Verejná súťaž: Podmienky a princípy pri prevode majetku obce

Zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (ZMO) stanovuje pravidlá pre nakladanie s majetkom obcí. Cieľom je zabezpečiť, aby obce hospodárili so svojím majetkom efektívne a v prospech rozvoja obce a jej občanov. Jedným z kľúčových nástrojov na prevod vlastníctva majetku obce je verejná súťaž. Tento článok podrobne rozoberá podmienky a princípy verejnej súťaže v kontexte ZMO, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad pre obce a potenciálnych záujemcov.

Úvod do verejnej súťaže a jej legislatívny rámec

Zákon o majetku obcí ukladá obci povinnosť vykonávať prevody vlastníctva majetku obce, ak tento zákon neustanovuje inak. Uvedeným ustanovením sa sleduje praktické naplnenie všeobecných povinností obce pri nakladaní a hospodárení s vlastným majetkom, uvedených najmä v § 8 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a § 7 ods. 1 a 2 ZMO. Verejná súťaž je preferovaný spôsob prevodu majetku obce, s výnimkou presne definovaných prípadov, kedy by súťaž nebola efektívna. Obchodná verejná súťaž je popri priamom predaji/prenájme a dražbe jedným z troch základných spôsobov nakladania s majetkom obce.

Ciele a princípy nakladania s majetkom obce

Pri subjektoch súkromného práva v zásade nie sú pochybnosti o tom, že sa vždy budú snažiť tento účel dosiahnuť, keďže je to pre nich ekonomicky výhodné. Na zabezpečenie toho, aby pri obchodnej verejnej súťaži s rovnakým cieľom postupovali aj obce, nastupujú modifikácie obchodnej verejnej súťaže obsiahnuté v zákone č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p. Vzhľadom na jednu z východiskových zásad nakladania s majetkom obce zakotvenú v § 9 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p.

Alternatívy k verejnej súťaži

Svojím charakterom je obchodná verejná súťaž podobná priamemu predaju upravenému v § 9a ods. 1 písm. c) a ods. Hlavným rozdielom však je skutočnosť, že v rámci priameho predaja záujemcovia zasielajú obci cenové ponuky, ktoré nemajú charakter návrhov na uzatvorenie zmluvy. Pri priamom predaji je zároveň jediné kritérium, ktoré obce môžu pri posúdení výhodnosti cenovej ponuky zohľadniť, výška kúpnej ceny, kdežto pri obchodnej verejnej súťaži si obce môžu rozhodujúce kritérium, resp.

Vyhlásenie verejnej súťaže a jeho náležitosti

Vyhlásenie obchodnej verejnej súťaže predstavuje jednostranný právny úkon spočívajúci vo výzve adresovanej neurčitým osobám na predloženie návrhu na uzatvorenie konkrétnej zmluvy.

Prečítajte si tiež: Ciele a dopady ESF v slovenskej verejnej správe

Obligatórne obsahové náležitosti vyhlásenia

Medzi obligatórne obsahové náležitosti vyhlásenia patrí:

  • presná identifikácia predmetu súťaže,
  • podmienky súťaže,
  • lehota na podávanie návrhov,
  • určenie lehoty na oznámenie vybraného návrhu.

Tieto obligatórne obsahové náležitosti musí obsahovať každé vyhlásenie obchodnej verejnej súťaže. Ak by vyhlásenie tieto náležitosti neobsahovalo, bolo by tento jednostranný právny úkon nutné považovať za neplatný v zmysle § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. je výlučne na strane vyhlasovateľa, akú voľnosť navrhovateľom ponechá pri podávaní súťažných návrhov.

Praktické aspekty prípravy návrhu zmluvy

V praxi sa osvedčil model, kedy vyhlasovateľ sám pripraví vzor požadovanej zmluvy, do ktorej vyhlasovateľ už len doplní tie náležitosti, ktoré budú determinovať výhodnosť toho ktorého návrhu - pri kúpnej zmluve napríklad kúpnu cenu, účel využitia predmetu kúpy, dobu užívania predmetu kúpy na vymedzený účel a pod. spôsobu podávania návrhov, tento je vo vzťahu k obciam upravený v § 9a ods.

