Rozdiel medzi prokuristom a štatutárnym orgánom: Kto koná za spoločnosť?

Podnikateľ nemusí všetky právne úkony realizovať osobne. Ustanovenia Obchodného a Občianskeho zákonníka umožňujú, aby za podnikateľa konal aj jeho zástupca. Vo všeobecnosti rozlišujeme dva druhy zastúpenia, a to zákonné a zmluvné zastúpenie. V obchodnoprávnych vzťahoch existujú dva druhy zmluvného zastúpenia - na základe plnomocenstva a udelenie prokúry. Tento článok priblíži, kto je to prokurista a ako koná v mene podnikateľa, a porovná ho s konateľom ako štatutárnym orgánom spoločnosti.

Kto je prokurista a komu možno prokúru udeliť?

Prokúra je osobitným inštitútom zmluvného zastúpenia podnikateľa. Ide o druh zmluvného plnomocenstva, ktoré je možné udeliť výlučne fyzickej osobe. Nie je vylúčené, že ako prokuristi budú konať aj viaceré osoby súčasne, pričom je úlohou podnikateľa, aby určil, aký bude spôsob ich konania.

V zmysle § 14 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka sa „prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo.“ Osobitné plnomocenstvo sa vyžaduje napr. podľa zákona o obchodnom registri, zákona o cenných papieroch a investičných službách atď. Vyššie uvedené neplatí v prípade scudzovania a zaťažovania nehnuteľností. Na to, aby bol prokurista oprávnený aj na scudzovanie a zaťažovanie nehnuteľností, je potrebné výslovné oprávnenie v udelení prokúry. Vymedzený rozsah oprávnenia však nie je možné zúžiť.

Prokurista môže byť pri konaní obmedzený vnútornými pokynmi. Takéto obmedzenia však nemajú právne účinky voči tretím osobám. Znamená to, že aj keby bola osoba prokuristu obmedzená internými predpismi, prokúru udeľuje štatutárny orgán spoločnosti. V prípade spoločnosti s rušením obmedzeným sa pôsobnosť rozhodovať o udelení prokúry zveruje do pôsobnosti valného zhromaždenia, ak spoločenská zmluva neustanovuje inak. Pre udelenie prokúry nepredpisuje Obchodný zákonník žiadnu špeciálnu formu, keďže ide o plnú moc, ktorá sa netýka iba konkrétneho právneho úkonu. Je však nutné, aby bola udelená písomne. Okruh osôb, ktoré možno vymenovať do funkcie prokuristu nie je zákonom stanovený, v zásade platí, že prokuristom nemôžu byť len osoby, ktorým oprávnenie zaväzovať podnikateľa vyplýva z iných dôvodov.

Udelenie prokúry je účinné od zápisu do obchodného registra. Môžeme teda povedať, že vznik prokúry má konštitutívny účinok. Návrh na zápis prokúry do obchodného registra musí obsahovať meno a bydlisko prokuristu a spôsob, akým sa za podnikateľa podpisuje. Prokurista podpisuje tým spôsobom, že k obchodnému menu podnikateľa, za ktorého koná, pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj podpis.

Prečítajte si tiež: Jaroslav Fuchs a Pohotovosť

Dôsledky prekročenia rozsahu oprávnenia obsiahnutého v prokúre neupravuje Obchodný zákonník. Je preto potrebné postupovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. V prípade, ak prokurista prekročí svoje oprávnenia obsiahnuté v prokúre, uplatní sa § 33 Občianskeho zákonníka.

Obchodný zákonník neobsahuje ustanovenie, ktoré by sa vzťahovali výslovne na ukončenie prokúry a výmaz prokuristu z obchodného registra. Vzhľadom na to, že zákon neupravuje podmienky zániku prokúry, bude sa táto otázka posudzovať v zmysle § 1 ods. 2 podľa § 33b OZ. Výmaz prokúry z obchodného registra nie je teda podmienkou zániku prokúry. Ak bol prokurista odvolaný, ale výmaz prokuristu z obchodného registra ešte nebol vykonaný, bude podnikateľ zaviazaný z konania prokuristu s treťou osobou. Ak sa chce sám prokurista vzdať funkcie prokuristu a byť vymazaný z obchodného registra, odporúčame písomnú výpoveď prokuristu zaslať tak spoločnosti ako aj spoločníkovi (majiteľovi) spoločnosti.

