Rodičovský príspevok a zdaňovanie v Slovenskej republike

Tento článok sa zaoberá problematikou zdaňovania rodičovského príspevku v Slovenskej republike, s ohľadom na platnú legislatívu a jej zmeny. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tom, ako sa rodičovský príspevok posudzuje z hľadiska dane z príjmov, a to ako pri príjmoch zo Slovenska, tak aj zo zahraničia.

Právny rámec zdaňovania príjmov

Podľa zákona o dani z príjmov sa za príjem považuje peňažné aj nepeňažné plnenie, ktoré daňovník dosiahne. Nie všetky príjmy však podliehajú zdaneniu. Pri fyzických osobách je dôležité rozlišovať medzi príjmami, ktoré sú predmetom dane, príjmami, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmami, ktoré sú od dane oslobodené. Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, sú definované v § 3 ods. 2 a § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov, prípadne nie sú uvedené v § 16 (pre daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou). Oslobodené príjmy sú upravené v § 5 ods. 7 a § 9 zákona o dani z príjmov, ako aj v medzinárodných zmluvách.

Príjmy oslobodené od dane sa nezahŕňajú do základu dane a neuvádzajú sa v daňovom priznaní, s výnimkou príjmov z redemácie podielových listov nadobudnutých do 31. 12. 2003, ktoré sú oslobodené podľa § 52b ods. 11 a § 52. Medzi príjmy oslobodené od dane patria aj sociálne dávky a pomoc štátu vybraným skupinám daňovníkov.

Rodičovský príspevok ako štátna sociálna dávka

Rodičovský príspevok, upravený zákonom č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku, je štátnou sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva rodičom na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. V zmysle § 9 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi, medzi ktoré patrí aj rodičovský príspevok.

Zdaňovanie rodičovského príspevku zo zahraničia

V praxi sa často vyskytujú situácie, keď daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezident SR) poberá rodičovský príspevok zo zahraničia, napríklad z Českej republiky alebo Rakúska. V takýchto prípadoch je potrebné posudzovať zdaňovanie tohto príjmu s ohľadom na medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Prečítajte si tiež: Nárok na rodičovský príspevok

Príklad: Rodičovský príspevok z Českej republiky

Ak je daňovníkovi vyplácaný rodičovský príspevok a prídavok na dieťa v Českej republike podľa českých vnútroštátnych predpisov, pri zdanení sa postupuje aj podľa Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku č. 238/2003 Z. z. Podľa tejto zmluvy má právo na zdanenie predmetného rodičovského príspevku a prídavku na dieťa Slovenská republika podľa slovenských vnútroštátnych právnych predpisov.

Keďže § 9 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov oslobodzuje od dane štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi, rodičovský príspevok vyplácaný zo Slovenska je oslobodený od dane. Avšak, toto ustanovenie nehovorí o plneniach rovnakého druhu vyplácaných zo zahraničia, ako to upravujú iné ustanovenia (§ 9 ods. 2 písm. n).

Príklad: Rodičovský príspevok z Rakúska

Rodičovský príspevok poskytovaný zo zahraničia (napr. z Rakúska) sa z hľadiska dane z príjmu posudzuje rovnako ako obdobná dávka poskytovaná na území SR, ktorou je rodičovský príspevok podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku. Keďže rodičovský príspevok poskytovaný podľa slovenského zákona je oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb, tak aj rodičovský príspevok poskytovaný zo zahraničia nepodlieha na území Slovenskej republiky dani z príjmu.

Vplyv materskej a rodičovskej dovolenky na daňové povinnosti

Počas materskej a rodičovskej dovolenky môže vzniknúť povinnosť podať daňové priznanie. Väčšine rodičov táto povinnosť nevznikne, avšak z hľadiska predpokladaného daňového preplatku to môže byť výhodné.

Kedy vzniká povinnosť podať daňové priznanie?

Daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eur. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený (nemocenské dávky a štátne sociálne dávky sú príjmami oslobodenými od dane z príjmov, ktoré sa do stanovenej sumy nezahrňujú).