Podmienky verejnej súťaže: Transparentnosť a nediskriminácia

Pri koncipovaní podmienok obchodnej verejnej súťaže však obce musia dbať na to, aby stanovené podmienky zabezpečili požiadavky na transparentnú a nediskriminačnú súťaž a nebránili vytvoreniu čestného súťažného prostredia, ako to obciam výslovne ukladá ustanovenie § 9 ods. 2 písm. Podľa dôvodovej správy je účelom zakotvenia tohto všeobecného rámca podmienok obchodnej verejnej súťaže zabezpečiť, aby obec nemohla obmedziť obchodnú verejnú súťaž podmienkami, ktoré nemajú žiadny relevantný vplyv na priebeh a výsledok súťaže. Obec má teda postupovať nediskriminačne a transparentne, pričom za diskriminačné podmienky dôvodová správa považuje napr. rodisko záujemcu, zápis v registri partnerov verejného sektora v čase realizácie obchodnej verejnej súťaže, dosiahnutie určitého stupňa vzdelania záujemcu, bezpečnostnú previerku a pod. To, či v danom prípade boli podmienky diskriminačné, resp.

Kritériá pre výber najvýhodnejšieho návrhu

Sledujúc dosiahnutie tohto účelu je žiadúce, aby podmienky súťaže vyhlásenej obcou obsahovali vymedzenie kritérií pre výber najvýhodnejšieho návrhu napriek tomu, že tieto nie sú obligatórnou náležitosťou podmienok súťaže. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že vyhlásenými podmienkami súťaže sú viazaní tak navrhovatelia, ako aj samotný vyhlasovateľ.

Prečítajte si tiež: Kontakty na verejné zdravotníctvo v Komárne

Uverejnenie podmienok súťaže

Vyhlasovateľ je povinný podmienky súťaže vhodným spôsobom uverejniť. To, čo sa považuje za vhodný spôsob, zákon neuvádza a o spôsobe uverejnenia rozhoduje sám vyhlasovateľ. Je v záujme vyhlasovateľa uverejniť podmienky obchodnej verejnej súťaže tak, aby sa, s prihliadnutím na predmet obchodnej verejnej súťaže, o jej konaní dozvedel čo najväčší okruh záujemcov. Popri podmienkach obchodnej verejnej súťaže je obec povinná zverejniť tiež zámer previesť, resp. prenajať svoj majetok a jeho spôsob, a to na svojej úradnej tabuli, na webovom sídle, ak ho má obec zriadené, a iným vhodným spôsobom. Ako bolo uvedené v predchádzajúcom texte, v prípade, ak by podmienky súťaže neboli uverejnené v rozsahu jej obligatórnych obsahových náležitostí, vyhlásenie obchodnej verejnej súťaže by bolo potrebné považovať za neplatné.

Zrušenie verejnej súťaže

Vyhlasovateľ si môže vyhradiť právo zrušiť súťaž. Zákon o majetku obcí po svojej novelizácii účinnej od 1. novembra 2023 v § 9a ods. zmena okolností, za ktorých sa vyhlásila obchodná verejná súťaž, a výnimočné dôvody, pre ktoré nemožno od obce požadovať, aby v obchodnej verejnej súťaži pokračovala. Považujeme za nedostatok, že zákon sa pri tomto dôvode na zrušenie obchodnej verejnej súťaže obmedzil výlučne prípad podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona o majetku obcí, keďže spomínaná „neželaná“ situácia môže nastať aj v iných prípadoch, kedy je na prevod vlastníctva potrebný súhlas obecného zastupiteľstva, ako napríklad pri prevode vlastníctva k hnuteľnej veci podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona o majetku obcí či v prípade, ak súhlas obecného zastupiteľstva s prevodom vyžadujú zásady hospodárenia s majetkom obce. V súlade s § 9a ods. 8 zákona o majetku obcí je obec povinná uverejniť informáciu o zrušení obchodnej verejnej súťaže spolu s odôvodnením spôsobom, ktorým obec vyhlásila podmienky obchodnej verejnej súťaže. Zákon neupravuje lehotu, v ktorej vyhlasovateľ môže podmienky súťaže zmeniť alebo súťaž zrušiť.

Lehota na podávanie návrhov

Po vyhlásení obchodnej verejnej súťaže začína záujemcom plynúť lehota, v rámci ktorej môžu predkladať svoje návrhy na uzatvorenie zmluvy. Určenie lehoty na podávanie návrhov do obchodne verejnej súťaže je obligatórnou náležitosťou súťažných podmienok. Ako bolo uvedené, Obchodný zákonník nestanovuje obmedzenia vo vzťahu k dĺžke lehoty na podávanie návrhov. V súlade s § 9a ods. Čo sa týka charakteru lehoty na podávanie návrhov, vzhľadom na znenie § 284 ods. hmotnoprávna. doručiť do dispozičnej sféry vyhlasovateľa, t.j. K uvedenému názoru možno dospieť tiež analógiou s § 49 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), a to vzhľadom na podobnosť inštitútov verejného obstarávania a obchodnej verejnej súťaže a pojmov použitých v súvislosti s doručovaním súťažných návrhov.

