Rodičovský únos ako trestný čin na Slovensku

Úvod

Medzinárodný únos dieťaťa rodičom je komplexná problematika, ktorá si vyžaduje citlivý prístup a zohľadnenie mnohých faktorov. Tento článok sa zameriava na rodičovský únos dieťaťa v kontexte slovenského práva, pričom sa opiera o existujúce právne predpisy, judikatúru a praktické skúsenosti. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku a upozorniť na jej špecifiká.

Definícia rodičovského únosu

Pod pojmom medzinárodný únos dieťaťa rodičom môžeme rozumieť neoprávnené premiestnenie zo štátu jeho obvyklého pobytu alebo jeho zadržiavanie v štáte, ktorý nie je štátom jeho obvyklého pobytu, ak sa tohto konania dopustí jeden z rodičov. Premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa v štáte, inom ako je štát obvyklého pobytu dieťaťa, je neoprávneným v prípade, ak rodič dieťa premiestnil alebo ho zadržiava bez súhlasu druhého rodiča, prípadne bez súhlasu súdu štátu, obvyklého pobytu dieťaťa.

Právny rámec rodičovského únosu na Slovensku

Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (oznámenie č. 119/2001 Z. z.), prijatého v Haagu 25. októbra 1980, platného pre SR od 1. decembra 1998. Tento dohovor je základným medzinárodným dokumentom upravujúcim problematiku medzinárodných únosov detí.

Okrem Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí upravujú túto problematiku aj ďalšie právne akty, ako napríklad:

• NARIADENIE RADY (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 z 29. mája 2000.
• Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej ako „CMP“).

Rodičovský únos ako trestný čin

Na Slovensku rodičovský únos nie je samostatným trestným činom. To znamená, že ak jeden z rodičov premiestni dieťa do zahraničia bez súhlasu druhého rodiča, nepovažuje sa to automaticky za trestný čin únosu.

Prečítajte si tiež: Nárok na rodičovský príspevok

Avšak, v závislosti od konkrétnych okolností prípadu, môže takéto konanie napĺňať znaky iného trestného činu, napríklad:

• Poškodzovanie cudzích práv (§ 375 Trestného zákona): V prípade, ak rodič, ktorý dieťa premiestnil do zahraničia, porušil týmto konaním práva druhého rodiča, môže byť stíhaný za tento trestný čin.
• Týranie blízkej osoby a zverenej osoby (§ 208 Trestného zákona): Ak je premiestnenie dieťaťa spojené s psychickým alebo fyzickým násilím voči dieťaťu alebo druhému rodičovi, môže ísť o tento trestný čin. Za blízku osobu Trestný zákon považuje príbuzného v priamom pokolení, osvojiteľa, osvojenca, súrodenca a manžela/manželku; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Návratové konanie

V prípade, ak došlo k neoprávnenému premiestneniu dieťaťa do zahraničia, môže druhý rodič podať návrh na navrátenie dieťaťa podľa Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí.

Postup v návratovom konaní:

1. Podanie žiadosti: Rodič, ktorému bolo dieťa neoprávnene odňaté, podá žiadosť o navrátenie dieťaťa na ústredný orgán v štáte, kde sa dieťa nachádza. Na Slovensku túto funkciu plní Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Každá krajina, ktorá podpísala už spomínaný Dohovor má zriadený ústredný orgán, ktorý má právomoc žiadosť prijať. Ústredné orgány navzájom spolupracujú a podporujú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi svojich štátov na zabezpečenie urýchleného návratu detí a dosiahnutie ďalších cieľov tohto dohovoru.
2. Súdne konanie: Ak rodič neuskutoční dobrovoľný návrat dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, môže sa druhý rodič podať na súde návrh o navrátenie dieťaťa. Je potrebné ho podať do jedného roka odo dňa, kedy bolo dieťa odvedené do iného štátu. Po uplynutí tejto doby sa predpokladá, že si dieťa zvyklo na nové prostredie.
3. Rozhodnutie súdu: Súd preskúma, v ktorom štáte má dieťa obvyklý pobyt a či bolo do iného štátu odvedené naozaj neoprávnene. Následne rozhodne o tom, či bude dieťa vrátené do krajiny svojho obvyklého pobytu alebo nie.

Výnimky z povinnosti navrátiť dieťa:

Súd nemusí nariadiť návrat dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu v prípade existencie vážneho nebezpečenstva, ktoré by mohlo dieťaťu spôsobiť fyzickú alebo psychickú ujmu. Rodič, ktorý dieťa neoprávnene odviedol do iného štátu a odmieta ho dobrovoľne priviesť naspäť musí preukázať, že návrat by dieťaťu spôsobil existenciu tejto ujmy. Súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa z dôvodu existencie vážneho nebezpečenstva v prípade ak sa jedná o členský štát Európskej únie.

Dohovor prípady zamietnutia návratu dieťaťa do jeho pôvodného miesta obvyklého pobytu upravuje v článku č. 13. Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej ako „Súd“) v roku 2010 v prípade Neulinger a Shuruk v Švajčiarsko zaviedol ďalšiu formu kontrolného mechanizmu kde Súd musí brať do úvahy základné princípy medzinárodného práva a ďalších ľudských práv, mimo iného zaviedol aj inštitút najlepšieho záujmu dieťaťa. Moderná súdna prax zaviedla ako nutnosť aj vypočutie dieťaťa a posudzovanie jeho názoru. Je potreba zdôrazniť, že nie každé prianie maloletého dieťaťa je tiež v súlade s jeho najlepšími záujmami. Dôležité je zhodnotiť, či je maloletý schopný racionálne zdôvodniť svoje stanovisko a záujmy.