Prečítajte si tiež: Ako podať daňové priznanie pri rodičovskom príspevku

Ak daňovník bol časť roka zamestnaný a dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti, t.j. zo zamestnania na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A, alebo môže písomne požiadať svojho posledného zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie 2025 musí byť podaná zamestnávateľovi najneskôr do 16. februára 2025 (lehota je stanovená na 15. februára, ale vzhľadom na to, že tento dátum pripadá na nedeľu, lehota sa posúva na najbližší pracovný deň).

Ak daňovník dosiahol aj iné druhy príjmov, napr. príjem z prenájmu nehnuteľností, alebo príjem z nepeňažnej výhry, alebo príjem z predaja nehnuteľnosti, alebo príjem z vyplatenia podielového listu, podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typu B.

Ak daňovník bol na materskej, resp. rodičovskej dovolenke iba časť roka a časť roka poberal príjem zo závislej činnosti (t.j. zo zamestnania) na území Slovenskej republiky, z ktorého mu zamestnávateľ zrážal preddavky na daň, môže dobrovoľne podať daňové priznanie aj v prípade, že jeho celkový zdaniteľný príjem v roku 2025 nepresiahol sumu 2 876,90 eur. V tomto prípade mu vznikne nárok na vrátenie zrazených preddavkov na daň. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur.

Materská dávka a daňové priznanie

Materská dávka je oslobodená od dane z príjmov, a preto sa do daňového priznania neuvádza. Ak však matka alebo otec získali v zdaňovacom období ďalší príjem - hoci len niekoľko mesiacov mzdy pred nástupom na materské alebo príjmy z prenájmu -, stále sa musia riadiť všeobecnými limitmi. Pre rok 2025 má nezdaniteľná časť základu dane výšku 5 753,79 €. Povinnosť podať priznanie vzniká, ak zdaniteľné príjmy presiahnu polovicu tejto sumy, teda 2 876,90 €.

Pri zamestnancoch platí, že ak počas roka pracovali, môžu požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie dane. Musia však splniť podmienku, že od 1. januára do 31. decembra 2025 poberali príjmy iba zo závislej činnosti a k 15. februáru 2026 doručia zamestnávateľovi všetky potvrdenia o príjmoch.

Prečítajte si tiež: Praktické kroky pri zmene trvalého bydliska a rodičovský príspevok

Podnikanie počas materskej dovolenky

Vo chvíli, keď počas materskej nadviažete podnikaním - hoci len predajom handmade výrobkov cez online bazár -, vzniká nový zdroj príjmu podľa § 6 zákona o dani z príjmov. V takom prípade materská dávka a daňové priznanie znamenajú, že podávate formulár typ B. Príjmy z podnikania znížite o paušálne 60 % výdavky alebo reálne náklady, a až potom skúmate limit 2 876,90 €.

Daňový bonus na dieťa

Rodičia si často kladú otázku, či majú nárok na daňový bonus na dieťa, ak celý rok poberali materské. Odpoveď znie áno, ale len vtedy, ak dosiahnu zdaniteľný príjem aspoň vo výške platnej minimálnej mzdy za rok 2025. Keď príjem pochádza len z prvých mesiacov práce pred pôrodom, obvykle postačí.

Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá otehotnie, často ukončí alebo preruší živnosť a prejde na materské. Ak však do zániku živnosti fakturovala a jej zdaniteľné príjmy presiahli limit, daňové priznanie je nevyhnutnosť. Dôležité je správne priradiť výdavky k príjmom vzniknutým pred prerušením činnosti.

Kombinácia príjmov

Ak ste mali kombináciu mzdy, prenájmu a príležitostného príjmu z predaja vlastných výrobkov, všetky tieto sumy sa spočítavajú. Po prekročení 2 876,90 € nestačí ročné zúčtovanie; musíte vyplniť priznanie typ B. V praxi to znamená zohnať potvrdenia od zamestnávateľa, evidenciu príjmov z prenájmu a faktúry či bločky k predajaným výrobkom.

