochranu.

Aplikácia § 390 CSP a judikatúra Ústavného súdu SR

Aplikáciou § 390 CSP sa už vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal aj Ústavný súd SR, ktorý judikoval, že za zásadné pochybenie krajského súdu v napadnutom konaní považuje skutočnosť, že pri ostatnom rozhodovaní vo veci nepostupoval v zmysle § 390 CSP a nerozhodol v merite veci, hoci na takéto rozhodnutie boli splnené podmienky stanovené v uvedenom ustanovení Civilného sporového poriadku. Ústavný súd SR uviedol, že pri splnení predpokladov na použitie § 390 CSP je tu daná zákonná povinnosť krajského súdu postupovať dôsledne podľa tohto ustanovenia bez možnosti akýchkoľvek úvah od tohto ustanovenia sa odkloniť.

Ústavný súd (I. ÚS 227/2018) v prípade ignorovania § 390 CSP posudzuje aj postup samotného krajského súdu. Aplikačné problémy § 390 CSP vznikali spravidla v intertemporálnych súvislostiach, t. j. ak k prvému zrušeniu rozhodnutia došlo za účinnosti OSP, pričom o ďalšom odvolaní rozhoduje odvolací súd za účinnosti CSP. Z intertemporálneho hľadiska je tento názor niektorých odvolacích súdov neakceptovateľný, pretože z ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku jasne vyplýva princíp okamžitej aplikability, podľa ktorého: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti“. Na žiadnom mieste CSP nie je ustanovené, aby sa § 390 CSP nemal použiť aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Takýto výklad potvrdil aj Ústavný súd SR vo svojej judikatúre (napr. I. ÚS 570/2017, II. Je pritom právne irelevantné, či prvé zrušujúce rozhodnutie bolo vydané za účinnosti predošlej procesnej úpravy (Občianskeho súdneho poriadku), resp. či bolo podané odvolanie podľa tejto právnej úpravy.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd uzatvára, že opomenutie príkazu vyplývajúceho z § 390 CSP, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia tohto opomenutia krajským súdom, zakladá danosť takého procesného excesu zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu, v príčinnej súvislosti s ktorým je porušené namietané základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

Nerešpektovanie § 390 CSP môže zakladať nielen porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR), ale aj porušenie práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. V prípade porušenia § 390 CSP je jediným právnym prostriedkom nápravy podanie ústavnej sťažnosti, keďže proti zrušujúcemu rozhodnutiu nie je prípustné dovolanie.

Intertemporálne súvislosti a aplikácia § 470 ods. 1 CSP

Aplikačné problémy § 390 CSP vznikali spravidla v intertemporálnych súvislostiach, t. j. ak k prvému zrušeniu rozhodnutia došlo za účinnosti OSP, pričom o ďalšom odvolaní rozhoduje odvolací súd za účinnosti CSP. Takýto názor však nemá žiadnu oporu v procesnej úprave. Z intertemporálneho hľadiska je tento názor niektorých odvolacích súdov neakceptovateľný, pretože z ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku jasne vyplýva princíp okamžitej aplikability, podľa ktorého: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti“. Na žiadnom mieste CSP nie je ustanovené, aby sa § 390 CSP nemal použiť aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Takýto výklad potvrdil aj Ústavný súd SR vo svojej judikatúre. Je pritom právne irelevantné, či prvé zrušujúce rozhodnutie bolo vydané za účinnosti predošlej procesnej úpravy (Občianskeho súdneho poriadku), resp. či bolo podané odvolanie podľa tejto právnej úpravy.