Zo zákona priamo nevyplýva oprávnenie prokuristu konať v pracovnoprávnych vzťahoch. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že prokúra nezahŕňa žiadnu z činností, ktoré vykonáva štatutárny orgán smerom dovnútra spoločnosti. Záverom teda možno zhrnúť, že prokurista nie je bez ďalšieho oprávnený v mene zamestnávateľa podpísať výpoveď z pracovného pomeru. Výpoveď daná prokuristom by bola posúdená ako neplatná, keďže nebola podpísaná oprávnenou osobou. Nie je pritom vylúčené, aby išlo o prokuristu spoločnosti. V takom prípade však prokurista musí disponovať platne udeleným plnomocenstvom od zamestnávateľa v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, na základe ktorého bude oprávnený daný úkon uskutočniť.

Kto je konateľ s. r. o.?

Konateľ je štatutárnym orgánom v spoločnosti s ručením obmedzeným - je to osoba, ktorá koná v mene spoločnosti a v mene spoločnosti vystupuje. Konateľ je osobou, prostredníctvom ktorej spoločnosť (firma) koná, nakoľko spoločnosť je iba umelá osoba vytvorená na základe práva. Základnou úlohou konateľa je konať v mene spoločnosti, pretože spoločnosť ako taká je právnickou osobou. Konateľov menuje a odvoláva valné zhromaždenie spoločnosti - teda spoločníci (majitelia) spoločnosti. Konateľ spoločnosti môže byť len fyzická osoba, spoločnosť môže mať jedného alebo viac konateľov. Konatelia konajú v mene spoločnosti tak, ako ustanovuje spoločenská zmluva, teda tak ako sa spoločníci dohodli alebo ako sa spoločník rozhodol.

Pojmom „právnická osoba“ sa nemyslí právnik ani osoba, ktorá sa pri svojej pracovnej činnosti zaoberá právom. Právnická osoba je osoba, ktorá bola umelo vytvorená, je to zoskupenie fyzických osôb alebo majetku vytvorené za nejakým účelom. V prípade obchodných spoločností je týmto účelom podnikanie. Ak bola právnická osoba založená v súlade so zákonom, môže vykonávať právne úkony, s čím sa spájajú rôzne práva a povinnosti. Právnická osoba je však umelý subjekt, ktorý jednoducho povedané nedokáže rozprávať, resp. podpisovať zmluvy. Z tohto dôvodu musí byť v rámci právnickej osoby niekto, kto bude v jej mene vystupovať (napr. podpisovať zmluvy). Takouto osobou je štatutárny orgán (spomínaný v odsekoch vyššie), ktorý v mene spoločnosti koná. Fyzickou osobou je každý človek. Pojem fyzická osoba označuje jednotlivca ako takého, ktorý je z pohľadu práva vnímaný ako osoba, ktorej prislúchajú určité práva alebo povinnosti, ktorá môže (okrem výnimiek) vo svojom mene konať a brať na seba práva alebo povinnosti.

Prečítajte si tiež: Obchodný register a vymazanie prokuristu

Konatelia spoločnosti môžu za ňu konať spoločne alebo samostatne. V prípade ak konajú spoločne, musia všetky úkony robiť spoločne, t. j. musia spoločne podpisovať zmluvy, musia spoločne zamestnávať zamestnancov, spoločne dávať splnomocnenia a podobne. V prípade ak konajú konatelia samostatne. Výhodou spoločného konania konateľov je vzájomná kontrola a spoločné posudzovanie jednotlivých udalostí.

Obmedziť oprávnenie konateľov môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie, avšak obmedzenia konania niektorých konateľov nie sú účinné voči tretím osobám. Obmedzenie konateľov je účinné iba interne v spoločnosti. V prípade ak by aj konateľ uzavrel zmluvu v mene spoločnosti nad rámec jeho oprávnení, ktoré mu valné zhromaždenie uložilo, zmluva je aj napriek tomu platná a voči spoločnosti záväzná. Ak má konateľ obmedzené konanie v určitých veciach, a on taký úkon aj napriek tomu vykoná, je zmluva medzi spoločnosťou a predajcom platná, pretože ako je vyššie uvedené obmedzenia konania konateľov nie sú účinné voči tretím osobám. V spoločnostiach s ručením obmedzeným sa stretávame prevažne s tým, že spoločníkom a konateľom.

Konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku aj mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou alebo stanovami (ak má spoločnosť stanovi spísané). V prípade ak zákon ustanovuje konateľovi povinnosť predložiť valnému zhromaždeniu výročnú správu, má konateľ povinnosť predložiť ju na prerokovanie spolu s riadnou alebo mimoriadnou účtovnou závierkou.