Forma podávania návrhov

Po nadobudnutí účinnosti novely zákona o majetku obcí účinnej od 1. novembra 2023 bolo možné návrhy do obchodnej verejnej súťaže realizovanej obcou podať len cez elektronickú schránku. Dňa 1. januára 2025 nadobudla účinnosť novela zákona o majetku obcí rea­lizovaná zákonom č. 320/2024 Z.z., ktorá povinnosť predkladať návrhy výlučne elektronickou formou zrušila. V zmysle aktuálne platného a účinného znenia § 9a ods. Po novom teda obec ako vyhlasovateľ obchodnej verejnej súťaže nie je v podmienkach súťaže oprávnená určiť len jednu z foriem podávania súťažných návrhov do obchodnej verejnej súťaže.

Priebeh súťaže po podaní návrhov

Po podaní návrhu sa uskutočňuje tzv. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v súlade s § 9a ods. 6 zákona o majetku obcí a § 284 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníkamožno súťažný návrh zaradiť do súťaže len v prípade, ak jeho obsah zodpovedá zverejneným podmienkam súťaže a bol predložený v stanovenej lehote. Novela zákona o majetku obcí, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2025, obciam v § 9a ods. Z dôvodovej správy k uvedenej novele sa nedozvieme, čo bolo dôvodom takejto zmeny. Uvádza len to, že obec bude v nadväznosti na túto povinnosť nútená zaviesť primerané opatrenia, ako napr. Nad rámec obchodnoprávnej úpravy je obec zároveň povinná na svojej úradnej tabuli a webovom sídle zverejniť všetky podané návrhy do 10 pracovných dní od uplynutia lehoty na ich predkladanie a nechať ich zverejnené po dobu minimálne 30 dní. V aplikačnej praxi môžu vznikať pochybnosti ohľadne toho, či obec je povinná takto zverejniť všetky návrhy, ktoré boli zaradené do súťaže, alebo aj tie, ktoré nesplnili podmienky obchodnej verejnej súťaže. Ako bolo uvedené v predchádzajúcom texte, obec na návrhy, ktoré nesplnili súťažné podmienky, nemôže prihliadať, a teda tieto návrhy má posúdiť tak, ako keby k ich podaniu nedošlo. vzťahuje len na tie návrhy, ktoré boli do súťaže zaradené, t.j. tie súťažné návrhy, ktorých obsah zodpovedá zverejneným podmienkam súťaže a ktoré boli predložené v stanovenej lehote. Taktiež nie je zrejmé, ako chápať uvedenú lehotu, a teda, či je jej uplynutie podmienkou pre vyhodnotenie podaných návrhov a následné prijatie najvýhodnejšieho návrhu alebo nie. Skôr sa prikláňame k záveru, že obec môže vyhodnotiť podané návrhy a vybrať ten najvýhodnejší až po tom, čo dôjde k uplynutiu zákonnej 30-dňovej lehoty. Na rozdiel od obchodnoprávnej úpravy § 9a ods. Zákon o majetku obcí síce uvádza pojem „vylúčenie návrhu“, no domnievame sa, že nejde o presnú formuláciu. neprihliada, a teda takéto návrhy sa v kontexte súťaže neberú do úvahy a do súťaže sa nezaraďujú. Ak teda platí, že obec takéto návrhy do súťaže nezaraďuje, podľa nášho názoru ich nemôže zo súťaže ani vylúčiť.

Prečítajte si tiež: Verejná správa a platové triedy

Odvolanie a zmena návrhu

V súlade s § 284 ods. Po podaní návrhu majú navrhovatelia právo návrh odvolať len v lehote na predkladanie návrhov za predpokladu, že podmienky súťaže toto právo navrhovatelia nevylučujú. Na druhej strane podmienky súťaže môžu navrhovateľom priznať právo návrh odvolať aj po uplynutí lehoty na predkladanie návrhov. Vo všeobecnosti platí, že navrhovateľ je oprávnený svoj návrh meniť len v čase, kedy možno návrh odvolať. Výnimku predstavuje oprava chýb, ktoré vznikli pri vyhotovovaní návrhu, ak podmienky súťaže túto opravu nevylučujú.