Dôsledky nerešpektovania § 390 CSP

Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR nerešpektovanie § 390 CSP môže zakladať nielen porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR), ale aj porušenie práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. V prípade porušenia § 390 CSP je jediným právnym prostriedkom nápravy podanie ústavnej sťažnosti, keďže proti zrušujúcemu rozhodnutiu nie je prípustné dovolanie. V prípade neprimerane dlho trvajúcich konaní môže dôjsť v prípade porušenia § 390 CSP k duplicite porušovateľov základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jednak môže byť porušovateľom príslušný okresný súd ako súd prvej inštancie (ak sú prieťahy aj na jeho strane), ale zároveň môže byť porušovateľom aj krajský súd ako súd odvolací, ktorý konal v rozpore s § 390 CSP, t. j. neriadil sa týmto ustanovením hoci na jeho aplikáciu boli splnené všetky procesné predpoklady. Nerešpektovaním § 390 CSP sa totiž odvolací súd taktiež pričiňuje o zbytočné prieťahy v konaní a prehlbuje stav právnej neistoty.

Ďalšie relevantné právne inštitúty a zásady

Doručovanie správcom konkurznej podstaty

Pri doručovaní výzvy v zmysle § 79 ods. 1 ZKR nie je možné primerane aplikovať príslušné ustanovenia CSP, v danom prípade § 106 v spojení s § 111 CSP. Ustanovenia CSP o doručovaní je možné aplikovať len na doručovanie súdom, bez toho, aby rovnaké procesné pravidlá platili pre doručovanie písomnosti správcom konkurznej podstaty. Správca je osobou odlišnou od súdu, je osobou zúčastnenou na konaní, subjektom, prostredníctvom ktorého konkurzný súd zabezpečuje naplnenie cieľov a účelu vyhláseného konkurzu. Na doručovanie výzvy správcom adresovanej tretej osobe, zabezpečujúcej záväzok úpadcu podľa § 79 ods. 1 ZKR nie je možné aplikovať ustanovenia Civilného sporového poriadku upravujúce doručovanie, a teda ani úpravu náhradného doručenia, tzv. fikciu doručenia, jedná sa totiž o výzvu obdobnú ako oznámenie záložného veriteľa o začatí výkonu záložného práva podľa § 151l Občianskeho zákonníka, ktorej funkciou je poskytnúť tretej osobe možnosť chrániť svoj majetok. Výzva je jednostranným právnym úkonom správcu konkurznej podstaty, ktorý nadobudne právne účinky vtedy, keď sa dostane do dispozičnej sféry osoby, ktorej je určený (teória dôjdenia), pod ktorým spojením je potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jeho obsah (musí dôjsť do jej dispozičnej sféry).

Právne úkony manželov a bezpodielové spoluvlastníctvo

Zmyslu a účelu ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedá taký výklad, podľa ktorého zmluva o prevode obchodného podielu, ktorou jeden z manželov ako nadobúdateľ na seba prevzal záväzok k úhrade kúpnej ceny za obchodný podiel, ktorý sa ešte len má nadobudnúť, sa bezprostredne nedotýka predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t. j. nejedná sa o právny úkon týkajúci sa spoločných vecí, čo vylučuje aplikáciu § 145 ods. Z existencie § 147 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zákonodarca prípadnú nespravodlivosť (a to aj extrémnu) na strane manželov nedlžníkov nepovažoval za natoľko dostatočnú, aby prevážila nad negatívnymi dopadmi na strane veriteľov a rozhodol sa uprednostniť záujmy veriteľov.

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

Procesná autonómia žalobcu a dovolacie dôvody

Ak možno ochranu toho istého subjektívneho práva dosiahnuť viacerými typmi konaní v správnom súdnictve, voľba konkrétneho z nich je vecou procesnej autonómie žalobcu. Zákonom ustanovený spôsob vymedzenia dovolacích dôvodov pre nesprávne právne posúdenie ( § 432 Civilného sporového poriadku), resp. pre existenciu vád zmätočnosti ( § 431 Civilného sporového poriadku) korešponduje s tým, že ide vo svojej podstate o rozdielne dovolacie dôvody, ktoré možno uplatniť pri rôznych namietaných pochybeniach popri sebe.

