Pracovná neschopnosť (PN) zamestnanca a výpoveď: Komplexný prehľad

Skončenie pracovného pomeru výpoveďou je proces, ktorý so sebou prináša množstvo práv a povinností pre zamestnanca aj zamestnávateľa. Jednou zo situácií, ktorá môže tento proces skomplikovať, je dočasná pracovná neschopnosť (PN) zamestnanca. Cieľom tohto odborného článku je objasniť právny rámec dočasnej pracovnej neschopnosti počas výpovednej doby, ako ho definuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“).

Výpoveď počas PN zo strany zamestnanca

Zamestnanec má právo podať výpoveď aj počas trvania PN. Zákonník práce (č. 311/2001 Z. z.) to nezakazuje. Dôležité je, aby bola výpoveď písomná a doručená zamestnávateľovi. Doručenie je kľúčové pre platnosť výpovede. Skutočnosť, že ste práceneschopná, nie je podstatná, lebo výpoveď z pracovného pomeru podávate Vy a nie zamestnávateľ. Preto informácia zo strany vedúcej nie je pravdivá.Súhlas zamestnávateľa na podanie výpovede z pracovného pomeru nepotrebujete. Výpoveď môžete podať aj počas trvania Vašej PN.

Forma a doručenie výpovede

Výpoveď by mala byť písomná a jasne formulovaná. V dokumente je potrebné uviesť, že ide o výpoveď z pracovného pomeru, ktorý vznikol dňa (doplniť dátum vzniku pracovného pomeru), a to podľa § 67 Zákonníka práce. Môžete tiež uviesť predpokladaný dátum skončenia pracovného pomeru vzhľadom na výpovednú dobu. Vo výpovedi uvediete, že podávate výpoveď bez uvedenia dôvodu podľa § 67 Zákonníka práce (napríklad) ku dňu 31.05.2024. Dôvod výpovede môžete, ale aj nemusíte uviesť, je to na vašom rozhodnutí.

Výpoveď je najlepšie doručiť osobne na pracovisku priamemu nadriadenému alebo na personálnom oddelení, aby ste mali zaručené jej priame doručenie. Ak to nie je možné, výpoveď sa doručuje doporučenou poštou na aktuálnu adresu zamestnávateľa. Ak sa Váš zamestnávateľ presťahoval, zmenil adresu, tak výpoveď doručujete na jeho aktuálnu adresu doporučenou poštou. Môžete doručiť výpoveď aj k pätnástemu dňu mesiaca, avšak účinky plynutia výpovednej doby začnú plynúť až prvým dňom ďalšieho kalendárneho mesiaca.

Plynutie výpovednej doby

Pri výpovedi podanej počas PN je dôležité rozlišovať, kto výpoveď podáva. Ak výpoveď podáva zamestnanec, výpovedná doba začína plynúť dňom doručenia výpovede zamestnávateľovi, bez ohľadu na to, či je zamestnanec práceneschopný. Zákonník práce v § 62 ods. 7 ustanovuje, že výpovedná doba začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Po doručení výpovede Vám od 1. dňa nasledujúceho mesiaca začne plynúť výpovedná doba.

Prečítajte si tiež: Príspevok pre SZČO: Podrobnosti

Dĺžka výpovednej doby

Dĺžka výpovednej doby závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru. Podľa § 62 ods. 2 Zákonníka práce je výpovedná doba najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa trval ku dňu doručenia výpovede najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace (§ 62 ods. 6 a 7 Zákonníka práce). Ak dáva výpoveď zamestnanec, ktorého pracovný pomer ku dňu doručenia výpovede trval aspoň jeden rok, je výpovedná doba najmenej dva mesiace.

Vzhľadom na skutočnosť, že váš pracovný pomer trvá viac ako jeden rok, výpovedná doba je dva mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Vo vašom prípade by teda mohla začať plynúť od 1.8.2024 a pracovný pomer skončí dňom 30.9.2024. Ak výpoveď doručíte do konca marca, tak výpovedná doba Vám začne plynúť od apríla a bude plynúť do konca mája a posledný májový deň skončí Váš pracovný pomer. Výpovedná doba bude trvať dva mesiace a jej posledným dňom sa skončí Váš pracovný pomer.

Vplyv PN na výpovednú dobu

Práceneschopnosť nemá vplyv na začiatok ani na trvanie výpovednej doby, ak výpoveď podáva zamestnanec. To znamená, že aj keď ste počas celej výpovednej doby práceneschopný, pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby. Vo vašom prípade, keď výpoveď podávate vy ako zamestnanec, práceneschopnosť bežanie výpovednej doby neprerušuje. Preto môžete byť PN od 15. dňa v mesiaci a aj počas nasledujúcich dvoch mesiacov, pričom váš pracovný pomer skončí po uplynutí celej výpovednej doby.

