Jozef Horák: Spoločník a Turíčny Oheň v Kontexte Doby

Úvod

Tento článok sa zameriava na osobu Jozefa Horáka a jeho pôsobenie v kontexte spoločenských a politických udalostí, pričom využíva dostupné informácie na priblíženie jeho významu. Zároveň sa dotkneme aj témy "Turíčny Oheň" a jej prepojenia s kresťanskými hodnotami a spoločenským dianím v minulosti.

Jozef Čársky a Turíčny Oheň

Článok z roku 1942, ktorého autorom je biskup Jozef Čársky, hovorí o dôležitosti "Turíčneho Ohňa" - symbolu apoštolskej horlivosti a šírenia kresťanských ideálov. Prvými nositeľmi a šíriteľmi tohto ohňa boli apoštolovia. Hnaní jeho teplom púšťajú sa dvanásti neučení, chudobní rybári do sveta, aby ho duševne podmanili a získali pre Krista. Biskup Čársky zdôrazňuje, že kresťanstvo by nemalo byť len formálnou záležitosťou, ale skutočným preniknutím ducha Kristovho do života jednotlivca i celej spoločnosti. Bez peňazí, bez sprievodcu, bez ochrancu idú k národom, ktorých jazyk, zvyky nepoznajú, ba ani meno nevedia, hlásajú im Boha, ktorý na kríži umrel, požadujú od nich čnosti, ktorým vzpiera sa vrodená smyselnosť.

Význam apoštolských šíriteľov

Čársky poukazuje na potrebu apoštolských šíriteľov tohto ohňa v každej dobe, teda aj v tej jeho súčasnej. Pod týmito šíriteľmi rozumiem ľudí, veci Kristovej celou svojou bytosťou oddaných; ľudí, v ktorých duši horí oheň lásky k Bohu a k nesmrteľným dušiam až po sebažertvu. Spomína príklady osobností, ktoré sa vyznačovali oddanosťou a horlivosťou pre vec Kristovu, ako napríklad sv. Ambróz, sv. Tomáš Akvinský, sv. Ján z Vianney alebo sv. Ján Don Bosco. Myslím tu na biskupov, ako bol sv. Ambróz, ktorý nebojí sa zakázať vstup do chrámu a účasť na sv. prijímaní cisárovi Theodoziovi, kým nerobí pokánie za svoje ukrutnosti v Solúni a neodvolá trestné opatrenia proti kresťanom v Mezopotámii. - Na cirkevných učencov, ako boli: sv. Tomáš Akv., Bellarmin, sv. Alfonz, ktorí svoju učenosť doplňovali rozjímaním pred svätostánkom. - Na kňazov, ako sv. Ján z Vianney, tichý a ponížený, ktorý neľaká sa chudobnej, mravne spustlej fary, ale s apoštolským zápalom dá sa do práce, prelomí ľad náboženskej ľahostajnosti a svojou zbožnosťou pritiahne desaťtisíce nevercov a hriešnikov ku viere a pokániu. - Alebo sv. Jána Don Bosku, skromného, chudobného kňaza, ktorého veľká láska k mravne ohroženej mládeži vedela vyše 80 miliónov lír nasbierať na jej zachránenie. Zdôrazňuje, že dôležitá je vnútorná horlivosť, ktorá vie úspechy docieliť aj bez rozsiahleho školenia. Takýchto apoštolských šíriteľov turíčneho ohňa musíme vyškoliť, vlastne ani nie natoľko vyškoliť, ako skôr vymodliť, pretože apoštolská horlivosť vie úspechy docieliť a vhodné prostriedky si nájsť i bez zvláštneho školenia (sv. Fr. z Assisi, sv. Ignác z Loyoly, sv. Ján Vianney, Don Bosco), kým i najdokonalejšie školenie bez vnútornej horlivosti, je len „zvučnou meďou a cvendžiacim cymbalom“, ktoré môžu síce poslucháčov pobaviť a hudobníkovi potlesk priniesť, ale nikoho nepohnú, nikoho nezískajú ani podrobeniu umu pred zjavením Božím, ani pokániu, ani polepšeniu života.

Kontext doby a potreba kresťanského svetonázoru

Čársky píše o svete v myšlienkovej rozvrátenosti, duševnej bezradnosti a mravnej neistote, ktorý túži za absolútnou pravdou a človeka dôstojným životným cieľom. Dnešný svet v svojej myšlienkovej rozvrátenosti, v svojej duševnej bezradnosti, v mravnej neistote priamo túži za absolútnou, nemeniteľnou pravdou, za človeka dôstojným životným cieľom, za jednotným, vyrovnaným, na všetky okolnosti vystačujúcim svetonázorom. Kresťanstvo podľa neho ponúka takýto svetonázor, ale potrebuje apoštolov, ktorí oheň turíčny príjmu a roznesú ho po celom svete. Takýto svetonázor podáva len kresťanstvo. Potrební sú však apoštolovia, ktorí oheň turíčny príjmu a roznesú ho po celom svete, aby sa obnovila tvárnosť zeme!