„Konatelia sú povinní vykonávať svoje povinnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodovania, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách o skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostniť svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.“ Uvedené je citát z Obchodného zákonníka, ktorý má význam najmä pri vzniku sporu konateľa so spoločnosťou. V prípade ak spoločnosti vznikla škoda v dôsledku konania konateľa, posudzuje sa či konal s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti. Úspech v prípadnom spore závisí práve od preukázania, či konateľ konal alebo nekonal s odbornou starostlivosťou. Ak by sa preukázalo, že konateľ porušil svoje povinnosti a spôsobil tým škodu, je povinný škodu nahradiť. V prípade, ak konateľ preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobil. Konatelia tiež nezodpovedajú za škodu, ktorú spôsobili vykonávaním povinnosti vyplývajúcich z rozhodnutia valného zhromaždenia, ibaže by bolo rozhodnutie valného zhromaždenia v rozpore so zákonom. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, ktorá úkon konateľa odsúhlasila, a týmto úkonom vznikla škoda, nezbavuje to konateľa zodpovednosti za škodu.

Medzi konateľom a spoločnosťou nemožno dohodnúť vylúčenie alebo obmedzenie zodpovednosti za škodu. Takáto dohoda by bola neplatná. Medzi povinnosti konateľa patrí taktiež dodržiavanie tzv. Zákaz konkurencie je súbor obmedzení, ktoré zakazujú konateľovi vykonávať určité činnosti. Zákon vymenúva základné činnosti, ktoré konateľ v súvislosti s výkonom svojej funkcie nesmie vykonávať.

Prečítajte si tiež: Podmienky a obmedzenia prokúry

Konateľ má právo na odmenu za výkon funkcie. Dohoda môže byť upravená buď v rámci zmluvy, na základe ktorej konateľ funkciu vykonáva, t. j. na základe zmluvy o výkone funkcie alebo mandátnej zmluvy. Odmena môže byť dohodnutá aj ústne. Konateľ má tiež právo vzdať sa svojej funkcie, v prípade ak to považuje za vhodné. Vzdanie sa funkcie konateľa je potrebné spoločnosti oznámiť ideálne listinne s potvrdením o prevzatí resp. V súvislosti s výkonom svojej funkcie má konateľ právo konať za spoločnosť, podpisovať za ňu zmluvy, nadobúdať práva v mene spoločnosti, vzdávať sa práv v mene spoločnosti.

Odvodová povinnosť konateľa sa odvíja od spôsobu, akým je konateľ odmeňovaný. Konateľovi nevzniká žiadne právo na podiel na zisku spoločnosti ak nie je súčasne spoločníkom. Ak už konateľ naďalej nechce v spoločnosti vykonávať funkciu, môže sa vzdať svojej funkcie. O odvolaní z funkcie rozhoduje valné zhromaždenie. Konateľ ako štatutárny orgán spoločnosti má trestnoprávnu zodpovednosť za činy, ktoré spáchal v rámci výkonu svojej funkcie. Činom sa rozumie konanie, ktoré spĺňa podmienky ustanovené v trestnom zákone, t. j. Trestného činu úverový podvod sa dopustí osoba, ktorá vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí malú škodu (t. j. škoda prevyšujúca 266€ a menšia ako 2 660€). Osoba je v úpadku ak je platobne neschopná alebo v predĺžení. Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.

Začiatkom roku 2018 vstúpili do účinnosti nové ustanovenia Obchodného zákonníka a Trestného zákona, ktorých cieľom je boj proti podvodnému konaniu, ktorého cieľom je zbaviť sa záväzkov spoločnosti poškodením veriteľov použitím tzv. Termín biely kôň označuje osobu, ktorá nechá na seba previesť obchodný podiel (stane sa novým spoločníkom), teda iba prepožičia svoje meno a priezvisko a svoju totožnosť. Táto osoba nemá záujem podnikať alebo spoločnosť riadiť. Trestný čin, ktorý postihuje spomínané podvodné konanie sa označuje ako „Nekalá likvidácia“ a jeho ustanovenia možno nájsť v §251b Trestného zákona. Pri uvedenom trestnom čine sú páchateľmi tak osoby, ktoré obchodný podiel na biele kone prepíšu ako aj samotné biele kone.

Aký je rozdiel medzi konateľom a prokuristom?