Výpoveď počas PN zo strany zamestnávateľa

Ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, nemôže mu zamestnávateľ počas trvania PN dať výpoveď, t. j. zamestnanec na PN-ke (maródke) nemôže byť z práce prepustený. Vyplýva to z toho, že zamestnanec je počas práceneschopnosti v tzv. ochrannej dobe, kedy sa na neho vzťahuje zákaz výpovede (§ 64 Zákonníka práce). Podmienkou je však to, že zamestnanec si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok.

Inak povedané, zamestnávateľ nemôže so zamestnancom rozviazať pracovný pomer len na základe jeho dočasnej PN-ky. Avšak práceneschopnému zamestnancovi môže byť daná výpoveď z organizačných dôvodov (napr. keď sa zamestnávateľ zrušuje alebo keď sa zamestnávateľ premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce). Ide o zákonné výnimky zo zákazu výpovede v ochrannej dobe.Podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce je zamestnanec v ochrannej dobe v prípade, ak bol uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, a výpovedná doba v tomto čase plynie.

Prečítajte si tiež: Komplexná laserová rehabilitácia

Predĺženie výpovednej doby

Ak bola zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby (t. j. PN), výpovedná doba sa predlžuje o čas trvania ochrannej doby.

Príklad: Zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď s dvojmesačnou výpovednou dobou od 1. septembra. Zamestnanec je však práceneschopný od 1. októbra do 30. novembra. Výpovedná doba, ktorá mala pôvodne skončiť 31. októbra, sa preruší a jej zvyšná časť začne plynúť až po skončení PN.

Povinnosti zamestnanca počas PN

1. Oznámenie PN: Zamestnanec je povinný bezodkladne, najneskôr do troch dní, informovať zamestnávateľa o svojej dočasnej pracovnej neschopnosti a o jej predpokladanej dĺžke. Túto povinnosť zakotvuje § 206 Zákonníka práce, hoci sa priamo vzťahuje na prekážky v práci. V prípade PN sa to realizuje predložením potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. "lístok na peniaze").
2. Dodržiavanie liečebného režimu: Počas PN je zamestnanec povinný dodržiavať lekárom stanovený liečebný režim.

Nároky zamestnanca počas PN

1. Náhrada príjmu: Zamestnanec má počas prvých desiatich dní PN nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Práceneschopný zamestnanec má v zmysle zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca počas prvých desiatich dní pracovnej neschopnosti nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa.
2. Nemocenské: Po uplynutí desiateho dňa PN preberá platbu nemocenského Sociálna poisťovňa, a to až do konca pracovnej neschopnosti, maximálne však po dobu 52 týždňov. V zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení od jedenásteho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti zaniká nárok zamestnanca na náhradu príjmu a vzniká nárok na nemocenské, ktoré poskytuje Sociálna poisťovňa. Nemocenské sa poskytuje najdlhšie do uplynutia 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. podporná doba). Uplynutím podpornej doby zaniká nárok na ďalšiu výplatu nemocenského.

Práva zamestnávateľa počas PN zamestnanca

1. Kontrola PN: Zamestnávateľ je oprávnený kontrolovať, či zamestnanec skutočne dodržiava liečebný režim.
2. Žiadosť o preplatenie: Hoci to nie je priamy nárok, zamestnávateľ môže od Sociálnej poisťovne žiadať preplatenie nemocenského pre zamestnanca po 10. dni PN.

Ukončenie pracovného pomeru dohodou počas PN

Okrem výpovede je možné ukončiť pracovný pomer aj dohodou. Ukončenie pracovného pomeru dohodou je možné aj počas PN bez uvedenia dôvodu, ako aj k akémukoľvek dátumu. So všetkým však musí súhlasiť zamestnávateľ, aby takú dohodu podpísal. V prípade, ak by ste sa chceli vyhnúť plynutiu výpovednej doby, je možné požiadať zamestnávateľa o skončenie Vášho pracovného pomeru dohodou k určitému dátumu, napríklad ku koncu mesiaca jún. S tým by musel však Váš zamestnávateľ súhlasiť. Váš zamestnávateľ by musel súhlasiť nielen s Vaším skončením ale aj s Vami navrhovaným dátumom skončenia.

Podmienky ukončenia dohodou

Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce je na ukončenie pracovného pomeru dohodou potrebný súhlas oboch strán. Zamestnanec je povinný doručovať písomnosti ohľadom jeho pracovného pomeru zamestnávateľovi osobne na pracovisku, alebo ak to nie je možné, doporučenou poštou (§ 38 ods. 1 Zákonníka práce).