Dôvody v článku 13 ods. 1 písm. b) vychádzajú zo zvyšujúceho sa porozumenia domáceho násilia a ujmy, ktorú môže takéto násilie spôsobiť priamo či nepriamo deťom. Ako príklad je možné uviesť prekonanú judikatúru, ktorá uvádza, že násilie páchané na matke nebráni styku detí s ich otcom. V súčasnej rozhodovacej praxi je preukázané, že násilie môže mať mnohé formy, nie je limitované iba fyzickou požiadavkou, môže byť rozšírené aj na psychologické, emočné či finančné násilie. Za domáce násilie je možné považovať aj kontrolovanie partnera.

Prečítajte si tiež: Ako podať daňové priznanie pri rodičovskom príspevku

Domáce násilie a rodičovský únos

V prevažnej väčšine prípadov únosu dieťaťa do zahraničia sa jedná o ženy, ktoré utekajú pred domácim násilím páchaným ich manželmi (70% prípadov). Jedná sa ľudí pochádzajúcich zo zahraničia, ktorí uzavreli manželstvo alebo žili s partnerom v jednej domácnosti. Po narodení dieťaťa sa z rôznych dôvodov (najčastejšie teda domáce násilie) rozhodnú odísť do krajiny, z ktorej pochádzajú a hľadajú tam podporu rodiny. V prípadoch páchaného domáceho násilia (či už na ženách alebo mužoch) môže mať aplikácia Dohovoru katastrofálne následky pre týrané osoby vrátane detí.

Pojem domáceho násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, za jeho charakteristický znak je možné považovať úmysel. Násilie predstavuje následok ľudského konania, ktoré je zámerné. Pri domácom násilí môže ísť o telesnú aj duševnú ujmu. S pojmom násilie vo vzťahu k manželovi ďalej operuje § 146 ods. S pojmom domáce násilie operuje aj MV SR, ktoré uvádza, že k domácemu násiliu dochádza vo vzťahoch medzi najbližšími osobami a má hlboký dopad na celú rodinu. Ide o násilie, ktorého cieľom je ovládať alebo utláčať inú bytosť, a to ponižovaním a vyvolávaním strachu - slovným, fyzickým a citovým týraním. Domáce násilie netvorí len jedna bitka, či jeden príležitostný incident. Ide o opakovanú viktimizáciu, t.j. dlhodobo trvajúce násilie a týranie. Z hľadiska zákona č. 300/2005 Z. z. (ďalej ako „Trestný zákon“) sa v niektorých prípadoch môže jednať o § 208 týranie blízkej osoby s trestnou sadzbou od troch do ôsmich rokov trestu odňatia slobody až po pätnásť až dvadsaťpäť rokov v niektorých kvalifikovaných prípadoch.

Iniciatíva Nikdy neunesie

V Bratislave bola pri príležitosti Medzinárodného dňa nezvestných detí oznámená iniciatíva Nikdy neunesie. Zakladateľom iniciatívy je bývalý novinár David Púchovský a Martina Gajdárová, ktorá štyri roky nevidela svoje dve deti. Ich otec Andrej Gajdár ich zobral bez jej vedomia do Panamy. Po tom, čo ho našli, strávil vo väzení 415 dní za trestný čin poškodzovania cudzích práv. Teraz je na slobode a chce sa podieľať na výchove oboch súrodencov.

Cieľom iniciatívy je zamedziť opakovaniu podobných prípadov, zabezpečiť pre nájdené deti ochranu zo strany štátu a tiež zdravotnú starostlivosť v podobe psychoterapie. Iniciatíva sa zasadzuje o to, aby boli rodičia - únoscovia riadne postihovaní za trestný čin únosu a aby im hrozil vyšší trest. Symbolom iniciatívy je modrý uzlík - symbol nezvestných detí na Slovensku.

Praktické rady a odporúčania

• Pred vycestovaním do zahraničia s dieťaťom si vždy vyžiadajte súhlas druhého rodiča. Ak súhlas nie je možné získať, obráťte sa na súd so žiadosťou o udelenie súhlasu na vycestovanie.
• V prípade, ak máte podozrenie, že druhý rodič plánuje neoprávnene premiestniť dieťa do zahraničia, neváhajte sa obrátiť na políciu alebo na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.
• Ak ste sa stali obeťou domáceho násilia, vyhľadajte pomoc a ochranu. Existuje mnoho organizácií, ktoré poskytujú pomoc obetiam domáceho násilia.
• Vždy majte na pamäti najlepší záujem dieťaťa. Pri riešení sporov o dieťa sa zamerajte na to, čo je pre dieťa najlepšie, a nie na to, čo je pre vás najvýhodnejšie.

Prečítajte si tiež: Praktické kroky pri zmene trvalého bydliska a rodičovský príspevok

tags: #rodičovský #únos #trestný #čin #Slovensko