Lehota na podanie daňového priznania

Lehota na podanie daňového priznania za rok 2025 uplynie štandardne 31. marca 2026. Rodičia na materskej môžu lehotu predĺžiť o tri mesiace oznámením správcovi dane, ak súčasťou príjmov sú aj príjmy zo zahraničia, predĺženie môže byť až na šesť mesiacov.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku/manžela

Ak má jeden z manželov len veľmi nízke príjmy, môže si ten druhý vo svojom daňovom priznaní uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku/manžela maximálne vo výške 19,2-násobku životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (pre rok 2023 je to suma 4 500,86 eura). Výška nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela závisí od príjmov:

• ak daňovník dosiahne základ dane z príjmov zo zamestnania, z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima, jej výška sa vypočíta podľa vzorca = 19,2-násobok platného životného minima - vlastný príjem manželky (manžela),
• ak daňovník dosiahne základ dane z príjmov zo zamestnania, z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima, jej výška sa vypočíta podľa vzorca = 63,4-násobok platného životného minima - 1/4 základu dane daňovníka - vlastný príjem manželky (manžela).

Do sumy vlastných príjmov manželky (manžela) sa započítava akýkoľvek príjem, aj keď je od dane z príjmov oslobodený, napríklad: materská, príjmy z podnikania, príjmy zo zamestnania, príjmy z predaja v majetku, nemocenské, ošetrovné, podpora v nezamestnanosti, výhry, dary, dedičstvo, príjmy z prenájmu, všetky typy dôchodkov. Naopak rodičovská dovolenka sa do vlastného príjmu nezapočítava. Nezahŕňa sa do neho ani zamestnanecká prémia, daňový bonus na dieťa, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky a študentské štipendium.

Sociálne a zdravotné poistenie počas materskej a rodičovskej dovolenky

Sociálne poistenie

Na účely sociálneho poistenia sa zamestnanci na materskej a rodičovskej dovolenke považujú za osobitnú skupinu. V období, kedy zamestnanec poberá materské (a je stále v pracovnoprávnom vzťahu) je platiteľom poistného na dôchodkové poistenie štát a zostáva ním stále aj zamestnávateľ. Za zamestnanca skutočnosť, že sa platiteľom poistného za zamestnanca stáva aj štát, oznamuje zamestnávateľ.

Po ukončení poskytovania dávky materské a nástupu na rodičovskú dovolenku dochádza k prerušeniu povinného sociálneho poistenia, a platiteľom poistného na dôchodkové poistenie už zamestnávateľ nie je, a neplatí zaňho poistné ani štát. Štát sa stane platiteľom poistného za obdobie čerpania rodičovskej dovolenky len vtedy, ak sa sám zamestnanec prihlási na dôchodkové poistenie na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne ako fyzická osoba, za ktorú platí poistné štát.

Zdravotné poistenie

Za zamestnanca, ktorý poberá materské (a je stále v pracovnoprávnom vzťahu) je platiteľom poistného na zdravotné poistenie zamestnávateľ. Štát sa však stáva platiteľom poistného nielen v období, kedy zamestnanec poberá nemocenskú dávku „materské“, ale ak zamestnanec poberá aj štátnu sociálnu dávku „rodičovský príspevok“, príp. ak trvá starostlivosť o dieťa aj dlhšie a bez nároku na rodičovský príspevok, najdlhšie však do 6 rokov veku dieťaťa, ale v tomto prípade musí poistenec splniť ďalšie zákonné podmienky.

Daňový bonus na dieťa pri štúdiu v zahraničí

Daňový bonus si môže uplatniť rodič dieťaťa aj v prípade štúdia v zahraničí, za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 zákona o dani z príjmov. V súlade s citovaným ustanovením daňovník (rodič študenta), ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy podľa § 5, aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy alebo ktorý mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6, môže si uplatniť daňový bonus mesačne na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom.

Prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Pre účely nároku na prídavok na dieťa a uplatnenia daňového bonusu je zrovnoprávnené postavenie študentov študujúcich na Slovensku a v cudzine.

tags: #rodičovský #príspevok #zdaňovanie