Konateľ je štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným (SRO), ktorý koná v mene spoločnosti. To znamená, že je oprávnený konať vo všetkých veciach SRO. Spoločnosť môže mať aj viac konateľov naraz, pričom ak v spoločenskej zmluve nie je upravené inak, každý z nich je oprávnený konať samostatne. Obmedziť konateľské oprávnenia môže len spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie, takéto obmedzenie však voči tretím osobám je neúčinné. Konateľom môže byť aj spoločník (fyzická osoba) SRO ale aj tretia osoba, ktorá nefiguruje v spoločnosti. Konateľ sa povinne zapisuje do Obchodného registra.

Pre konateľa vyplývajú z Obchodného zákonníka viaceré povinnosti, napríklad:

• povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov,
• povinnosť zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov,
• povinnosť zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti,
• povinnosť predkladať valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami atď.

Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.

Na rozdiel od konateľa prokurista môže vystupovať vo všetkých obchodných spoločnostiach, nielen v SRO. Hoci prokurista nie je štatutárom spoločnosti, môže vykonávať všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku (samozrejme s určitými výnimkami).

Prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony pri prevádzku podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Prokúru udeľuje vždy podnikateľ (konkrétna spoločnosť) a nie spoločníci alebo konateľ.

Jednoducho povedané, udelením prokúry prokurista získa oprávnenie konať namiesto konateľa.

Prokúra však nezahŕňa úkony ako sú:

• scudzovanie nehnuteľnosti (napr. predaj pozemku, bytu atď., ktoré sú vo vlastníctve spoločnosti), a
• zaťaženie nehnuteľnosti (napr. záložným právom alebo vecným bremenom).

Tieto úkony môže prokurista vykonávať len vtedy, ak je to v prokúre vyslovene uvedené.

Rovnako ako pri konateľovi, aj tu platí pravidlo, že prokúru je možné udeliť aj viacerým osobám naraz. Viacerým osobám možno prokúru udeliť tak, že sú na zastupovanie a podpisovanie oprávnené každá samostatne, alebo tak, že je pritom potrebný súhlasný prejav vôle všetkých prokuristov alebo aspoň dvoch z nich.

Prokurista sa povinne zapisuje do Obchodného registra, pričom zápis má konštitutívne (právotvorné) účinky. Udelenie prokúry je teda účinné až zápisom do ORSR. Na rozdiel od zápisu konateľa do ORSR, ktorý má len deklaratórne (potvrdzujúce) účinky. To znamená, že konateľ už samotným rozhodnutím valného zhromaždenia (jediného spoločníka) môže konať v mene spoločnosti, kým prokurista až vykonaním zápisu do ORSR môže napr.

Prekročenie oprávnenia plynúceho z plnej moci alebo prokúry

Obchodný zákonník samostatne neupravuje situáciu, ak prokurista prekročí svoje oprávnenie (napríklad prokurista podnik prenajme alebo predá), a preto sa na tento prípad použijú ustanovenia občianskeho zákonníka. Pre plnomocenstvo aj prokúru platia rovnaké pravidlá a podnikateľ je z tohto jednania zaviazaný, ak:

• prekročenie schválil;
• osobe, s ktorou bolo jednané bez zbytočného odkladu neoznámi svoj nesúhlas.

V opačnom prípade platí, že práva a povinnosti na seba prevzala zmocnená osoba a je sama zo svojho konania zaviazaná.

Odvolanie plnej moci, resp. proktúry a účinky voči tretím osobám

Odvolanie plnej moci, resp. prokúry je jedným zo spôsobov ukončenia zmluvného zastúpenia. Odvolanie zo strany splnomocniteľa musí byť splnomocnencovi oznámené, pričom práve táto skutočnosť hrá dôležitú rolu pri jednaní s tretími osobami. Do doby, kým odvolanie nie je splnomocnencovi známe, má jeho jednanie rovnaké právne účinky ako za trvania plnomocenstva a je teda pre splnomocniteľa zaväzujúce. Toto neplatí, ak práve tretia osoba o odvolaní vedela.

V prípade odvolania prokuristu je okrem samotného odvolania prokúry potrebné zaistiť jej výmaz z obchodného registra. I keď prokúra zaniká jej odvolaním, v prípade zápisov do verejných zoznamov sa uplatňuje ochrana tretích subjektov a podnikateľ je viazaný jednaním prokuristu až do doby výmazu prokúry z obchodného registra. Toto neplatí, ak podnikateľ preukáže, že tretia osoba vedela o odvolaní prokuristu.

tags: #prokurista #vs #statutarny #organ #rozdiel