Ukončenie pracovného pomeru z dôvodu odchodu do dôchodku: Podmienky a nároky

Ukončenie pracovného pomeru z dôvodu odchodu do dôchodku je významným životným krokom, ktorý si vyžaduje dôkladné zváženie a oboznámenie sa s príslušnými právnymi predpismi. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach a nárokoch spojených s ukončením pracovného pomeru pri odchode do dôchodku na Slovensku.

Dôchodkový vek a ukončenie pracovného pomeru

Dôchodkový vek sám o sebe nemôže byť dôvodom na výpoveď zo strany zamestnávateľa. Ak zamestnanec požiada o starobný dôchodok a zároveň sa rozhodne pokračovať v práci, zamestnávateľ mu nemôže dať výpoveď z dôvodu dosiahnutia dôchodkového veku.

Novela Zákonníka práce a jej pozastavenie

Novela Zákonníka práce, ktorá mala vstúpiť do účinnosti 1. januára, prinášala zmenu, ktorá by umožnila zamestnávateľovi ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dosiahol 65 rokov veku a zároveň mu vznikol nárok na starobný dôchodok. Obe tieto podmienky mali byť splnené súčasne. Ústavný súd Slovenskej republiky však pozastavil účinnosť tohto ustanovenia (§ 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce), čo znamená, že sa od 1. januára nebude uplatňovať.

Spôsoby ukončenia pracovného pomeru pri odchode do dôchodku

Pracovný pomer je možné ukončiť niekoľkými spôsobmi:

• Dohodou: Dohoda o skončení pracovného pomeru je uzatvorená, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec zhodnú na tomto spôsobe ukončenia a dohodnú sa na dni, ku ktorému má pracovný pomer skončiť. V dohode nemusia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ale ak to zamestnanec požaduje, musia byť uvedené.
• Výpoveďou: Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď len z dôvodov výslovne uvedených v Zákonníku práce. Dosiahnutie dôchodkového veku alebo vznik nároku na dôchodok nie je výpovedným dôvodom, ak zamestnanec naďalej spĺňa predpoklady výkonu práce.
• Okamžitým skončením: Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom len z dôvodov uvedených v § 68 ods. 1 Zákonníka práce, napríklad ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo závažne porušil pracovnú disciplínu.

Odstupné a odchodné: Rozdiely a podmienky nároku

Pri skončení pracovného pomeru z dôvodu odchodu do dôchodku je dôležité rozlišovať medzi odstupným a odchodným, pretože ide o dva rôzne inštitúty s odlišnými podmienkami nároku.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a zamestnanie

Odstupné

Odstupné patrí zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce, alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Taktiež patrí zamestnancovi v prípade, ak s ním zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou.

Výška odstupného

Výška odstupného závisí od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa a od spôsobu skončenia pracovného pomeru (výpoveď alebo dohoda). Zákonník práce ustanovuje minimálnu výšku odstupného, ale zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise zvýšiť výšku odstupného aj nad rozsah uvedený v Zákonníku práce.

• Pri výpovedi z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce patrí zamestnancovi odstupné najmenej vo výške:

  • jednonásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
  • dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
  • trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
  • štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

• Pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce patrí zamestnancovi odstupné najmenej vo výške:

  • jednonásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako jeden rok,
  • dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov,
  • trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
  • štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
  • päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

Odchodné

Odchodné je inštitút, ktorý predstavuje určitú formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu však patrí len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok. Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.

Prečítajte si tiež: Podmienky ukončenia starostlivosti

Podmienky nároku na odchodné

Prvou podmienkou na priznanie odchodného je skončenie pracovného pomeru zamestnanca po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %. Druhou podmienkou je, aby zamestnanec požiadal Sociálnu poisťovňu o poskytnutie jedného z uvedených dôchodkov, a to pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

Takisto patrí odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru v prípade, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.

Výška odchodného

Zákonník práce v súvislosti s výškou odchodného ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov.

Kedy zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné

Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

Príklad z praxe

Zamestnanec dosiahne dôchodkový vek 31. januára a o penziu aj požiada. Zostal ale naďalej pracovať a zamestnanie ukončí 31. marca tohto roku. V tomto prípade má zamestnanec nárok na odchodné, pretože skončil pracovný pomer po vzniku nároku na starobný dôchodok a požiadal o jeho priznanie.

Prečítajte si tiež: Odstupné a odchodné pri ukončení pracovného pomeru

Ukončenie pracovného pomeru a zvyšovanie kvalifikácie

Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia.

tags: #skončenie #pracovného #pomeru #z #dôvodu #odchodu