Štátoprávny a politický význam sociálnych encyklík

Text sa venuje aj štátoprávnemu a politickému významu sociálnych encyklík, najmä encykliky „Rerum novarum“ Leva XIII. a „Quadragesimo anno“ Pia XI. Encyklika „Rerum novarum“ Leva XIII., čo do jej vzťahu k štátnej moci, stručne charakterizoval sám Pius XI. v encyklike „Quadragesimo anno“, keď napísal: „Vzhľadom k pôsobnosti štátnej moci i Lev XIII. odhodlane prekročil liberalizmom jej stanovené hranice.“ Encykliky sa zaoberajú otázkami sociálnej spravodlivosti, úlohou štátu a vzťahom medzi cirkvou a štátom. Vzhľadom k pôsobnosti štátnej moci i Lev XIII. odhodlane prekročil liberalizmom jej stanovené hranice.“ Ide tu, pravda, len o charakteristiku veľmi stručnú a zhustenú, lebo stanovisko encyklík ku štátu a jeho úlohám v „Rerum novarum“ rozvádza sa na niekoľkých miestach a v rozličných súvislostiach. V „Quadragesimo anno“ sú potom ďalšie veľmi závažné doplnky o tejto otázke, ktoré svojím spôsobom konkretizujú zásady, vypovedané v „Rerum novarum.“ Encyklika „Quadragesimo anno“ (1931) je doplnkom k „Rerum novarum“ (1891) a zaoberá sa rozborom modernej ekonomiky a socializmu, odhalením koreňov sociálnej biedy a hľadaním cesty nápravy. „Quadragesimo anno“, ktorú vydal pápež Pius XI. r. 1931 nie je len jubilejnou pripomienkou a vysvetľovaním „Rerum novarum“ (1891), je však aj jej doplnkom. V kapitule o cieli novej encykliky hovorí o tom Pius XI.: „…aby sa nám voči niektorým pochybnostiam novej doby obnovila v mysli náuka tak veľkého Učiteľa o otázke sociálnej a ekonomickej, i aby sme ju v tom-ktorom bode obšírnejšie rozviedli - napokon, aby sme po dôkladnom rozbore modernej ekonomie a socializmu odhalili korene prítomnej sociálnej biedy a súčasne poukázali na jedine možnú cestu nápravy, čiže kresťanské obnovenie mravov. Týmto sme vyložili tri body, o ktorých pojednávať sme si zaumienili a o ktorých bude hovoriť celá táto encyklika.“ Encyklika táto má teda v programe dôkladný rozbor modernej ekonomie a socializmu, odhalenie koreňov prítomnej sociálnej biedy a poukázanie na cestu nápravy.

Prečítajte si tiež: Príspevok na rekreáciu - praktické rady

Liberalizmus a sociálna otázka

Text poukazuje na to, že liberalizmus svojou hospodárskou politikou, založenou na slobode jednotlivca a voľnej súťaži, vyvolal celý rad sociálnych problémov, najmä robotnícku otázku. Liberalistická politika hospodárska spočívala na zásade slobody: na slobode ľudského konania, slobode podnikania, voľnej súťaže na trhu, tovaru a práce. Spoločnosť svojimi najvyššími štát. orgánmi mala sa starať len o to, aby sa táto sloboda jednotlivcov neobmedzovala. Dôsledky týchto zásad v štruktúre spoločnosti prejavovaly sa ako celý rad nových sociálnych otázok. liberálne zásady nemohly riešiť otázku robotnícku ani teoreticky, ani prakticky, práve ona stala sa podkladom kritiky liberalizmu a východiskom nového vyvinú. Keďže liberalistické zásady nemohly riešiť otázku robotnícku ani teoreticky, ani prakticky, práve ona stala sa podkladom kritiky liberalizmu a východiskom nového vyvinú. Robotnícka otázka sa stala podkladom kritiky liberalizmu a východiskom pre vznik socializmu.

Socializmus a úloha štátu

Socializmus stavia prácu a robotníctvo na prvé miesto a buď popiera štát, alebo ho zapriaha do svojich služieb. Socializmus musel mať nevyhnutne dva východiskové body: 1. musel stavať prácu a robotníctvo na prvé miesto organizovanej spoločnosti a 2. musel štát, ako vrcholný výtvor organizovanej spoločnosti, alebo vonkoncom popierať (socializmus anarchistický), alebo ho zapriahnuť výlučne do svojich služieb (diktatúra proletariátu).

Prečítajte si tiež: Herec Jozef Vajda otvorene o svojom živote

Prečítajte si tiež: Významný slovenský intelektuál

tags: #jozef #horak #spolocnik #informacie