Povinnosti súdu a predvídateľnosť rozhodnutí

Účelom a zmyslom stanoviska súdu k skutkovým tvrdeniam a navrhovaným dôkazom a jeho predbežného právneho posúdenia veci podľa § 181 ods. 2 CSP je zefektívnenie, zrýchlenie a zjednodušenie sporového konania vrátane prevencie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí. Svoju povinnosť splní súd tým, že s predmetnými závermi oboznámi osoby prítomné na prvom pojednávaní. Obligatórne určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení, vymedzenie predmetu dokazovania a vyslovenie predbežného právneho názoru na vec má zásadný význam pre ďalší procesný postup strán v kontradiktórnom sporovom konaní. Postup súdu je pre strany a ich zástupcov na základe uvedených úkonov predvídateľný a transparentný. Súčasne je však kladený väčší dôraz na zodpovednosť strany za jej vlastnú procesnú aktivitu a za rovnako transparentné substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov. Ak sudca dané zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva. Porušenie § 181 ods. 2 CSP žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu napríklad v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve zhrnúť svoje návrhy na záver pojednávania a pod. Striktné nedodržanie postupu podľa § 181 ods. 2 CSP zo strany súdu teda samo osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 420 písm.

Uznanie nároku spotrebiteľom

V spotrebiteľskom spore možno za relevantný prejav spotrebiteľa, že uznáva nárok dodávateľa (§ 282 Civilného sporového poriadku) považovať iba jednoznačný, pochybnosti nevyvolávajúci prejav spotrebiteľa, ku ktorému pristúpil až po osobitnom poučení súdom v zmysle § 292 písm. b) Civilného sporového poriadku.

Neodkladné opatrenia a výživné

Existenciu podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potreby bezodkladnej úpravy pomerov, posudzuje odvolací súd vždy podľa stavu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Skutočnosť, že sa otec maloletého dieťaťa povinný platiť výživné dopustil úmyselného protiprávneho konania majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov, nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa. Nemôže ísť ani o dôvod, pre ktorý by sa nemal uplatniť princíp potencionality príjmov, v zmysle ktorého súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.

Personálna situácia súdov a právo na prerokovanie veci bez prieťahov

Pokiaľ krajský súd vo vyjadrení k sťažnosti poukazuje na zložitú personálnu situáciu na krajskom súde vo vzťahu k vybavovaniu agendy správneho súdnictva, ústavný súd opakuje, že systémové nedostatky pri správe súdnictva bez ohľadu na to, ktorý zo štátnych orgánov za ne zodpovedá, nemôžu byť dôvodom neuznania základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a nezbavujú Slovenskú republiku zodpovednosti za prieťahy. Ústavný súd nemôže prijať obranu krajského súdu založenú na argumentácii, podľa ktorej by v dôsledku rýchlejšieho rozhodnutia o jej správnej žalobe bola sťažovateľka uprednostnená pred inými žalobcami, ktorí sa na krajský súd obrátili skôr. Krajský súd v procese rozhodovania o správnej žalobe sťažovateľky poskytuje okrem iného aj ochranu jej základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nesplnenie tejto povinnosti však nemôže stratiť charakter protiprávnosti dôsledným uplatňovaním pravidla o vybavovaní jednotlivých vecí podľa poradia ich nápadu. Akceptácia krajským súdom artikulovaného konceptu by viedla k výsledku, keď by jedno konanie poznačené prieťahmi muselo nevyhnutne založiť prieťahy aj v ďalšom neskôr začatom konaní. Nedovolený zásah do základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v jednom konaní by takto automaticky ospravedlňoval porušenie tohto práva v konaní o neskoršej správnej žalobe. Nedostatočné personálne a organizačné zabezpečenie činnosti súdov zo strany štátu by tak paradoxne zbavovalo ten istý štát, ktorý prostredníctvom konajúcich súdov poskytuje súdnu ochranu s prieťahmi, zodpovednosti za porušovanie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania

Elektronické podanie odporu v upomínacom konaní

Keďže ustanovenie § 11 ods. 2 v spojení s § 12 ods. 1 písm. c/ zákona o upomínacom konaní viaže podanie odporu žalovaným v ním zvolenej elektronickej forme na predpísaný formulár, potom pre akceptovanie odporu by jeho obsah mal byť zahrnutý do tohto predpísaného formulára (elektronickej podoby). Avšak ak aj v posudzovanom prípade súčasťou tohto formulára priamo textovo vyjadrené vecné odôvodnenie odporu nebolo, postačoval odkaz v príslušnej rubrike formulára na jeho prílohu obsahujúcu celý text odporu vrátane jeho vecného odôvodnenia. Takto podaný odpor, z ktorého sú zrejmé jeho náležitosti, vrátane stanovených v § 11 ods.

Zásada predvídateľnosti súdneho rozhodovania

Jedním z komponentů práva na spravedlivý (řádný) proces je i zásada předvídatelnosti soudního rozhodování. Vyjádřením zásady předvídatelnosti v soudním řízení je mj. i skutečnost, že soudy budou rozhodovat ve srovnatelných případech obdobně. Změna interpre-tace či aplikace práva obecnými soudy je možná, musí být však náležitě, přesvědčivě a ústavně konformně odůvodněna. O to více v situaci, kdy účastník sám poukáže na předchozí relevantní rozhodnutí v obdobné věci. Tato námitka musí být zahrnuta do odůvodnění rozhodnutí a řádně vypořádána.

Úloha Najvyššieho súdu SR v dovolacom konaní

Úlohou najvyššieho súdu je dôsledné skúmanie obsahu odôvodnenia podaného dovolania vo väzbe na rationes decidendi napadnutého odvolacieho rozhodnutia s následným záverom, či možno z dovolania vyabstrahovať právnu otázku podľa § 421 CSP, (a) či od tejto otázky záviselo napadnuté rozhodnutie a (b) či ide o otázku, ktorá napĺňa niektoré z písmen a) až c) v § 421 ods. 1 CSP. Ide o to pokúsiť sa autenticky porozumieť dovolateľovi - jeho textu ako celku, ale na druhej strane nemožno dotvárať vec na úkor procesnej protistrany. Ide o dialóg, ale nie o právnu pomoc. Nie je úlohou najvyššieho súdu „hádať“, čo povedal dovolateľ, ale ani vyžadovať akúsi dokonalú formuláciu dovolacej otázky.

Ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR

Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. S prihliadnutím na čl. 3 CSP do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie.

Popretie obsahu zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku

Zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku je verejná listina, ktorá potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak (§ 205 C.s.p.). Z uvedeného vyplýva, že iba samotné popieranie obsahu verejnej listiny alebo jej spochybňovanie, nemôže mať za následok, že súd z jej obsahu nebude vychádzať. Na to, aby dovolací súd pri zisťovaní nesprávneho procesného postupu odvolacieho súdu podľa § 420 písm. f/ C.s.p. neprihliadal k obsahu verejnej listiny v jej zaznamenanom znení, musel by byť preukázaný opak toho, čo táto listina potvrdzuje.

Samotné opomenutie postupu podľa § 181 ods. 2 C. s. p. zo strany súdu prvej inštancie

Cieľom § 181 ods. 2 C. s. p. je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je cieľom zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv.

Definícia pojmu "procesný postup"

Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie alebo spor) znemožňujúca účastníkovi (strane sporu) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom konaní, potom už „postupom súdu“ zásadne nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol.

CSP: Neprípustnosť odvolania proti zamietajúcemu uzneseniu o návrhu na prerušenie konania

Proti rozhodnutiu, ktorým súd zamietol návrh na prerušenie konania podľa § 164 CSP, nie je odvolanie prípustné.

