
Dobrovoľný príspevok, ako pojem, sa v slovenskom kontexte objavuje v rôznych formách a oblastiach. Či už ide o finančnú podporu, materiálnu pomoc alebo aktívnu účasť na komunitných projektoch, dobrovoľníctvo zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji a fungovaní spoločnosti. Tento článok sa zameriava na pochopenie významu dobrovoľného príspevku, jeho prejavov a vplyvu na lokálne komunity na Slovensku, s dôrazom na príklady z praxe.
Jedným z najvýraznejších príkladov dobrovoľného príspevku je činnosť Dobrovoľných hasičských zborov (DHZ). Tieto zbory, často s bohatou históriou, sú neoddeliteľnou súčasťou mnohých obcí a miest na Slovensku. Ich hlavnou úlohou je nielen hasenie požiarov, ale aj prevencia, vzdelávanie a pomoc pri rôznych núdzových situáciách.
Ako príklad si môžeme uviesť Dobrovoľný hasičský zbor Rišňovce, ktorý bol založený 23. marca 1925. Je to najstaršia organizácia v Rišňovciach a v súčasnosti si pripomíname 90. výročie jej založenia. Zakladateľmi DHZ Rišňovce boli Štefan Verták, Ing. Eduard Kaláb, Tomáš Knotek, Ondrej Farkaš, Jozef Gurina, Vít Škarbala, Florián Škarbala, Vojtech Šomský a Alex Prosnan. Prvým veliteľom bol Štefan Verták.
V minulosti sa DHZ zameriavali najmä na hasenie požiarov a preventívne školenie obyvateľstva. V súčasnosti sa ich činnosť rozšírila aj na dopravné nehody, hromadné havárie, živelné pohromy a únik nebezpečných látok. Pri riešení núdzových situácií spolupracujú s policajnými, záchranárskymi, zdravotníckymi a vojenskými zložkami.
DHZ Rišňovce aktívne prispieva k životu v obci. Okrem zásahov pri požiaroch a iných nešťastiach pomáhajú pri organizovaní kultúrnych a športových podujatí, ako sú Deň Zeme, oslavy SNP a cirkevné slávnosti. Hasiči aktívne pracovali pri stavbe kultúrneho domu, a to od jeho začiatku až po kolaudáciu v rámci akcie „Z“.
Prečítajte si tiež: II. pilier a dobrovoľné príspevky: Všetko, čo potrebujete vedieť
Zbor sa môže pochváliť aj úspechmi v požiarno-športových súťažiach. V 70-tych rokoch patrila Miestna organizácia požiarneho zboru medzi popredné hasičské zbory v rámci okresu a Západoslovenského kraja. Dôkazom sú popredné umiestnenia družstiev v požiarno-športových súťažiach.
Po roku 2000 začala organizácia svoju činnosť zlepšovať a obnovila spoluprácu s Obecným úradom. Na čele stál terajší predseda DHZ Jozef Rehuš, ktorý sa svojou iniciatívou a vysokou angažovanosťou pričinil o obnovenie hasičského života v našej obci. V roku 2005 bol oficiálne zvolený do funkcie predsedu DHZ a je ním až doteraz. Do zboru plynuli finančné dotácie z obce a z pôvodných 15 členov sa do DHZ postupne prihlásilo 27 nových členov.
DHZ Rišňovce taktiež obnovili pohárovú súťaž pod názvom „Putovný pohár starostu obce Rišňovce“, kde pravidelne pozývajú 10 hasičských družstiev z rôznych okresov. Prvý ročník prišiel otvoriť prezident DPO SR JUDr. Jozef Minárik. Odvtedy navštívil našu obec už trikrát. Zbor aktívne spolupracuje s družobnými hasičskými zbormi v okrese. Členovia DHZ vzorne reprezentujú našu obec na okresných a pohárových súťažiach o čom svedčia získané ocenenia, diplomy a poháre. Zúčastňujú sa tiež návštev v mestách, kde sa konajú oslavy Svätého Floriána - patróna hasičov, ako napr. v Čadci, Trenčíne a Martine. Veľmi dobrá spolupráca bola nadviazaná s DHZ Lužianky.
Pre náš zbor bola významná návšteva predsedu vlády a ministra vnútra JUDr. Róberta Kaliňáka, ktorý v apríli 2010 priviezol členom DHZ TATRU 815. Preberal ju od neho za celý zbor predseda DHZ Jozef Rehuš.
DHZ Rišňovce, podobne ako mnohé iné dobrovoľné hasičské zbory na Slovensku, sú príkladom toho, ako dobrovoľný príspevok jednotlivcov môže výrazne prispieť k bezpečnosti, súdržnosti a rozvoju lokálnej komunity. Ich činnosť nie je len o hasení požiarov, ale aj o budovaní silných sociálnych väzieb a podpore aktívneho občianstva.