Odstupné pri ukončení dohodou

Pri skončení pracovného pomeru dohodou môže zamestnanec získať odstupné, ak je to v dohode výslovne uvedené alebo ak ide o skončenie z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce (napr. nadbytočnosť, zrušenie pracovného miesta). Odmena vo výške 4-mesačnej mzdy je Váš návrh za odpracované roky, avšak zo zákona na to nemáte nárok a zamestnávateľ nemá povinnosť Vám to uhradiť. V dohode o skončení pracovného pomeru si to ale môžete dohodnúť napr. ako odstupné.

Prečítajte si tiež: Štatistiky a radikulopatia: Dôchodková politika

V prípade, ak by ste stratili vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu môžete v zmysle ust. § 76 ods. 2 Zákonníka práce sa dohodnúť na skončení pracovného pomeru z dôvodu, že ste stratili vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu a patrí Vám v tomto prípade odstupné. Pre ukončenie pracovného pomeru dohodou z tohto dôvodu budete potrebovať lekársky posudok. Tým, že ste odpracovali 16 rokov u tohto zamestnávateľa máte nárok na odstupné vo výške štvornásobku priemerného mesačného zárobku.

Zrušenie pracovného miesta počas dlhodobej PN zo strany zamestnávateľa

Zamestnávateľ môže zrušiť pracovné miesto zamestnanca aj počas jeho dlhodobej PN, avšak musí dodržiavať určité pravidlá a postupy.

Zákaz výpovede v ochrannej dobe

Podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď počas ochrannej doby, teda počas PN, ktorá vznikla pre chorobu alebo úraz, ak si ju zamestnanec nespôsobil úmyselne.

Výnimky zo zákazu výpovede

Zákaz výpovede neplatí, ak je zamestnancovi daná výpoveď z organizačných dôvodov, napr. keď sa zamestnávateľ zrušuje alebo keď sa zamestnávateľ premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce. Tieto dôvody sú zákonnými výnimkami zo zákazu výpovede v ochrannej dobe.

Postup zamestnávateľa pri zrušení pracovného miesta

Ak zamestnávateľ zruší pracovné miesto zamestnanca počas jeho PN, musí mu to oznámiť písomne. Po skončení PN môže zamestnávateľ doručiť zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu organizačnej zmeny - nadbytočnosti. V takom prípade má zamestnanec nárok na plynutie výpovednej doby (spravidla dvojmesačnej) a na odstupné podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce.

Odstupné pri výpovedi z dôvodu zrušenia pracovného miesta

Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. c) Zákonníka práce odstupné.

Práva a povinnosti zamestnanca počas PN

Počas PN má zamestnanec určité práva a povinnosti, ktoré je potrebné dodržiavať.

Náhrada príjmu a nemocenské dávky

Ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na hmotné zabezpečenie. Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 11. dňa práceneschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenské dávky, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa.

Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa). Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ. Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Nárok na nemocenské vzniká:

• od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca
• od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti povinne nemocensky poistenej SZČO
• od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti dobrovoľne nemocensky poistenej osobe

Nárok na nemocenské zaniká:

• uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, t. j. dňom, ktorým uplynula podporná doba
• dňom zániku nemocenského poistenia
• dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %
• dňom, od ktorého bol poistencovi priznaný invalidný dôchodok, ktorý sa vypláca po dovŕšení dôchodkového veku

Povinnosti počas PN

Počas PN je zamestnanec povinný dodržiavať liečebný režim určený lekárom. To zahŕňa zdržiavanie sa na určenej adrese a dodržiavanie povolených vychádzok.

Povinnosti poistenca voči Sociálnej poisťovni

Poistenec je povinný Sociálnej poisťovni v súvislosti s nárokom na nemocenské preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu, a to predložením predpísaných tlačív a iných dokladov. Konkrétne ide o tieto povinnosti:

• žiadosťou o nemocenské (ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku úrazu, povinnosť predložiť k potvrdeniu tlačivo Hlásenie úrazu vyplnené poistencom); Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak je vystavená ePN.
• predložením Preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vystaví ku koncu kalendárneho mesiaca lekár - je potrebné doručiť ho do pobočky Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do 5. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
• predložením IV. dielu Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, ak lekár ukončil dočasnú pracovnú neschopnosť po desiatich dňoch jej trvania.
• iným dokladom, ktorý ovplyvňuje nárok na nemocenské a jeho sumu (napr. oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní (telefonicky, faxom, elektronickou poštou, písomne, zaslaním IV. dielu Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti).

Ak si poistenec nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila (napr. vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila (napr. uviedol nepravdivé údaje). Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.

tags: #zamestnanec #PN #vypoved