Nezaznamenanie priebehu výsluchu zákonným spôsobom (§ 98, § 99 CSP)

Ak súd pri vykonávaní dôkazu nepostupoval v súlade s ustanovením § 98 ods. 1 CSP, keď namiesto vykonania záznamu z výsluchu technickým zariadením, zaznamenal výsluch v listinnej forme, ktorá nemá ani formu zápisnice v zmysle § 99 CSP, porušil tým ustanovenie § 98 ods. 1 CSP a dopustil sa vady konania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP.

Dôležitosť dôvodu pre odročenie pojednávania

Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom vtedy, ak právny zástupca účastníka tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť. Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná takáto žiadosť, skúma súd z hľadiska preukázania v žiadosti tvrdenej skutočnosti. Pokiaľ táto skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť účastníka konania a v nej uvádzaný dôležitý dôvod iba v rovine nepodložených tvrdení.

Posúdenie ospravedlnenia neúčasti ako žiadosť o odročenie pojednávania

Procesný úkon účastníka adresovaný súdu, ktorým žiada len o ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní a iba vysvetľuje jej dôvod bez toho, aby zároveň požiadal o odročenie tohto pojednávania, nemožno považovať za žiadosť účastníka o odročenie súdneho pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.

Princíp kontradiktórnosti konania

Z princípu kontradiktórnosti konania však vyplýva, že samotný účastník konania musí mať možnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie jeho odporcu právne významné, či obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať alebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť; nezáleží pritom, aký je jeho skutočný účinok na súdne rozhodnutie. Inak povedané požiadavka „kontradiktórnosti konania" sa v judikatúre ESĽP chápe čisto formálne. Z jej hľadiska v podstate nezáleží alebo len málo záleží na skutočnom obsahu a význame informácie alebo argumentov predložených súdu.

Nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2 OSP

Striktné nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2 O.s.p. zo strany súdu (spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné) možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania, ktorou možno dovolanie v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. odôvodniť. Existencia tejto vady sama osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.

Vyhotovovanie zvukového záznamu pojednávania

Za prípadné porušenie (nerešpektovanie) práv a právom chránených záujmov dotknutých osôb zverejnením zvukového záznamu z verejného súdneho pojednávania nesie zodpovednosť ten, kto vyhotovuje zvukový záznam, a nie okresný súd, ktorý nemá žiadnu právnu možnosť limitovať sťažovateľa v dispozícii s vyhotoveným zvukovým záznamom z verejného súdneho pojednávania.

Kolízia pojednávania a pracovnej cesty zástupcu účastníka

Kolízia pojednávania a pracovnej cesty zástupcu účastníka v tom istom termíne nie je bez ďalšieho akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania. Obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti "dôležitého dôvodu" (§ 101 ods. Ak súd skúma, či účastník (jeho právny zástupca) žiada o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, môže vychádzať len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase jeho rozhodovania o tejto žiadosti. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená „dôležitým dôvodom" vtedy, ak právny zástupca účastníka tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť. Ak je takouto prekážkou účasť zástupcu účastníka na pracovnej ceste, nestačí na splnenie podmienky „dôležitého dôvodu", že právny zástupca žalovaného takúto skutočnosť iba súdu oznámil; je naopak primerané žiadať, aby oznámil ďalšie údaje o tom, prečo sa nemôže pojednávania zúčastniť (napr. preukázaním, že pracovná cesta nezniesla odklad, za akým účelom je pracovná cesta podniknutá, či mohol termín cesty ovplyvniť a pod.), kedy sa o termíne cesty dozvedel (že o ňom bol uzrozumený skôr ako o pojednávaní, kde sa ospravedlňuje, resp., že kolidujúci úkon je inak naliehavejší), a že časovú kolíziu viacerých konaní nebolo možné vyriešiť inak. Iba na základe konkrétnych okolností môže súd ustáliť, či sa žiada o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.

#

tags: #dovolanie #prekazkou #konania #na #sude #prvej