Prečítajte si tiež: Všetko o dobrovoľných príspevkoch na dôchodok
Ďalším dôležitým prejavom dobrovoľného príspevku je vznik a fungovanie komunitných centier. Tieto centrá slúžia ako priestor pre stretávanie, vzdelávanie, kultúrne aktivity a podporu rôznych skupín obyvateľov.
Príkladom takéhoto centra je Komunitné centrum Prügerka v Bratislave. Toto centrum vzniklo vďaka iniciatíve Kalab - Krajanský inštitút a ponúka priestor pre stretávanie, vzdelávanie a prezentáciu tvorby mladých umelcov. Za symbolickú sumu dostali do prenájmu domček so záhradou, kde prevádzkujú mestské komunitné centrum, ktoré je prístupné verejnosti každodenne od 9.00 do 16.00 h.
Komunitné centrum Prügerka nechávajú dramaturgovia na ľuďoch samotných. „Vnímam veľmi pozitívne, že mesto má prehľad a vníma našu prácu v Kalabe ako pridanú hodnotu pre takéto miesto.
Ďalším príkladom je komunitné centrum Stará jedáleň, o. z., ktoré vzniklo v roku 2019 v rámci programu Bloomberg Harvard City Leadership Initiative. Toto centrum sa zameriava na podporu komunitného života a aktívne spolupracuje so sociálnym oddelením mestskej časti v Rači.
Anna Karako a Martina Rebejová z komunitného centra Stará jedáleň, o. z., hovoria, že žiadanie podpory v Nadácii mesta je menej administratívne náročné v porovnaní s inými výzvami, a to aj pre ľudí, ktorí len začínajú. Obe organizátorky oceňujú aj to, že dostávajú financie na prevádzku priestoru, aj keď maximálna možná dotácia pokryje iba štvrtinu prevádzkových nákladov.
Prečítajte si tiež: Vzorový plagát pre dobrovoľníkov
Komunitné centrá zohrávajú dôležitú úlohu v budovaní silných a súdržných komunít. Ponúkajú priestor pre stretávanie, vzdelávanie, kultúrne aktivity a podporu rôznych skupín obyvateľov. Ich fungovanie je často založené na dobrovoľnom príspevku jednotlivcov a organizácií, ktoré sa snažia zlepšiť život v ich okolí.
Súčasná situácia na Ukrajine ukázala, aká dôležitá je dobrovoľná pomoc a solidarita. Iniciatíva "Kto pomôže Ukrajine" je príkladom toho, ako sa ľudia dokážu spojiť a pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú.
Iniciatíva "Kto pomôže Ukrajine" funguje na základe dobrovoľných príspevkov jednotlivcov a organizácií. Získané finančné prostriedky a materiálnu pomoc distribuujú prostredníctvom partnerských mimovládnych organizácií, ktoré zabezpečujú efektívne a transparentné využitie pomoci.
Organizátorov, ktorí budú mať prístup k Vašim osobným údajom uvádzame menovite a budú pre Vás kontaktnými osobami. Tieto Pravidlá ochrany osobných údajov boli pripravené s ohľadom na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (ďalej len „Nariadenie“) a zároveň s ohľadom na zákon 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“). Pravidlá objasňujú, ktoré osobné údaje vo všeobecnosti zhromažďujeme v rámci našej činnosti a ako tieto údaje používame a chránime.
Iniciatíva spolupracuje s mnohými mimovládnymi organizáciami, ako napríklad Ambrela, Amnesty International Slovensko, Človek v ohrození, Slovenská katolícka charita a mnohé ďalšie. Tieto organizácie zabezpečujú, aby sa pomoc dostala k tým, ktorí ju najviac potrebujú.
Iniciatíva "Kto pomôže Ukrajine" je príkladom toho, ako sa ľudia dokážu spojiť a pomôcť v krízovej situácii. Ich činnosť je založená na dobrovoľnom príspevku jednotlivcov a organizácií, ktorí sa snažia zmierniť utrpenie a pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú.
Pri dobrovoľných aktivitách je dôležité dbať na ochranu osobných údajov. Iniciatívy, ako napríklad "Kto pomôže Ukrajine", musia dodržiavať platné právne predpisy a zabezpečiť, aby boli osobné údaje spracúvané transparentne a bezpečne.
Iniciatíva "Kto pomôže Ukrajine" spracúva osobné údaje v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (ďalej len „Nariadenie“) a zároveň s ohľadom na zákon 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“).
Osobné údaje sú zhromažďované a využívané v súlade s platnými právnymi predpismi, na základe dobrovoľného súhlasu, a to najmä za účelom komunikácie, informovania o činnosti a prípravy a financovania aktivít.
Dotknuté osoby majú právo na prístup k svojim osobným údajom, právo na ich opravu, výmaz, obmedzenie spracúvania, právo na prenosnosť údajov a právo namietať voči spracúvaniu osobných údajov. Ak sa domnievajú, že spracúvanie ich osobných údajov je v rozpore s Nariadením či Zákonom, majú právo podať sťažnosť na jeden z príslušných dozorných orgánov.