Výber návrhu a jeho oznámenie

Výber návrhu možno charakterizovať ako vnútorný proces vyhlasovateľa, ktorý si v súlade s podmienkami súťaže vyberie pre neho ten najvýhodnejší návrh na uzatvorenie zmluvy. Samotný výber návrhu nemá účinky vo vzťahu k účastníkom súťaže v tom smere, že by mal za následok vznik zmluvy. Tento účinok má až oznámenie prijatia návrhu na uzatvorenie zmluvy, t.j. Vo vzťahu k obciam štandardne vyberá najvýhodnejší návrh komisia určená interným predpisom obce, najčastejšie zásadami hospodárenia a nakladania s majetkom obce alebo ad hoc uznesením obecného zastupiteľstva. To, kto bude členom súťažnej komisie, je výlučne na posúdení tej-ktorej obce. Môžu to byť poslanci obecného zastupiteľstva, odborní zamestnanci obce, členovia komisií a pod. V prípade, ak výber najvýhodnejšieho návrhu zmluvy pre obec bude v kompetencii na to určenej komisie, obecné zastupiteľstvo už nebude udeľovať súhlas s uzatvorením výslednej zmluvy a o výsledku obchodnej verejnej súťaže bude komisiou len informované. Uvedené platí za predpokladu, že nepôjde o prípad podľa § 9 ods. 2 písm. Súhlas obecného zastupiteľstva s uzatvorením zmluvy s úspešným uchádzačom môže byť vyžadovaný taktiež v zásadách hospodárenia a nakladania s majetkom obce. Práve s takto formulovanými zásadami sa v praxi možno stretnúť pomerne často, a to obzvlášť pri menších obciach, v ktorých obecné zastupiteľstvo chce mať tzv. posledné slovo a vyhradí si právo odsúhlasiť aj uzatvorenie samotnej zmluvy, a to aj v prípadoch, ktoré nespadajú pod § 9 ods. 2 písm. c) zákona o majetku obcí. Pri takto formulovaných zásadách sa podľa nášho názoru vytráca výhoda komisií na vyhodnotenie súťažných návrhov spočívajúca v ich flexibilite, keďže na zavŕšenie celého procesu bude stále potrebné zvolanie obecného zastupiteľstva. Spôsob výberu najvhodnejšieho návrhu je spravidla obsahom súťažných podmienok, v ktorých je vhodné uviesť jednak kritériá pre určenie najvýhodnejšieho návrhu spolu s poradím ich dôležitosti. Výber najvhodnejšieho návrhu je na subjektívnom rozhodnutí vyhlasovateľa, ktoré vyhlasovateľ nie je povinný neúspešný uchádzačom zdôvodňovať. Súťažné návrhy, ktoré vyhlasovateľ nevybral, sa považujú za odmietnuté. Na druhej strane však v prípade, ak by sa navrhovateľ domnieval, že jeho návrh je najvýhodnejším, môže sa na súde domáhať nahradenia prejavu vôle vyhlasovateľa na prijatie návrhu, resp. Takáto osoba by mohla byť rovnako aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby o určenie neplatnosti zmluvy, resp. Výber najvýhodnejšieho návrhu je povinnosťou vyhlasovateľa, avšak to len v prípade, ak si vyhlasovateľ v podmienkach súťaže nevyhradil právo odmietnuť všetky predložené návrhy. pričom dôjdením tohto oznámenia navrhovateľa dochádza k uzatvoreniu zmluvy. Táto lehota predstavuje lehotu na prijatie návrhu podľa § 43c Občianskeho zákonníka. Momentom prijatia najvýhodnejšieho návrhu, resp. Po ukončení obchodnej verejnej súťaže je vyhlasovateľ v súlade s § 288 Obchodného zákonníka povinný upovedomiť účastníkov súťaže, ktorí v súťaži neuspeli, že ich návrhy sa odmietli. Prijatie uznesenia obecného zastupiteľstva, v ktorom sa stanoví konkrétny postup obce pri obchodnej verejnej súťaži, určí sa komisia na vyhodnotenie návrhov a poprípade osoby zodpovedné za jednotlivé kroky obchodnej verejnej súťaže. Prijatie uznesenia obecného zastupiteľstva, ktorým odsúhlasí s prevodom majetku úspešnému uchádzačovi.

tags: #verejna #sutaz #zmluva #podmienky